Neočakávané ||Lando Norris ||SK

11

Zoznámenie s jeho rodinou išlo hladko. Rodiča boli veľmi prívetiví, jeho ďalšia sestra Cisca bola tiež veľmi milá. Asi hodinu po našom príchode dobehol jeho brat Oliver, ktorý bol milo zaskočený mojou prítomnosťou. Ale najviac som si rozumela s ich psom. Bol tak zlatý a huňatý!

Práve sme boli v Landovej izbe. Lando sa vybaľoval a ja som sedela na posteli, obzerala som sa po izbe a pýtala sa milión otázok.

,,Môžem si ísť urobiť čaj, alebo si ho mám popýtať? Alebo mi ho urobíš ty?" opýtala som sa. Práve odkladal ponožky, ktoré nakoniec po mne hodil. Uhla som sa im.
,,Ben! Každý jeden člen rodiny ti to povedal - ja asi dvadsaťkrát - že sa tu cíť ako doma. Keď nebudeš vedieť, čo kde je, tak sa pýtaj. Nehryzieme!" urobil rukami talianske gesto.

,,Máte obrovský dom, asi sa tu stratím!" povedala som sucho.
,,Čo už..." povedal a natiahol si ruky.
Mal tričko s krátkym rukávom, takže mu bolo vidno jeho vlniace sa svaly. Skrčila som palce na nohách. Toto sa nevidí každý deň, treba si to užiť. Všimol si to, pretože sa usmial a začal sa naschvál naťahovať ešte viac.

Nechcela som vyzerať ako hlupák, že na neho zízam, tak som lietala očami po izbe a akože som hľadala mobil, ktorý som mala celý čas vo vrecku.

,,Prestaň." povedala som, stále hľadiac niekam inam ako na neho.
,,S čím?" opýtal sa nevinne.
,,S týmto tu..." ukázala som naň.
,,Neviem, čo myslíš. Poď mi to povedať do očí. Inak to nepochopím." naklonil hlavu nabok.

S nevôľou som sa postavila a podišla som k nemu. Prečo ho tak počúvam?
,,No?" opýtal sa a naklonil sa ku mne bližšie.
,,Nehraj sa na hlupáka." povedala som kyslo.
,,Ja naozaj neviem, čo myslíš..." lenivo prehodil, pričom zdôrazňoval každé jedno písmenko.

Pristúpila som k nemu tak, že nás delilo pár centimetrov a zabodla som mu palec do hrude.
,,O čo ti ide?" prižmúrila som oči. Dobre som vedela, o čo mu ide, ale chcela som sa trošku pohrať.
Zdvihol ruky v obrannom geste.
,,Prečo by mi malo o niečo ísť?"
,,Pretože mi nedokážeš odolať?" nadvihla som jedno obočie.

,,Tebe nevie odolať nikto, to je normálne." takmer to zašepkal a naklonil sa ku mne ešte viac. Už-už to vyzeralo, že ma pobozká, keď do izby vtrhol ich pes a vyskočil na nás.

Začala som sa smiať.
,,Uno!" povedal Lando a pohladkal ho.
,,Ty jeden!" zasmiala som sa a tiež som ho pohladkala. Ihneď skočil na mňa a začal ma oblizovať.
,,Ty si krásny... Anooo..." prihovárala som sa Unovi. Aspoň zvieratá ma majú radšej ako ľudia.

Lando si dramaticky položil ruku na srdce a povedal: ,,Ja snáď nie som? Myslel som si, že mi oplatíš kompliment." Prevrátila som očami.
,,Ty máš dosť sebalásky, načo ti bude aj moja?"

V jeho očiach sa mihla bolesť, akoby som ho bodla dýkou do srdca. On mi predsa jasne povedal, že sa mu páčim a ja? Vôbec som nepomyslela na to, čo hovorím! Rýchlo to skryl, usmial sa a povedal: ,,Vždy sa jej zíde viac." Snažila som sa urobiť niečo, čo vyzeralo ako úsmev ale nepodarilo sa mi to.

,,Idem si teda urobiť ten čaj..." povedala som ticho. Prikývol a išiel sa ďalej vybaľovať. Radšej pôjdem teraz od neho preč, aby som mu ešte viac neublížila. Zišla som dolu schodmi a Uno išiel so mnou.

Zamierila som do kuchyne. Cestou som stretla jeho rodičov a v kuchyni bola Cisca.
,,Kde si zabudla môjho brata?" usmiala sa od ucha k uchu.
,,Ostal sa ešte vybaľovať..." odpovedala som nesmelo. Síce ma veľmi vrúcne privítali, ale predsa len to boli cudzí ľudia, takže som sa necítila úplne komfortne.

,,Čo, hladná?" opýtala sa a už otvárala chladničku.
,,Nie, nie. Len čaj by som si rada urobila." rýchlo som odpovedala. Zatvorila chladničku a ukázala mi, kde sú čaje. Otvorila som skrinku.

,,Fúúúha." vzdychla som a chytila som sa za hlavu.
,,Ja viem, je ich tam hrozne veľa." zasmiala sa.
,,Vyber si ktorý chceš." dodala.

Chvíľu som rozmýšľala, no potom mi napadlo, že by som mohla urobiť čaj aj Landovi.
,,Cisca? Má Lando obľúbený čaj?" opýtala som sa. Podišla ku mne a povedala: ,,Tieto dva. Lesné ovocie a granátové jablko." podala mi ich. Uškrnula sa.
,,Prečo?" opýtala sa.

Chvíľu som bola ticho. Povedať jej to? Nepovedať? Keď jej to poviem, tak sa možno naštve, predsa len to je jeho sestra. Ale ak jej to nepoviem, možno sa to dozvie od neho. Radšej vyklopím pravdu hneď teraz.

,,Povedala som Landovi, no...nie veľmi pekné slová. Tak to chcem napraviť aspoň takto, keď už neviem rozprávať." rozpačito som povedala. Vošla si jednou rukou do vlasov a prikývla.
,,Chápem. Ale ako to myslíš, že nevieš rozprávať?"
Odfrkla som si. ,,Ak by tu bol človek, ktorého Lando spoznal, tak neviem či by ste ma tu ešte chceli. Bola som hrozná, potvrdí ti to aj on." Vysvetlila som jej v skratke.

,,A-ha." nevedela čo na to odpovedať. Nastalo trápne ticho. Rýchlo som zobrala jeden čaj a išla som napustiť vodu do kanvice.

,,Dáš si aj ty?" opýtala som sa, kým sa varila voda. Ešteže ma to napadlo!
,,Jhoj, nie ďakujem." usmiala sa.
Zaliala som čaje a odišla som hore za Landom.

Vošla som do izby. Osudová chyba.
,,Ježiši, prepáč! Mala som najprv zaklopať!" rýchlo som povedala a otočila som sa. Bola to izba jeho brata, ktorý práve cvičil. Ako je možné, že som si ich pomýlila? A k tomu ešte aj v nesprávny moment!

,,To je v poriadku!" povedal upokojujúco Oliver.
,,Naozaj prepáč! Máte obrovský dom, strácam sa tu." povedala som. Zasmial sa.
,,Aj ja sa tu často strácam."
Usmiala som sa. Ako som bola rada, že z toho nerobil veľké haló!

,,Tak ešte raz prepáč. Idem ja." povedala som a odišla som.
,,Tentoraz sa nestrať!" povedal so smiechom.

Konečne som trafila do správnej izby.
,,Lando?" ticho som povedala. Práve odkladal kufor. Zastavil sa v strede činnosti.
,,Á...no?"
,,Ja... Ehm... Tu máš." povedala som a podala som mu čaj. Preboha Ben, nevieš rozprávať, alebo čo?! Vyznela si ako idiot!

,,A to za čo?" opýtal sa a zobral si čaj.
,,Vyznie to hlúpo, no je to niečo ako ospravedlnenie za to, čo som ti povedala... A prišlo mi to správne." povedala som ticho. Posledné dva slová som skoro vydýchla.

,,Oooo, ďakujem. To si nemusela, veď predsa všetko je v poriadku." povedal a sadol si na posteľ.
,,Nie je." zašepkala som a sadla som si na stoličku. Ustarostene na mňa pozrel.

On mi pomohol, zmenil ma, zobral ma k nim na Vianoce a ja som čo pre neho urobila? Nič. Vôbec nič a ešte k tomu mu aj ubližujem. Naozaj som neurobila nič. To slovo sa mi ozývalo v hlave ako ozvena. Nič.