Neočakávané ||Lando Norris ||SK

8

,,No poď! Chyť ma!" zakričal Lando a už trielil dolu kopcom. Boli sme na svahu. Usmiala som sa a vybrala som sa za ním.

Keď som bola meter za ním, tak som zo smiechom skríkla: ,,BU!" Lando sa tiež zasmial a zakrútil doľava, aby mi ušiel. Ja som išla stále rovno a keď som bola tesne pred ním, tak som tiež zakrútila doľava. Veľmi rýchlo som sa k nemu blížila, no on si ma akoby nevšímal.

Nestihla som zareagovať, keď z ničoho nič zakrútil doprava a narazil do mňa. Ja som spadla a jemu sa odopla jedna lyža. Myslela som, že naschvál spadne, aby sa netrápil na jednej lyži, no on šiel ďalej. V strachu som pozerala, ako vošiel do lesa.

Rýchlo som sa pozbierala zo zeme a išla za ním. V lese som ho našla ležiaceho pri strome. ,,Lando!" skríkla som a rýchlo som k nemu prišla. Odopla som si lyže.

Začal sa dvíhať zo zeme. ,,Si v poriadku?" opýtala som sa. Pozrel na mňa s hnevom v očiach.
,,Prečo si sa neuhla? Teraz mám zlomenú nohu!" zavrčal.
,,Ale veď predsa ty si z ničoho nič zabočil! Nemala som šancu sa uhnúť!" bránila som sa a hneď som si k nemu kľakla.
,,Nedotýkaj sa ma! Všetko je tvoja vina!" zapichol mi prst do hrude. ,,Neviem prečo som si s tebou vôbec začínal!"
,,Lando, nie..."

,,Benedetta!" ktosi mnou začal triasť.
,,Nie! Prosím, odpusť mi!" kričala som a metala som sa.
,,Haló Ben! Zobuď sa!" hovoril ten istý hlas. Cítila som, ako si niekto na mňa sadol a nedal mi hýbať sa. Po chvíli metania som sa upokojila a otvorila som oči.

,,Všetko je v poriadku." upokojoval ma Lando. To on na mne sedel. On mnou triasol. Pozrela som sa mu do očí. Mal ich plné nehy. Vôbec nebol naštvaný.

Uvedomil si, že už nespím a zišiel zo mňa. Sadol si vedľa mňa na posteľ. ,,Čo sa stalo? Zlý sen?" opýtal sa. Ticho som prikývla. Triasla som sa, tak sa ku mne prisunul a objal ma.

Chvíľu sme sedeli v tme, takto v objatí. Nežne mi hladil vlasy. Prestala som sa triasť. Nadýchla som sa a povedala som mu celý môj sen. Na konci som sa aj tak musela opýtať: ,,Máš zlomenú nohu?"
,,Nie, nemám. Neboj sa." nachvíľu sa odmlčal. ,,Nikdy by som ti nič také nepovedal ani neurobil." zašepkal.

Otočila som sa k nemu a objala ho ešte tuhšie. Potrebovala som sa uistiť, že sa mi to nesníva. Že to je realita. Lando si ma posadil do lona.

Až keď som sa dostala z tranzu, tak som si uvedomila, čo sa deje. Lando sedí na mojej posteli iba v spodnom prádle a so mnou v náručí. Ja som mala na sebe iba veľké tričko ako pyžamo a nohavičky.

Bol tu preto, lebo išiel na trh a do mesta s Quadrantom. Oni odišli skôr, no on ostal a prešvihol čas odchodu poslednej lanovky, tak mi zavolal, či tu môže prespať. Už-už som mu chcela odseknúť, že to je jeho problém, ale spamätala som sa. Keď prišiel, tak som bola hrozne nervózna. Našťastie som mala gauč, tak som mu ustlala na ňom.

Po chvíli povedal: ,,Ak je všetko v poriadku, tak ja pôjdem teda..." a začal vstávať. Chytila som ho za ruku.
,,Prosím, nechoď. Ostaň tu so mnou." povedala som s nádejou v hlase. Váhal. Vedel, že ja som nikdy nemala rada blízkosť ľudí. No teraz som ho sama volala.

Nakoniec si sadol naspäť. Posteľ bola širšia ako jednolôžková. Chytila som ho za ramená a dala som ho do ľahu. Ľahla som si vedľa neho.
,,Neviem, či by som mal. Či môžem..."
,,Prosím." zašepkala som. Potrebovala som ho.

Vždy som mala poruke dve periny, tak som mu jednu dala a druhú som si nechala pre seba. Tak či tak som sa k nemu votrela pod jeho perinu a pritúlila som sa k nemu, takže nakoniec stačila len jedna.

Napäto ležal, ale keď cítil, že ja som uvoľnená a v pokoji, tak sa aj on uvoľnil. Nečakal to ani jeden z nás, no položila som mu ruku na srdce. Potrebovala som cítiť to, že žije. Že tu je so mnou. Takto sme obaja zaspali.

Ráno

Zacítila som, že niečo prihára. Prudko som otvorila oči a doslova vyskočila z postele. Z kuchyne som len počula, ako niečo syčí a Lando nadáva.

,,Kurnikšopa aj s panvicou!" zavrčal.
,,Ukáž." povedala som a rýchlo som k nemu pristúpila. Zaskočený sa ku mne otočil.
,,To malo byť prekvapenie. Chcem to aspoň dokončiť." povedal smutne.
,,Si naozaj zlatý, ale takto by sme nejedli palacinky ale uhlíky a dusili by sme sa v dyme."

Chytila som panvicu a šikovne som vyhodila do vzduchu palacinku, ktorá sa obrátila a spadla späť na panvicu. Lando len užasnuto pozeral.
,,Akoby to robil profesionálny kuchár!"
,,Mám kamaráta kuchára. To on ma veľa naučil... A k tomu milujem palacinky! Robím si ich skoro každý týždeň, takže mám v tom prax." usmiala som sa.

Práve som naberala ďalšie cesto na palacinky, keď ma Lando chytil okolo pásu a trochu sa ku mne prisunul. Nebola som zvyknutá na dotyky len tak. Strhla som sa a trochu som vyliala mimo panvice.

Rýchlo ma pustil. Ostal v roztržení, nečakal takúto reakciu. Odstúpil odo mňa a začal sa ospravedlňovať. Ja som vystrúhala krivý úsmev a robila som ďalej palacinky.

Lando zatiaľ, kým som nakladala palacinky na taniere, prestrel stôl. Vedela som, že už nestíham do roboty, tak som zavolala Lene, ktorá mala našťastie službu.

,,Nemala si tu už byť? Mark sa na teba pýtal." zdvihla.
,,Dnes nestíham, oplať mi..." zastavila som sa, aby som sa opravila.
,,Čo?" nedočkavo sa ozvala.
,,Mohla by si mi oplatiť službu?" vypadlo zo mňa nakoniec. Lando sa usmial, keďže si uvedomil, že som sa snažila byť milá.
,,Jasné."
,,Oooh, vďaka. Do dvoch hodín som tam."
,,Oki. Maj sa!" povedala rýchlo a zložila.
,,Ahoj..."

Odložila som mobil a doniesla som taniere s palacinkami na stôl.
,,To ako dlho chceš jesť?" zasmial sa Lando.
,,Pre istotu som povedala väčší čas." uškrnula som sa. Pokrútil hlavou, poprial mi dobrú chuť a začali sme jesť.

Palacinky boli výborné. Lando bol len v polke, kým ja som už mala zjedené a išla som si dať dupľu. Dojedol a počkal na mňa, kým dojem. Veľmi divne a uprene na mňa pozeral.

,,Čo?" opýtala som sa.
,,Rozmýšľal som..." zastavil sa. Nepokojne som čakala.
,,Ja len... Nechcela by si so mnou stráviť Vianoce? Nie tu, ale u mňa doma."
Vyvalila som naň oči.