2

98 7 2
                                    

Prešli dve hodiny. Moja nálada sa vrátila do normálu. Sedela som na recepcii a hrala cez internet UNO, pretože som mohla, keďže žiadni ľudia nechodili.

Všimla som si, že k recepcii išiel Lando s priateľmi. Vypla som hru a postavila sa. Zrazu mnou prešiel akoby elektrický šok a ja som mala lepšiu náladu.

,,Ideme sa lyžovať," oznámil Lando. Ticho som sa zasmiala a povedala: ,,Ehm, nemusíte mi hovoriť, kam idete a čo budete robiť...",,No, sme tu prvýkrát, tak či by si nám mohla povedať, kadiaľ sa dostaneme k zjazdovke..." povedal jeden z jeho kamarátov a oprel sa o pult.

Hmmm, zaujímavá požiadavka. Tak, žijem tu už dobré štyri roky. Poznám to tu tak dobre ako vlastnú dlaň. ,,Okej, takže...," povedala som a natiahla sa po malú mapku areálu.

Vysvetlila som im, čo je kde a ako sa tam dostanú. Dala som im aj pár odporúčaní. Zostala som zaskočená zo samej seba. Fúha, Benedetta, si nejaká milá. No... to sa nestáva každý deň.

,,Ďakujeme," povedali naraz a Lando dodal ,,Ak budem niečo potrebovať, viem na koho sa obrátiť." Usmiala som sa ,,nemáte za čo," Tiež sa usmiali a odišli. Odišli a už tam stál ďalší zákazník. Vybavila som ho a keď odišiel, až vtedy som si sadla.

Prišla obedná pauza. Teda ja som ju nikdy nemala, keďže som musela byť stále na recepcii k dispozícii. Síce sme sa striedali štyria, ale to nič nemenilo na tom, že mám pracovnú dobu, ktorú musím dodržať.

Niekto ma štuchol do rebier. Ani ma nemyklo, len som povedala: ,,Mohol by si vymyslieť niečo iné ako štuchance do rebier, Joshuaa,",,Že ťa to stále baví ma volať takto, Ben" povedal otrávene Josh, môj tretí a posledný dobrý kamarát tu v hoteli. Pracoval ako čašník. Vždy mi cez obednú pauzu nosil jedlo.

,,Cítim..." povedala som a začala som ňuchať. ,,Kuracie prsia so syrom, šunkou a broskyňou na vrchu a ryžu? Áno, cítiš dobre." povedal. ,,Oooh, tento deň nemôže byť už lepší" vyletelo zo mňa. Nadvihol obočie: ,,Kto povedal, že to je pre... Počkať, čo?"

Josh na mňa divne pozrel. ,,Tento deň nemôže byť už lepší? Dobre som počul? Čo také sa deje? Toto od teba počujem asi prvýkrát..." Vytrhla som mu obedár z ruky, otvorila ho a začala jesť. Pomedzi to ako som jedlo doslova hltala som povedala: ,,Prišiel Lando Norris a tím Quadrant..."

Skoro zapišťal. Taký zvuk som nikdy nepočula od chlapa. ,,Myslíš ten Lando Norris o ktorom stále rozprávaš?" nahodil potmehúdsky úsmev. ,,Áno, TEN Lando Norris o ktorom stále rozprávam... A ty čo? Určite si stretol niekoho, vidím ti to na očiach" zaškerila som sa naňho.

Bolo mu to jedno, že som ho podpichla, pretože on bol teraz myšlienkami niekde úplne inde. Luskol a rýchlo povedal: ,,Keď sa pôjdu najesť, daj mi vedieť, jasné? Ja letím aaa dobrú chuť! Maj sa!" Povedala som: ,,Vďaka za obed!" a poslala som mu vzdušný bozk, lenže on už zmizol.

Ach jaj. Celý on. Pokrútila som hlavou a usmiala som sa. Rýchlo som dojedla.

O chvíľku prišiel Quadrant. Znovu mierili ku mne. To sú tu vážne takí stratení, alebo to robia naschvál? ,,Ako lyžovačka?" opýtala som sa. ,,Parádne... Reštaurácia je tuto?" opýtal sa Lando a ukázal za seba. Prikývla som. Tiež prikývol a odišli do reštaurácie. Ako správna kamarátka som napísala Joshovi, že sa idú najesť. Aj keď neviem načo mu to je.

O hodinu mi začal vibrovať mobil. Vibroval neustále. Tušila som, kto to je, ale aj tak som sa musela pozrieť. Jasné, Josh a jeho serenády. Písal do skupinového chatu.

J: ĽUDIAA
J: PRÁVE SOM OBSLÚŽIL JAZDCA F1!!
J: A K TOMU SOM EŠTE OBSLÚŽIL INÉHO CHLAPCA
J: A ON SA NA MŇA USMIAL! 😍❤️
J: nedá sa nejako vypnúť prúd alebo niečo aby tu ostal dlhšie?
J: prosím, povedzte že to pôjde! 🙏🏻
B: panebože, kľud! Ja viem že to je ďalšia láska tvojho života, ale nemusíme zas vypínať prúd!
J: ty sklapni Ben!
B: už ma vidíš
L: pobite sa rovno 🙄🙄
L: Josh, na našu krásnu Benedettu sa usmial Lando Norris, takže nie si sám 😏a k tomu jej ešte povedal že je kočka
B: Až tak to nebolo!
J: ideš Beeen

Prevrátila som očami. ,,Čo si videla insta storku tvojej úhlavnej nepriateľky?" ozval sa Lando. Tak som sa zľakla, až som odhodila mobil preč. Ani som si nevšimla, kedy prišiel. Začal sa smiať. Potichu som zanadávala.

Zdvihla som mobil a položila ho na stôl. Bol trochu rozbitý, ale fungoval. Je to fajn. Lando, ktorý bol tentoraz sám, sa už opieral o pult a opýtal sa: ,,Môžem ťa pozvať večer na drink, ako ospravedlnenie za to, že som ťa vyľakal?"

Vyvalila som naňho oči. Tak toto som vážne nečakala. On ma teraz vážne, ako naozaj pozval na drink? Lando Norris? Mňa?
,,A čo ak končím až o polnoci?" povedala som a zdvihla jedno obočie. Posmešne si odfúkol a povedal: ,,Tak dlhú pracovnú dobu nemá nikto... Dobre, začnem odznova. Kedy dnes končíš?"

,,O pol siedmej, prečo?" hrala som s ním. ,,Mohol by som ťa pozvať na drink?" opýtal sa a naklonil hlavu nabok. Tvárila som sa, že premýšľam a nakoniec som povedala: ,,Fajn, kedy?" ,,Môže byť o pol ôsmej?" Prikývla som ,,Okej. Tak tu hore pri bare?" Nachvíľu sa zamyslel a povedal: ,,Budem čakať pri schodoch."
,,Oki" odpovedala som. ,,Tak večer" Odišiel.

Prešla mnou vlna radosti... teda asi. Už ani netuším, ako sa človek cíti, keď je šťastný. Hneď som napísala do skupinového chatu.

B: Lando ma pozval na drink

Sekundu na to odpísala Lena a pridal sa aj Mark, ktorý mal asi chvíľu voľna.

L: ČOŽE?!
M: TO SI ZO MŇA ROBÍŠ PRDEL!
L: takže randeee🤭😏
B: iba drink, NIE JE to rande
M: hej jasné
M: musíš sa poriadne pripraviť! Obleč si už niečo iné ako čiernu a bielu, v ničom inom ťa nikdy nevidím 😒
B: je to len drink, nebudem sa parádiť ako nejaká fiflena 🙄

Keď som dopísala správu, hneď som vypla mobil. Nech si píšu.

Neočakávané ||Lando Norris ||SKWhere stories live. Discover now