"J-ja som si zabudol..." odmlčal sa. Musela som sa pousmiať. Bolo vtipné vidieť chlapa jeho veľkosti koktať. Vyzeral ako rozkošná vyplašená gorila. "T-ten služobný mobil."
"Práve si telefonoval so svojim šéfom, mojim snúbencom, o pracovných veciach. S akým iným mobilom ako služobným si asi volal?" povedala som podráždene.
"Ehm. Jaj, už som prepracovaný, prepáčte. A-ale musím ísť na WC." povedal a otočil volantom.
"Blázniš?! Sme 100 metrov od domu a ty sa chceš vrátiť do obchodu, ktorý je na druhej strane mesta?!" vybuchla som. Nechápala som prečo stále niečo vymýšľa a zdržuje ma. Už som mohla byť pri Rose! Sakra, Rose! Úplne ma tou debatou zmiatol. Nevedela som čo mu je, ale nemienila som to riešiť. Vzala som svoju kabelku a vystúpila z auta.
"Choď si pokojne do toho obchodu vzdialeného niekoľko kilometrov len aby si sa mohol vyšťať aj keď vy muži to môžete spraviť aj niekde pri ceste. Ja idem domov!" zabuchla som dvere a rozbehla sa tým smerom. Za sebou som počula ešte jeho krik, ale neriešila som to. Vbehla som dovnútra, kde bolo nezvyčajné ticho. Behali tu len asi traja chlapi, ktorí boli niečo ako Nathov tieň. Nejaký vnútorný hlas mi hovoril, že musím ísť do Nathovej kancelárie. Možno to bolo tými dokumentami, ktoré Rose spomínala. Vbehla som do miestnosti, ktorej som sa vždy vyhýbala a naskytol sa mi najhorší pohľad v mojom živote. Na zemi uprostred tejto nudnej kancelárskej izby ležalo jej krehké telíčko bez známok života. Jej bledá pleť priam kričala v tej kaluži krvi, ktorá vytekala z jej hlavy. Na tvári mala vydesený pohľad a jej obľúbené ružové šaty sa v niektorých miestach sfarbili do červena od toho množstva krvi.
"Rose..." zašepkala som do ticha. Okolo mňa sa mihali tí muži a niečo robili. Potom ten jeden chytil Rose a niekam ju niesol. Po tvári sa mi spúšťal obrovský vodopád sĺz. Bolo mi jedno, že sa mi úplne zničí môj dokonalý make up, ktorý som vytvárala niekoľko desiatok minút. Pred očami som stále mala jej bezvládne telo a v hlave sa mi prehrávali jej slová z nášho posledného rozhovoru. Povedala mi, že musím utiecť od Natha. Potom sa s ním chvíľu rozprávala a za niečo sa mu ospravedlňovala. Ale za čo? A potom ten ohňostroj. To nebol ohňostroj! Ja toho Natha zabijem! Ak on nezabije mňa. Musím utiecť! Otočila som sa na päte a vybehla z domu. Netušila som kam pôjdem, ale jedno som vedela určite Nath má kontakty všade. Musím sa ukryť niekde, kde ma nenájde.
.........Prítomnosť.........
Adrien
Dojedol som tú nechutnú kašu a počúval jej príbeh. Nechápal som ako toho mohla toľko zažiť. Povedala mi o všetkom: o jej hádke s rodičmi, o úteku z domu, o samovražde toho spolumajiteľa firmy jej snúbenca, ktorá ale nebola samovraždou ale aj o vražde jej najlepšej kamarátky. Bolo mi z toho hajzla zle, ale zároveň som sa začal trocha báť. Netušil som čoho je schopný, ale vďaka Bridge som vedel, že je veľmi nebezpečný.
"No a potom som stretla Luku a neskôr teba. Nebyť tých listov, nikdy by som ťa nespoznala." ukončila rozprávanie a pozrela sa na mňa očakávajúc moju reakciu.
"Aké listy?" poukázal som na jediný detail, ktorý mi v jej príbehu nesedel.
"Och. Pár týždňov pred tým ako si prišiel mi niekto pravidelne posielal výhražne listy. Bol to Nath a hovoril niečo o svojich ľuďoch aj v mojom okolí. Práve preto vymenili každého, s ktorým som počas svojho krátkeho pobytu stretla. A preto ku mne preradili teba."
.........My opinion.........
Takže späť do reality. Musím povedať, že mi už Adrien chýbal. Gratulujem SabikM, ktorá uhádla čo sa stane Rose. Bohužial R.I.P Rose 😢 🌹.