Prišli sme s Namjoonom domov.
Bola som z toho ešte viac zničená ako predtým. Obviňovala som sa za všetko. Ale že skutočne za všetko. Aj za to čo som nemohla. Nenávdím sa za to že vôbec žijem.
S Chanyeolom sa mi to nepodarí nikdy urovnať. Prišla som o môj mesiac a hviezdy.
Prišla som o význam života.
Začala som si opäť vytvárať plán ako sa zabiť. Viem sľúbila som Namjoonovi ,že už to nespravím. Ale to sľubovala Lea ,ktorá ešte verila v to , že to môže byť lepšie.
Budem to musieť spraviť tak, keď Namjoon nebude so mnou. No spravím to zajtra, pretože si chcem ešte užiť posledné chvíle s ním.
Pravdepodobne ho pošlem do obchodu. No budem si musieť pohnúť. Pretože minimarket máme o päť domov ďalej.
"Haló Lea" zamával mi pred očami Namjoon
"Hmm?" Pozrela som sa na neho
"No tak stojíš tu a pozeráš do blba, tak ja len či si v poriadku"
"Ahmm, hej som. Iba som sa zamyslela" usmiala som sa na neho. Dala som si zo seba bundu, šál a taktiež aj topánky. Umyla som si ruky a išla do obývačky kde som sa posadila na gauč. Namjoon bol v kuchyni a začal niečo robiť.
"Čo máš na pláne robiť teraz?"
"Neviem, to je podľa toho ako sa cítiš" povedal ,ani sa na mňa nepozrel
"No tak cítim sa vážne úžasné. Prekvapivo ani to stretnutie s Chanyeolom ma nejako nedostalo" zaklamala som najlepšie ako som len vedela.
"To vážne? Lebo tak nevyzerala si tam tak" začudoval sa.
"Vážne , všetko je v poriadku. Inak môžeme si spolu pozrieť niečo romantické alebo kľudne aj horror. Mám chuť sa k tebe proste túliť" keď som toto povedala tak sa zasekol v tom čo robil a prekvapene sa pozrel na mňa. Potom sa otočil naspäť a pousmial sa.
"Mne je to jedno , ja sa k tebe zachvíľu pridám , len toto spravím"
Bola som rada z jeho reakcie. Pretože bolo roztomilé, ako sa zatváril. Neváhala som ani sekundu a zapla som si na telefóne Google a išla hľadať nejaký horror. Zrazu sa mi pípla správa. Bol to Chanyeol. Odignorovala som to a pokračovala.
Keď som našla niečo, čo bolo aj podľa hodnotenia dobré tak som si zapla Netflix a vyhľadala si to tam.
Pripravila som to a čakala na Namjoona.
"Už??" Spýtala som sa
"Nie zlato"
"A koľko ešte " povzdychla som si
"Ešte chvíľku. Môžeš zatiaľ pripraviť pukance alebo niečo také"
"Beriem" povedala som s úsmevom a postavila sa. Prišla som k televízoru,kde v skrinke vedľa neho boli sladkosti a slané.
Vybrala som pukance a čokoládu.
Čokoládu som položila na stôl a vybrala som sa s pukancami do kuchyne za Namjoonom.
Vložila som ich do mikrovlnky a čakala 3 minúty. Zatiaľ som si predpripravila misku do ktorej ich dám. Pozerala som sa na to čo Namjoon vlastne robí.
Bol to zeleninový šalát s kúskami mäsa , ktoré boli ale nakrájané na také pásiky a dresingom.
Toto kedysi robieval ,keď sme po .. tom boli hladný a mne to od neho veľmi chutilo.
To jedlo...
Medzitým ako sa spravili tie pukance , tak mal aj Namjoon hotovo. Spoločne sme sa vybrali do obývačky.
Pukance som položila na stôl a tanier s šalátom a mäsom som si od neho prevzala. Spustila som film.
Volalo sa to It Follows.
Pointu to malo podobný ako kruh. Len tú sa to nepredávalo cez video ale pomocou sexu. Dievča sa tam vyspalo s nejakým chalanom ktorý to mal ,tak sa to prenieslo na ňu. Neviem konkrétne čo to bolo zač, ale mohlo sa to meniť na hocikoho a videli ste to len vy. Jediný spôsob ako sa toho zbaviť bolo, vyspať sa s niekým ďalším a tak to predať jemu.
***
Nečakala som to ale bála som sa pri tom , ako čert kríža. Strašne som sa triasla. Hlavne keď tam bol taký vysoký chlap ,ktorý bol akože tá príšera. Bolo to hnusné.
Šťastie že som mala pri sebe Namjoona,ku ktorému som sa túlila.
Bolo strašné , že ste to mohli vidieť iba vy, ak ste to mali. Ale existovalo to. Mohlo to zabiť alebo ublížiť nie len vám ale aj ostatným . Vedelo to rozbíjať veci. Keby niečo také bolo , tak neviem čo by som robila.
Dočkala som sa konečne nejakej úchlnej scény. Kde sa hlavná hrdinka vyspala s jej kamarátom , ktorý o tej veci vedel a chcel ju zachrániť.
Vtedy si ma Namjoon pritúlil bližšie.
"Spravil by som pre teba to isté" usmial sa na mňa
"Spravil by si to pre mňa aj teraz?" Obtrela som sa mu nosom o ucho
"Inokedy by som ti po tomto neodpovedal a vrhol sa na teba. Ale teraz nie"
"Prečo?" Pozrela som sa na neho smutne
"Lebo si tehotná a miluješ niekoho iného?" Pozrel sa na mňa
"Nenávidí ma"
"To nie je pravda.."
"Chce aby som zomrela" povedala som smutne
"To lebo je nahnevaný. Teba som takmer zaškrtil keď si mi oznámila že sa sťahuješ... Po tom čo si sa so mnou vyspala" zasmial sa
"Ale ty si ty" povzdychla som si
"A Chanyeol je Chanyeol" usmial sa
"Pozeraj radšej"
"Skôr by som to chcela cítit" pousmiala som sa
"Vieš ako to myslím"
"Prestaň s tým" povedal a pozrel sa na mňa s úsmevom.
"Dobre" pretočila som očami a vrátila sa do pôvodnej pozície. No nenechala som to len tak byť. Vyložila som si na neho nohu. Kolenom som mu prešla cez rozkrok. Pozrel na mňa. Snažila som sa na to nereagovať a tvárila som sa že o ničom neviem. No spravila som to zase, ale teraz viac krát po sebe.
"Môžeš sa prestať vrtieť?"
Podľa mňa vedel čo robím ,ale keby že sa pomýli tak by to bolo trápne. Alebo mu to robilo celkom dobre a vadilo mu to že to chcel tiež.
"Vyberám si vhodnú polohu" zaklamala som a spravila to zase
"A DOSŤ!" skríkol a vrhol sa po mne. Zvalil ma na chrbát. Pozeral sa mi do očí.
"Viem o čo ti ide , a máš to mať" povedal a začal mi sťahovať legíny , ktoré skočili vedľa gauča. Pozerala som sa na neho s doširoka otvorenými očami. Toto som nečakala...
Ale tešilo ma že sa mi podarilo ho zlomiť.
"Teraz si ma neskutočne naštvala. Bude to bolieť ,ako ťa to nebolelo ešte ani pri Krisovi. "
"Čože?" Povedala som vystrašene
"Presne tak baby. Takto to skončí keď ma vyprovokuješ " zasmial sa. Ruky mi chytil a prišpendlil nad hlavou. Dal si dole opasok s ktorým mi tie ruky zviazal. Začal si rozpínať nohavice. Zrýchlilo sa mi dýchanie a zavrela som oči .
No keď sa nič nedialo pozrela som sa na neho .
"Ja to neurobím"
"Ale.. prečo??" Povedala som nechápavo . Neodpovedal mi. Oslobodil mi ruky z opasku a podal legíny. Zapol si nohavice. Opasok položil na stôl. Ostala som ležať a pozerať do stropu.
"Dopozeráš to so mnou , či sa pôjdeš umyť?" Spýtal sa
"Idem sa umyť" povedala som mierne naštvane, postavila som sa a vybrala sa hore.
Vošla som do kúpeľne a začala sa vyzliekať. Nohavičky ,ponožky ale aj podprsenku som hodila do práčky , ostatné veci na práčku a stúpla si do vane . Vzala som sprchovú hlavicu a pustila vodu.
Najprv z nej vyšla studená voda , čo som vôbec nečakala a tak som od prekvapenia nadskočila. No potom sa spustila teplá , takže to bolo už fajn. Posadila som sa tam a púšťala na seba vodu .
Rozmýšľala som. Nechcela som ,aby po mne museli upratovať. Asi sa predávkujem.
Bude to jednoduchšie.
Keď už som mala do bodky premyslené ako to zajtra spravím , tak som si dala na ruku mydlo, namydlila si telo a následne to spláchla vodou. Vypla som vodu a vyšla z vane.
Siahla som po uteráku , utrela sa do neho a následne zabalila. Išla som do svojej izby.
Keď som bola suchá , uterák som položila na teplý radiátor. Prišla som ku skrini. Zo šuplíka som si vytiahla nohavičky a keďže mi bola zima tak aj hrubé, huňaté ponožky.
Prišla som k posteli a spod vankúša som si vybrala tričko ktoré som používala na spanie.
Zhasla som svetlo.
Následne na to som sa rozvalila na posteľ. Mobil som si dala na nabíjačku, no otvorila som správy. Chanyeol už nebol online . Tak som si to prečítala.
Channie💕
Lea
Channie💕
Prosím neignoruj ma
Channie💕
Si v poriadku?
Bojím sa o teba
Prosím neublíž si
Prosím
Channie💕
Nemyslel som to tak. Nechcem aby sa ti niečo stalo. Záleží mi na tebe.
Channie💕
Odpusť mi moju blbosť
Channie💕
Chcem aby to bolo tak ako predtým, prosím
Rozplakala som sa. Nedokázala som prekúsnuť to , že ako odporné a sobecky sa chovám. No nemienila som to teraz vzdávať.
Stále ma má rád a to vidím ako problém.
Ja
Chanyeol daj mi pokoj
Toto nie je prvý krát čo chceš aby som zomrela, neviem či by to malo zmysel keď by si to určite chcel zase
No ja ti to veľmi rada splním:D
Bez jediného zaváhania ,to si buď istý
Hneď ako som mu odpísala sa dal online a prečítal si to.
Channie💕
Nie preboha keby že sa zabiješ tak by to bola moja vina . Vyčítal by som si ti do konca života
Ja
Jasné
Channie💕
Myslím to vážne
Ja
Prestaň sa mi starať do života
Channie💕
Nie
Ja
To akože prečo?
Channie💕
Pretože si môj život , prosím skúsme to ešte
Ja
Veď aj ty si môj. Milujem ťa...
*Správa bola zmazaná*
Skočila som s tebou. Milujem iba Namjoona. A teraz mi prestaň písať, lebo si ťa zablokujem
Channie💕
Sama tomu neveríš
Ja
Chanyeol okamžite prestaň, ja už nemám chuť na to byť kvôli tebe nejako smutná. Takže prosím daj mi pokoj
Channie💕
Ako si želáš...
Ďalej už sme si nepísali.
Ja som sa neskutočne moc rozplakala .
Nenávidím sa.
Ubližujem ľuďom ktorých mám rada.
Už to takto ďalej nezvládnem.
Zrazu mi zavolal Jongin.
Zotrela som si slzy a trochu som sa ukľudnila.
Zodvihla som to.
"Haló?" Spýtala som sa a roztraseným hlasom
"Čo si napísala Chanyeolovi?" Spýtal sa ma naštvane
"Teba to prečo zaujíma?" Spýtala som sa
"Pretože zahodil telefón na druhý gauč a rozreval sa" držal stále naštvaný tón
"Napísala som mu len to , že nech mi dá pokoj. Mám vlastný život..."
"Ako môžeš byť taká hnusná k nemu. Nevidíš že ťa má rád. Takto moc smutného som ho nikdy predtým nevidel...
"To mi je ľúto ale nie je to môj problém. On sa nevie zmieriť s tým že ja ho nemilujem. A nechajte ma už na pokoj" povedala som a zložila. Opäť som sa rozrevala. Už som to nezvládala. Postavila som sa a vyšla z izby. V dome bolo ticho.
"Joon?" Spýtala som sa potichu. Žiadna odpoveď neprichádzala a tak som sa vybrala do izby naproti tej mojej, ktorá bola otcova pracovňa, v ktorej ale tiež mal posteľ.
Prešla som potichu ku dverám a potichu ich otvorila , keďže som sa bála že by už spal a ja by som ho zobudila. Veľmi som sa ale mýlila.
Namjoon nespal .
No keď som zbadala , čo robil ostala som na neho prekvapene pozrela. Zarazila som sa. Robil sa...
Pozerala som sa na neho. Tichučko vzdychal ,aby som ho nepočula. Mal zavreté oči a keďže som otvorila potichu , tak nevedel že som tu.
No on oči zrazu otvoril. Keď ma zbadal tak sa okamžite zakryl paplónom.
"Ja.. Lea.... Prepáč... Nechcel som aby si to videla" začal koktať. Prišla som k nemu bez jediného slova. Odokryla som jednu časť paplóna a priľahla si k nemu.
"Čo to..."
"Mne to nevadí, ja teraz potrebujem byť s tebou" povedala som opäť bez emócií
"Stalo sa niečo?" Spýtal sa prekvapene. Snažil sa trochu odo mňa oddialiť , aby som neprišla na to že on na sebe nemá absolútne nič. No poznala som ho. Nevidela som ho to robiť prvý krát. Len inokedy nevedel , že o tom viem.
"Písala som si s Chanyeolom a potom mi volal Jongin , že čo som mu napísala, že sa rozreval... Nam on ma fakt stále miluje"
"Hovoril som to. Je to samozrejmé. Ten chalan ťa neskutočne miluje. Chce ten vzťah zachrániť"
"Nedokázala by som sa mu pozrieť po tom všetkom do očí a s čistým svedomím mu povedať že ho milujem. Že som ho chcela ochrániť s tým že by si ma znenávidel. Proste to je pre mňa niečo nemožné"
"Dokázala by si to, pretože ho taktiež miluješ"
"Poďme radšej spať" povzdychla som si
"Tak dobre ,ale skús sa nad tým zamyslieť. Vidíš v akom si stave. Čo stále robíš. Že stále plačeš a to hlavne preto , lebo nemôžeš byť s ním. Som tu pre teba z akejkoľvek chvíli, akejkoľvek situácii. Ale aj tak ti najlepšie pomôže Chan... a podáš mi pyžamo?" Spýtal sa ma. To čo povedal ma ale chytilo za srdce.
Musí to byť ale pre neho ťažké, keď stále hovorím o inom chalanovi, ktorý je zmyslom môjho života. Pričom ma Nam tiež sám miluje. Je mi ho v tomto ľúto a prajem si , aby si našiel skvelú priateľku.
Ale teraz.. je ešte stále voľný a ešte stále môj.
"Nie" povedala som s úsmevom
"Čože ?"
"Proste nie... A keď nechceš aby som sa s tebou začala hrať, tak dobrú noc" povedala som a zhasla som svetlo. Dala som sa k nemu bližšie.
"Lea.. " povedal znepokojene
"Hanbíš sa predo mnou? Toľkokrát sme spolu spali. Toľkokrát som ťa videla nahého a ty zasa mňa a aj tak sa predo mnou hanbíš? No dobre..." Povedala som prekvapene ,ale zároveň urazene
"Nie len...."
"Len?"
"Ale nič"
"Tak vidíš" usmiala som sa , aj keď to pravdepodobne nevidel a nalepila som sa na neho , ako pri tom filme.
"Môžem sa aj ja vyzliecť keď ti to pomôže" zasmiala som sa
"Nie prosím..."
"Áno Namjoonie, popros"
"To je strašne sexuálne.." uchechtol si
"O čo mi asi ide" usmiala som sa
"Pane bože ty ten sex strašne chceš ,čo?"
"Tak pardón, ty sa môžeš robiť kedy chceš. Nie jak ja"
"Ale ešte som sa neurobil takže..." Odkašlal si
"... Ťa môžem urobiť ja" doplnila som
"KONČÍM TENTO ROZHOVOR!!!!" povedal a ja som sa začala smiať. No hneď na to mi dal pusu na čelo.
"Dobrú noc láska"
"Dobrú Nam"
Po chvíli sa mi podarilo zaspať.
Netrvalo to ani nejako dlho.
Bolo mi zle a bolela ma hlava , tak to išlo rýchlo .
Ráno keď som sa zobudila, mi nebolo o nič lepšie. Neskutočne ma bolelo brucho. Všetci vieme z čoho...
Ten malý tvor čo vo mne rastie mi pomaly posúva orgány , aby mal dostatok miesta a ja za neho trpím.
Posadila som sa na okraj postele. Zhlboka som sa nadýchla. Bola som na prášky z toho. Najhoršie bolo, že tú bolesť som nemohla nijako zastaviť.
Musela som sa proste snažiť na to nemyslieť. Čo bolo ale nemožné. Postavila som sa z postele a ustlala ju. Vybrala som sa dole za Namjoonom. Dúfala som teda v to že bude dole.
Zišla som po schodoch. Namjoon stal v kuchyni. Už v teplákoch a tričku.
Prišla som k nemu a zozadu ho objala.
"Máš na sebe o mnohom viac oblečenie ako včera večer" zasmiala som sa
"Nesmej sa , vieš čo si spravila keď si spala?" Otočil sa na mňa
"Nie?" Pozrela som sa na neho prekvapene
"Ty moja drahá Leuška si sa ma začala zo sna dotýkať. Na veľmi zaujímavých miestach."
"To ako úplne seriózne?" Povedala som s pokerfaceom
"Ale tak na to že si spala to bolo dosť dobré" zasmial sa
"Tak preto sa Chanyeol budil s takým úsmevom" povedala som prekvapene
"Bože ty si strašne zvláštny tvor" zasmial sa
"A čo si dáš toasty alebo cereálie?"
"Samozrejme že toasty"
"Dobre, a tu máš ten liek , tak si to daj prosím ťa"
Povedal a podal mi sirup , čo boli tie probiotiká.
Bola to malá fľaštička, ktorú som ex-la ako by nič. Prázdnu som zahodila do koša.
Skočila som si sadnúť na gauč.
Zabalila som sa do deky, no ako náhle som tak spravila tak zrazu nám niekto začal silno búchať, teda trieskať na dvere. Vystrašilo ma to , pretože ten niekto preliezol plot a snažil sa dostať za nami dnu.
"Namjoon..." Povedala som vystrašene
"Neboj sa , všetko bude v poriadku" povedal pohotovo. Postavila som sa a prišla za ním. Dal mi do rúk panvičku.
"Pôjdeš za mnou. Ja otvorím a keby sa niečo stalo. Treskni to s tým po hlave" povedal mi. Zrazu sa buchot rozoznel zase.
Bola som vystrašená , no postavila som sa za tie dvere. Namjoon pomaly odomkol a začal otvárať. Pozrel sa cez malú medzierku na to , kto to je.
Zarazil sa a narovnal.
Dvere otvoril úplne. Stál tam Junmyeon
"To si nám mal potrebu vyvaliť dvere ,alebo čo?" Spýtala som sa naštvane
"Ďakujem za pozvanie dnu" povedal a vkročil do domu. Začal sa vyzývať.
"Si trochu drzý,nie?"
"Potrebujem sa s tebou porozprávať" pozrel sa na mňa. Zavrela som dvere.
"Čaj , káva, voda ?" Spýtala som sa
"Vodu prosím" povedal a pokračoval vo vyzliekaní oblečenia. S Namjoonom sme sa vybrali do kuchyne.
On sa vrátil k tým toastom a ja som do pohára napustiť vodu a odniesla mu ju do obývačky na stôl.
Ochvíľku sa pri mne objavil Junmyeon.
Posadil sa ku mne.
"Poslúcham" povedala som
"Nie...Ja poslúcham. Vysvetli mi čo sa tu deje. Neverím že by si Chanyeola podviedla. Poznám ťa. Viem ako si na ňom moc závislá" povedal a aj na aj Namjoon sne na neho upreli zrak.
"Neviem o čom to rozprávaš.. milujem Namjoona. Povedala som mu to. Vysvetlila. Taktiež som povedala že môžeme ostať kamaráti, Len on sa naštval a vyhodil nás."
"Čo sa stalo, že potrebuješ klamať? Niečo tajíš"
"Ty si akože nejaký čarodej?" Spýtala som sa prekvapene.
"Nemusím byť čarodej , aby som zistil že mi klameš a že sa chováš inak. Zažil som ťa aj predtým, keď si sa bála otca a Krisa. No toto nie je ten strach . Tak čo je to.."
"Umieram" povedala som pozerajúc sa mu do očí.
"Čože? Je to pravda?" Spýtal sa a otočil sa na Namjoona, ktorý mu len prikývol.
"Je to pravda. Mám rakovinu a nedá sa to už nijako liečiť. Mávam neskutočné bolesti a výkyvy nálad. Nedokázala by som pri vás byť s tým ,že by som sa zrazu prepla a začala na vás kričať. K čomu mi ešte aj dopomáhali lieky ktoré som dostala od lekárky. Teda "lieky" pretože to boli vraj drogy. A v Číne som sa po tom skoro podrezala" povedala som a ukázala mu obviazanú ruku.
"Bola som tak blízko smrti" horko som sa zasmiala.
"Namjoon ma zachránil. Inak by som tu nebola. Potom som zase mala záchvat kedy som začala kričať na chalanov a báť sa ich ,pretože sa mi vybavila spomienka a potom som si myslela že mi chcú ublížiť aj teraz. No bola tu ešte jedna vec , ktorú som po tomto nechcela povedať Chanyeolovi..."
Povedala som sa zotrela si slzy.
"Som tehotná.. a to dieťa je Chanyeolove"
Junmyeon sa na mňa zarazene pozrel.
"Keďže viem , aké je Chanyeol krehké stvorenie. Toto by nedokázal prekúsnuť. Bála som sa, že si niečo urobí. Tak som si vymyslela s Namjoonom, že spolu chodíme a že ho nemilujem. Potrebovala som , aby si ma znenávidel... Čo sa mi podarilo"
Hneď ako som to dohovorila a na mňa prekvapene pozeral.
"Ja neviem čo na toto povedať.. ty si obetovala váš vzťah,aby si ubránila Chanyeola pred pravdou?" Spýtal sa ma
"Presne takúto reakciu som mal,keď mi o tom povedala. Teraz jej je každý deň horšie a horšie. Stále plače, lebo chce byť s Chanyeolom. Dokonca sa niekedy rozplače zo sna a hovorí jeho meno" povedal Namjoon. Ja aj Junmyeon sme sa na neho pozerali
"Prečo si mi o tom nepovedal?"
"Aby to bolo ešte horšie? No tak prepáč , ale to fakt nie..."
"Namjoon ale..."
Prerušil ma
"Viem že sa chceš zase skúsiť zabiť" povedal vážne.
Prekvapene som sa na neho pozrela
"Ako to vieš?"
"Včera ako si sa sprchovala si to hovorila nahlas. Počúval som to.."
"Skôr či neskôr aj tak umriem. Nie je to jedno či to bude tým že sa zabijem sama alebo má zabije tá choroba?"
"LEA!" skríkol na mňa Namjoon, ale aj Junmyeon. Rozplakala som sa.
Junmyeon ma objal.
"Je na čase to tomu Chanyeolovi povedať. Keď vidím ako na tom si a ako sa chováš.."
Oddialila som sa. Postavila som sa.
"V žiadnom prípade. A ty mu o tom nepovieš. Pekne budeš držať jazyk za zubami, rozumieš?"
"Lea..."
"Rozumieš?!" Zvýšila som hlas
"Rozumiem" povedal . Nemal ani na výber.
"Dobre , ja idem na záchod, pretože mi je dosť zle. To dieťa má ničí..." povedala som a vybrala sa do kúpeľne , pri vchodových dverách.
Keď som prechádza cez kuchyňu pri Namjoonovi ,tak sa mi zatočila hlava. Zaprela som sa o stenu.
"Lea, čo ti je?" Spýtal sa ma Namjoon
"Neviem , je mi fakt hrozne zle" povedala som. Odlepila som sa od steny. V tej chvíli som stratila vedomie.
***
Prebrala som sa v nemocnici.
Nechcelo sa mi veriť že som zase na tomto mieste.
Nemohol ma Namjoon nechať doma?
Ja viem znie to hrozne sobecky ,ale tu som sa vážne ocitnúť nechcela.
Otočila som sa a na stoličke vedľa postele sedel Namjoon. Pozeral na mňa.
"Stáva sa z toho odpadávania rutina, nemyslíš?"
"Čo sa stalo?"
"Zažila si nejaký šok , ktorý si nezvládla a odpadla si. Ale vraj si v poriadku. Teda, ako sa len u teba dá" povedal chytil ma za ruku.
"Povedali že ak sa do hodiny preberieš , tak ešte dnes odtiaľto budeš môcť odísť"
"Dobre, aspoň niečo... A dieťa je v poriadku?" Spýtala som sa ho
"Je v poriadku" povedal s úsmevom.
"Lekári hovoria,že môžeš byť z neho len rada"
"To som" usmiala som sa . Objal ma.
Zrazu sa rozleteli dvere od mojej izby.
Stáli v nich udýchaný Chanyeol s Junmyeonom.
No môj zrak som zapichla na Chanyeolovi.
"Prečo si tu?" Spýtala som sa a zamračila sa na neho.
"Som tu kvôli tebe..."
"Kto ťa sem zavolal?" Spýtal sa ho Namjoon
"Nikto ma nezavolal. A nikto ma nebude volať,aby som sa prišiel pozrieť na svoju priateľku" povedal Chanyeol naštvane, pozerajúc sa na Namjoona.
"Ja som ti niečo povedala Chanyeol. Namjoon je..."
"Lea nesnaž sa ... O všetkom som mu povedal. Vie pravdu" povedal Junmyeon. Obaja vkročili dnu do izby. Zavreli za sebou dvere.
"AKO SI MOHOL?" Posadila som sa a skríkla som na neho
"Kľud..ukľudni sa " chytil ma Namjoon a snažil sa ma donútiť si znova ľahnúť. No ja som sa od neho odtrhla. Postavila som sa pribehla za Junmyeonom. Začala som ho biť. Ihneď zasiahol aj Chanyeol aj Namjoon.
Namjoon odo mňa odtrhol Junmyeona a Chanyeol ma zozadu objal . Tak ma aj zastavil.
"Sľúbil mi že to nepovie" zavzlykala som .
"Ja som rád že viem pravdu...Je to pre mňa ťažké pochopiť to a prijať to.." Povedal Chanyeol a pustil ma. Ja som sa na neho otočila.
"Ale mala si mi to povedať. Toľko dní som kvôli tebe preplakal. Toľkokrát som našich kamarátov od seba odháňal , lebo som nechcel aby ma takto videli"
"Bála som sa že by si ublížil" povedala som smutne
"Tak si ma nechala trpieť a myslieť si že má nemiluješ ? Si normálna??"
"Chanyeol... Prepáč...Strašne ma to mrzí. Chcela som ťa iba ochrániť pred realitou. Nevedela som , že ti spôsobím až takú bolesť. Chcela som aby si ma začal nenavdieť, keby že nahou zomriem, tak aby ti nebolo až také.Ja ťa ..." Nenechal ma to dohovoriť. Zrazu spojil naše pery. Pritiahol si ma bližšie k sebe. Pridala som sa k nemu a začala sa s ním bozkávať. Držal ma oboma rukami za boky.
Potom sa oddialil.
"Aj ja teba milujem. Nikdy ťa neprestanem milovať. Ani vtedy keď som bol na teba tak hnusný. Bol som iba nahnevaný. A prosím ľahni si , nech ti nie je zle" povedal Chanyeol a ja som mu na to prikývla. Vrátila som sa do postele. Prisunul si stoličku vedľa mojej postele a sadol si. Namjoon sa vrátil tiež na svoje miesto , ktoré mal naproti Chanyeolovi.
"Takže ja budem otcom?" Spýtal sa s úsmevom Chanyeol
"Áno budeš " taktiež som sa usmiala
"Tak to počkaj" povedal a vyhrnul mi tričko.
Naklonil sa k môjmu brušku. Ešte nebolo na mne vidno, že som tehotná . No mala som trochu väčšie bruško, než by som mala normálne.
"Ahoj drobec , to som ja.. tvoj tatino. Chcem ti povedať že sa na teba s maminkou tešíme a že ťa obaja ľúbime. Sľubujem ,že teba aj mamičku ochránim. Teraz choď spinkať , nech maminke nie je tak zle" povedal a dal mi na neho pusu.
"Ty si ten najúžasnejší človek na svete Chanyeol" povedala som s úsmevom no on sa len usmial
"A dúfam že si hladná, pretože pozri čo pre teba mám" povedal a Junmyeon mu podal papierovú krabičku do ktorej sa dávajú nudle a paličky.
"Strašne som hladná" zasmiala som sa
"Tak dobrú chuť" povedal Junmyeon s úsmevom. Chanyeol mi podal krabičku aj paličky.
Obaja sa usmievali od ucha k uchu. Celkom som sa bála,čo ma čaká. Keď som ju začala otvárať, Junmyeon ktorý stál odo mňa ďalej sa postavil bližšie.
Snažila som sa ich nevšímať a otvorila som krabičku.
Miesto nudlí bola vystlaná červenou ozdobnou stuhou a na vrchu bola malá modrá semišová krabička.
Začudovala som sa.
Zobrala som ju a otvorila.
Bol v nej zlatý prsteň s diamantom.
Prekvapene som sa pozrela na Chanyeola.
On tú krabičku odtiaľ vybral a natočil ju na mňa. Kľakol si jedným kolenom na stoličku, aby ho bolo stále vidno
"Lea... Milujem ťa nadovšetko na svete a chcem s tebou byť do konca svojho života.
Preto ťa prosím... Vezmeš si ma?" Povedal a ja som na neho prekvapene zapozerala.
Bola som chvíľu ticho. Pozerala som sa do tých jeho prekrásnych čiernych očí.
Až sa mi do tých mojich nahrnuli slzy.
"Áno!" Povedala som nadšene vrhla sa na neho. Začala som sa tam s ním bozkávať.
Junmyeon aj Namjoon zase začali tlieskať.
Oddialila som sa od neho.
"Milujem ťa" zašepkala som mu.
Pousmial sa a zotrel mi slzy ktoré mi stekala po lícach.
"Aj ja teba" povedal a znova spojil naše pery.
Ayo waddup ľudia.
Máme tu konečne po dlhej dobe šťastný diel . A nie je ani tak po dlhej dobe , ako by som inokedy povedala. Opäť som sa na tom nadrela , tak dúfam že sa vám aspoň páči heheheh....
Niečo cez 4000 slov. To je akože fuuu, dosť.
Btw vy ste dobre dali tomu Instagramu, ja vás milujem xdddd ❤️❤️