,,No tak, pohni si, Leonid !" zakričím a prisuniem sa k nemu ešte bližšie, môj rozkrok mu v podstate môže zohriať chrbát, ak sa rozhodne, že mu môže byť zima a snáď ním môžem napraviť aj pár stavcov.
,,Pozri, Blake a Joan alebo akokoľvek sa volajú, sú prví, no tak ! Máš snáď pocit, že máš šesťdesiat rokov a ideš na bicykli po pivo ? Aj vtedy by si išiel dokonca rýchlejšie, to sa stavím o vlastné bohatstvo !"
Lebo nie je moje.
Pootočil kúsok hlavu, venoval mi hnusný pohľad, dokonca sa stavím, že niečo nepekné povedal, ale nie je to tak, že to môžem počuť, takže nech už mi povedal čokoľvek a môže to byť naozaj príšerné, usmejem sa. Pretože nemusím ani hádať a viem, že to bolo na spôsob: vyhodím ťa a následne prejdem.
Lenže ak príde na to, osobne si myslím, že nemal šancu počuť čokoľvek som povedala ja, takže môj nepokojný rozkrok mu ponadavál namiesto mojich úst.
Takže sme iba ponadaváli bez toho, aby sme vedeli, čo ten druhý povedal, ale dôležitý bol efekt. Takže nakoniec, keď zrýchlil, v podstate.. to bolo aj tak pekne na hovno. Akonáhle sa totiž otočím na Jordana a Caleba, venujú mi široký úškrn. Bez toho, aby som bola akokoľvek múdra, záleží, koho sa opýtate, pretože sa očividne zdá, že cudzí názor sa vždy berie oveľa viac ako skutočnosť, mi bolo jasné, že im o žiadnu výhru nejde.
Hah, na to vám kašlem. Možno by to bolo roztomilé. Za pravdepodobne iných okolností a zároveň absolútne, ale ak príde na výhru ? Ani dieťa, ktoré na mňa pozrie s veľkými očami, nemá šancu.
A on to by vedel povedať náhodný cudzinec, ktorý videl moje chovanie voči bratrancovi, ktorý sa učil na bicykli. Takže po tom, čo narazil do kriku a následne spadol, ani ma z miesta, na ktorom som stála, nehlo. Žiadnej pomoci sa nedočkal ani slová útechy. Jediné, čo som povedala bolo: ,, prijími bolesť a choď ďalej. Máš ponaučenie." Jasné, že nemal ani len dostatok rokov, aby porozumel.
Avšak, nielenže sa ukázalo, že v skutočnosti žiadne hrozné zranenia neboli, nakoniec by bol pravdepodobne vyľakaný viac, dieťa bolo pokojné, a naďalej mu nerobilo problém jazdiť na bicykli okolo kríku a hľa, naozaj sa ponaučil a vedel, že na nemá približovať tak blízko.
A iste, samozrejme, to cudzinec nevidel, bola som súdená ako mladá matka, ktorá nechá svoje dieťa trpieť. Nie že by mi aj tak záležalo na jeho výraze, ktorý mi venoval alebo ma zaujímal jeho názor.
Samozrejme, že nechám dieťa vyhrať, len to dobre vyznelo v mojej hlave. Avšak, keď príde na to, nechať ho vyhrať sa zdá ľahšie ako zdvihnuť po tom, čo spadne na zem. Pretože je vždy lepšie sa postaviť sám ako nechať ľudí, ktorí časom oslabia vaše vnútro natoľko až o pár rokov, keď spadnete, sa bude ťažké postaviť. Lenže to pravdepodobne tiež len dobre vyznie, výsledky vždy ovplyvňujú aj okolnosti.
Bez ohľadu na to, že neviem výsledok jeho "výchovy", stále sa snažím, možno to raz bude k niečomu dobré. Aj keď len raz, príde to vtedy, kedy má. A stále.. to tiež dobre vyznie, však ?
Takže sa zdá, že dôležité je to, čo vy sami si myslíte a konajte bez ohľadu na výsledok. Lebo možno niečo prinesie, možno neprinesie, ale dôležité je, že vy ste spokojní.
A ak nie ste s výsledok spokojní, je to v poriadku, žiadny strach. Nádych a výdych. To je všetko. Potráp sa tým, nedús sa tým. Neškoď si, kým nemusíš. Nádych a výdych. Pretože o pár rokov predsa nechceš, aby na tom záležalo. Vieš, čo to v skutočnosti znamená ? Konal si ako cítiš. To je podstatné, si to ty, nehádž sám seba pod neviditeľný vlak, keď existuje skutočný.
Ponaučenie ? Nemyslím si, ale ty prídeš na to, čo znamenalo to, čo si pre seba urobil. A ak nie .. to je v poriadku. Nie všetko, naozaj, má vysvetlenie, veci sa dejú. Nie možno vždy pre niečo, nechaj plynúť nie len seba, ale aj okolností. Lebo možno .. bez povšimnutia západnú na svoju vlastnú cestu, miesto.
To sa ľahko vraví ? Samozrejme, že áno. Tiež padám, keď nemusím a ľahké veci si ťažím. Dokážem byť naivná aj hlúpa, sebecká a pokrytecká. Už dávno som sa naučila, že .. bla bla bla. Ono je to ako hádzať hrach na stenu, to tiež veľmi dobre viem.
Takže.. srať čokoľvek, dnešná doba je pekne rozhádzaná. Pár odpadov navyše buď zostane na zemi, kým sa nerozložia alebo sa nájde dobrá duša, ktorá to vyhodí. To znamená, že na zem aj do odpadu si pomôžeš sám. Znamená to, že nikto ťa nedokáže dostatočne zachrániť ani vyliečiť, nakoniec skončíš tam, kde nemusíš, pretože ten človek je len oddychová miestnosť, ktorá ti uľaví.
Ja som tiež opad na zemi, ktorý nečaká na vyhodenie, ale rozloženie.
,,Počuj, Leonid, Jordanovi a Calebovi nejde o výhru, takže žiadne prisôsebenie sa im. Využi šancu, že nie som tehotná a nakop tomu potetovancovi zadok !"
Neviem či mi aj tentokrát rozumel, ale stále musel cítiť, aká netrpezlivá som, pretože naozaj, on konečne zrýchlil ! Predsa sú tie rozkroky na niečo dobré.
,,Sústreď sa ! Takto ich nedobehneme !"
Alebo nie sú. Zdá sa, že záleží od pohľadu. Ako sa na to človek díva. V jednej sekunde môže záležať na niečom inom, v druhej je to niečo iné. Včera som cítila, že to, čo vravím, znie super, ráno to bolo o tom, že sa cítim zmenená. Pred týždňom sa mi páčil chalan, ktorý sa neusmieval a vyzeral byť unavený, o týždeň neskôr, keď vyzeral lepšie, som stratila chuť dívať sa jeho smerom.
,,Možno keby si sa tak nelepila, šlo by to !"
,,Chceš mi tým naznačiť, že jazda so mnou ti je viac ako príťažou po sexuálne stránke ?"
,,Šikulka." Žiaľ, tak hlúpo a žensky som cítila akoby to, čo povedal, bola pravda. Posranú cenu z prvého miesta, tak nejak to bolo cítiť.
Leonid preletel cez čiaru, kde stála Noema , zdá sa, že ju čakanie naozaj nebaví, dokonca očividne sama netuší, prečo ešte ako mŕtva stojí.
Zastavil, a skôr ako sa stihol otočiť alebo urobiť čokoľvek, vyskočím z motorky, zložím si priblu, a skočím ako tornádo, ktoré možno nie je ani v skutočnosti také šťastné, len zažíva tak málo kravín vo svojom živote až sa môže zdať, že aj psie hovno na zemi ma raz môže urobiť šťastnou.
Ale nie, úboho žartujem. Možno si len nerada priznávam, že som v skutočnosti šťastná. Pretože ak neviete, aký je skutočný pocit šťastia, potom je ťažké posúdiť, v ktorom momente ho naozaj cítite. Preto, občas príde bez povšimnutia alebo ho potlačíte či dokonca si neradi priznáte niečo, čo neskôr rýchlo odíde. Napríklad hneď po tom, čo prídete tam, ide sa vraví, že všade je dobre, doma najlepšie.
,,Bolo to neskutočné !"
Neviem či je to mojím šťastím. Alebo jeho. Či odrážeme jeden druhého a sme ako trápny, zrkadlový efekt. Ale v tomto momente.. úplne bez prípravy, v podstate bez aspoň akéhokoľvek dobrého dôvodu, aby som naozaj mohla pochopiť, prečo sa to udialo .. sa niečo zmenilo. Puf, z ničoho nič. Len tak. Bez .. čokoľvek, naozaj aspoň dobrého dôvodu. Bola to len jazda, nič viac, a predsa.. dávalo by väčší význam, ak by sa naozaj rozhodol, že ma vyhodí von z motorky.
Bolo v pláne prečistiť si hlavu až do školského roka, ale UnicornLover117 napísala, že jej chýba Leonid a keďže ju strašne zbožňujem, nedalo mi to a musela som napísať kapitolu. Ospravedlňujem sa ti, že je taká.. No všelijaká, ale hádam sa aj tak páčilo.
A chcem sa vám poďakovať. Každej jeden za super koment k oznamu. Ste také neuveriteľné a také skvelé, že sa mi z toho tislo srdce a šlo vybuchnúť. Ja vás jednoducho milujem a mám tie najlepšie čítateľky❤❤