Tenká hranica √

30

,,Skôr ako pôjdeme, chcem sa ti ospravedlniť."

Nie je to tak, že mám dôvod vzhľadom k tomu, kto zaútočil na koho skôr, ale pre pokoj vlastnej duše to musím urobiť. A vždy som cítila vinu voči ľuďom, ale nezáležalo na nich natoľko, aby ma to ovplyvnilo do takej miery, ktorá narúša môj osobný pokoj.

Leonid mi nasadil prilbu, myslím, že je to skôr umlčanie môjho hlasu ako moje vlastné bezpečie.

,,Počuj, fúria, nemám práve najlepší deň, Hannah ma zdravotné problémy a mám pocit, že ak ťa budem počúvať, zabijem nie len seba, ale aj teba."

Dám si prilbu dole a chytím mu tvár do rúk tak ľahko a automaticky až je to vlastne zlé. Otočím si ju však k sebe a zahľadím sa mu do očí. Akoby som očakávala, že ak dokáže byť človekom, ktorý dokáže používať voči mne hrozné slová, potom je toto len ďalší príklad.

.,Čo sa s ňou deje ?"

Chcel odo mňa odvrátiť hlavu, je očividné, že to nechce riešiť. Ale pridržím ju, čím ho zastavil.

,,Hanne zistili rakovinu."

Chcel ju odvrátiť hlavu, ale upevním stisk. To, čo vidí, je samozrejme ľútosť. Nie však voči nemu, takže nie je dôvod, aby ju odo mňa odvrátil. Nie je to tak, že ju cítim aspoň preto, pretože je to sestra. Nie. Absolútne. Keď príde na to, cítim ju ako človek, ktorí videl malé, rozkošné a krásne dieťa usmievať sa a povedať pravdepodobne svoju prvú nadávku.

Takže áno, pustím jeho tvár, pretože tlak, ktorý pocítim na srdci, je ťažko zvládnuteľní. Myslím, že práve ten chcel, aby som pustila jeho studenú tvár.

,..."

Správne, nič som nepovedala, hlúpo mlčala. Nie je to tak, že môžem povedať "oh, bože, len to nie" alebo "to je strašné, ako sa cíti ?" Pretože je to kurva strašné a je očividné, že sa kurva cíti zle. Povedať, že je mi to ľúto ? No samozrejme, dopekla, je to dieťa a ten fakt mi ťaží srdce čoraz viac.

A nepoviem nič, pretože mi jasné.. že to nebolo nedávno. Myslím, že v čase, v ktorom ju spoznala, už to všetci dávno vedeli. Už mi s ňou sedela na kolenách.

Takže obaja mlčíme a ja ho nechám, aby si myslel, že verím jeho slovám. Pretože ak sa rozhodol povedať, že nedávno, nie je to kvôli mne, pretože jemu záleží na tom, čo cítim. A to beriem, pretože v prvom rade sa to týka jeho pocitov. Nedávno, je ako krátka doba, ktorá má pred sebou ešte veľa času. Nedávno znamená, že ešte dlho môže byť v poriadku. Už dlho znamená, že je to boj, ktorý buď môže mať koniec alebo nemusí, ale čakanie je ubližovanie.

Ak klame samého seba, aby sa cítil lepšie, môžem len povedať, a ja to poviem: ,,Tak dlho ako je nedávno, tak dlho je to v poriadku ."

Cesta netrvala dlho. A zároveň si myslím, že aj áno - trvala dlho - pretože akonáhle naštartoval, myslím, že sa snažil utiecť niečomu, čo vedel, že ho doháňa. Snažil sa "bežať" tak rýchlo až zabudol, kde musíme ísť alebo kam treba zabočiť, aby sme sa tam dostali.

Bola to zúfalá a ťažká jazda. Mala v sebe ťažobu a pochmúrny pocit, ktorý ho sťažoval natoľko až zabudol, že vlastne nejazdí sám. Nevravím, že to nie je v poriadku, ale asi nikomu dostatočne nevysvetlí, že si bol istý o jazde bezo mňa, bol určite sám.

Zastavil pri skupinke a vyskočil z motorky.

,,Kde ste toľko trčali ? Čakáme dlho."

Leonid sa pozrel mojím smerom. Na sekundu, ale urobil to. A áno, myslím, že nezabudol len to, že nie je sám, ale dokonca sa zatváril akoby ma ani nespoznal, takže sa usmejem a zamávam mu.

,,Fúria sa bola ešte dvakrát obliecť. Totiž, nevie, ako sa chodí na súťaže oblečená."

Všetci pozreli mojím smerom. Mávnem rukou akoby nazoaj záležalo na správnom oblečení a oni tomu nemôžu porozumieť. Takže tým prístupom na ďalšie klamstvo, ktoré vytvoril.

,,Niekto z vás musí vyzerať dobre, takže som sa toho ujala ja. Je vôbec v poriadku.. jazdiť.. no.. s takým, čo vy dve vlastníte ?"

Jac aj Belly, dva balóniky , sa pozrú na mňa so zdvihnutím obočia, ktoré ma vyzýva k správnemu pomenovaniu, takže nadvihnem obočie tiež, dávajúc vediec, aby si trhli.

,,Leonid a Blake sa budú musieť prispôsobiť," ozval sa.

,,To znie férovo," poviem, ale v hlave si myslím, že s tým balónom, ktoré im črtá, pravdepodobne ulietia do vzduchu aj s tými motorkami.

,,Leonid, Ally, toto je Blake a Joan. A zase naopak," predstavil nás vzájomne Caleb.

,,Pristane vám to," ozvem sa. Naozaj svojim silným a zvláštnym spôsobom, ktorým ma k sebe prisťahujú áno, hodia sa, a absolútneho nie, nehodia sa. Vysoký, oblečený v čiernom a potetovaný a ona malá, s okuliarmi a zdá, že skôr ako sedieť na jeho motorke, by mala dávať doučovanie.

,,My sme spolu nechodíme," ozve sa to malé, rozkošné dievča.

,,Naozaj ?"

Prikývla, pozerajúc na mňa prekvapenú, vravím si, že môžeš skombinovať s akýmkoľvek protikladom, s ktorým dobre vyzeráš alebo sa cítiš, ale aj tak to akurát tak môže byť na veľké hovno.

,,Dobre, mohli by sme začať," ozvala sa Neoma. Všetci chalani prikývli a nasadli na motorky. Oh, tak trochu sa cítim trápne.

,,Počuj, len tak mimochodom, aké meno chceš dať svojmu dieťaťu ?"

Nie, to až teraz sa cítim.

Jordan sa otočil na Caleba, ktorý mu venoval tú otázku a usmial sa naňho.

,,Ak to bude chlapček tak Braden."

Hm..

,,Dobre, ženy, nasadajte !"

Zakričala Noema, ktorá akurát tak môže ísť do knižnice predávať obaly na sladkosti, nie pôsobiť ako rozhodca na pretekách s dvoma tehotnymi, s jedným párom, ktorý sa k sebe hodí aj nehodia a tým ďalším pekne na hovno.

Drobec sem, príšerka tam, kočka hentam, princezná tam. A potom som tu ja a Leonid, ktorý si stále nie je dostatočne vedomí, kto poriadne som a my sme práve ten pár totálne na hovno.

,,Pripraviť," začala Neoma.

,,Pozor." chvíľu mlčala, motorky začali hulákať a keď zakričala štart, všetky vystrelili takou rýchlosťou a šialenými zvukmi, až Neoma musela cúvnuť. Alebo sa rozhodla, že možno naozaj bude najlepšie zájsť do knižnice predávať obaly na cukríky.