Tenká hranica √

13

,,Vyzeráš hrozne, čo si robila včera ?" spýtala sa ma Bethany na obede a unavene, s malými očami a neupravená si odpijem z vody. Opiť sa po prvýkrát vo svojom živote a vo veľkej miere ma rozhodne svoje nevýhody.

,,Trochu som pila."

Prejdem si rukou po tvári, uvedomujúc či rozmýšľajúc, že ma Leonid chcel usmrtiť, nedbal teda určite na moju bezpečnosť.

,,A s kým ?"

Mlčím, dokonca sa ukradomky pozriem na druhý stôl, kde sedel Leonid a počujem ako sa smial. Bethany následovala môj pohľad.

,,Ty si pila so Strongom ?"

Naďalej mlčím. Prekvapí maa, že nepoužila odcudzovací tón. Ani zvedavý, pýtala sa ako normálna kamártka na chlapca, ktorý vôbec nie je spodina.

,,Skvelé.. Prečo nemôže byť ďalší Strong ?" zamrmlala Bethany a urazene sa pozrela na svoj poloprázdny tanier.

,,Preboha, Beth, neblázni. Strongovci nie sú pre nás. Máme skončiť s niekým, kto je ako Ollie a Clark."

Bethany sa pozrela na stôl, kde sedel Leonid, Belly, Caleb, Jacqueline, Jordan, Neoma a zatúžila tam sedieť. Tiahne sa to takou silou až ku mne až mám chuť sa presunúť so stoličkou čo najďalej, dúfajúc, že ma tým nenakazi a nebudem to nakoniec chcieť aj ja.

Lebo nie, síce rozhodne proti nim nič nemám, všetci sa rodíme tam, kde sa máme či už z nejakého dôvodu alebo nie, takže naozaj nebudem niekto, kto odcudzuje a mám svoju hlavu, nenechám sa ovplyvniť tým, kto je kto, na akej strane stojí a čo má. Konieckoncov, toto mesto mi nie je lenže nepatrí, ale nenesie ani moje priezvisko.

Ale ako dievča, ktoré ma bohatých rodičov a dúfa, snaží sa dostať na dobrú školu, rozhodne chcem niekoho, kto mi je podobný, pretože či už budem znieť ako trúba, rozhodne každý, kto by sa nás pozrel, uvidí, že sme dva svety, rozdielný ľudia, kde postavenie, peniaze a situácia bude problém, nastanú situácie, v ktorých naše hodnoty budú iné. Vo vzťahu je vždy tak trochu dôležité, aby ľudia mali podobné vzdelanie a postavanie. Pretože ak dvaja ľudia, ktorí sú rozdelení, zo začiatku si nestanovia priority, nemajú v pláne bojovať a veľa vecí si neuvedomia, potom vzťah skončí v troskách.

Takže áno, určite som niekto, komu bude záležať na vzdelaní, bude mať dobré správanie a budeme mať fungujúcu budúcnosť, nie problémy, ktoré musíme zvládať.

Bethany sa dívala sa na šťastnú Belly ako sa široko usmiava na vtipe, ktorý hovoril jej priateľ a tisla sa naňho tak moc až jej to vracal rovnako. Obaja žiarili a ju zahrialo teplo, to sa stavím. A rozhodne nie som niekto, kto sa lepí na svojho priateľa, vždy budem potrebovať vlastný priestor.

,,Ty sa na nich usmievaš ? Úplne si sa zbláznila !" zapištím, skôr z pocitu, že chcem pre ňu dobre. Hodím po nej hranolku. Bethany ku mne zdvihla svoj pohľad.

,,Prepáč, neuvedomila som si to.."

A aby toho nebolo málo, ten ospravedlňujúci pocit aj smeruje mojím smerom.

,,Nechcem niekoho ako je Ollie alebo Clark. Chcem niekoho, kto skočí do ohňa len preto, aby sa ku mne dostal. Aby bol prehnane žiarlivý, nebál sa povedať čo cíti, ktorý je nebezpečný, čo sa týka iných chalanov, ak by sa ma pokúšali dotýkať. Chcem niekoho, kto sa na mňa bude pozerať ako Caleb na Belly. Chcem niekoho.."

Lebo to presne urobia, pravda ? Skutočný chlapi v reálnom živote určite preplávajú more, aby sa k nám dostali, určite skočí do ohňa a vždy povie úprimne, čo cíti, lebo sa určite nerodia s egom.

Zhusene, čo vychádza zo mňa úprimne, nie je to niečo, čo hrám, skočím jej do reči.

,,Bethany, prosím ťa. Počúvaš sa ? Radšej žiť ako stará panna s mačkami ako žiť so Strongom alebo vôbec s kýmkoľvek. Pozri, možno sa ti teraz zdajú šťastní, ale myslíš, že im to vydrží ? Belly odíde niekde ďaleko na vysokú a on, najvačšia spodina, tu ostane. Bez ohľadu na to ako ho ľúbi, si uvedomí, že ak chce mať dobrú budúcnosť, potom je dobré vzdelanie niečo, kde nemusí drieť za pokladňou, pretože Caleb určite nechce jej peniaze. Možno sa pár týždňov budú stretávať, ale on si nakoniec nájde inú, pretože bude chcieť pre ňu len dobre a Belly si nájde chlapa až v tridsiatke a bude sa podobať na Bridget Johnsovu."

Bethany v tichosti počúvala, čo je hovorím. Nakoniec prikývla.

,,Asi máš pravdu."

Prikývnem a poberiem si veci.

,,Musím ešte do skrinky. Vidíme sa po škole ?"

Aj keď Bethany nechcela, prikývla.

Zdvihnem sa a začnen kráčať von z jedálne, nasledovaná Leonidom. Najprv ma sledoval očami, ale akonáhle videl, že vyjdem z jedálne, nedokončil svoje rozprávanie, len sa postavil a bez akékoľvek slova odišiel od stola, rovno mojím smerom.

Kráčal pomaly, s rukami vo vreckách a určite dúfal, že sa neotočím a neuvidím ho.

Nakoniec zastavím pri svojej skrinke a on zohol za menší roh, aby ma mohol sledovať.

Otvorím skrinku a začala sa v nej hrabať. Vybrala si z nich veci, ale niečo zo skrinky vypadlo.

Položila knihu naspäť a zohla sa. Zdvihla žltý tulipán a prekvapene naňho pozerala. Privoňala si a úprimne si poviem, že ich milujem, ale žltý rozhodne nechcem.

Akonáhle videl, že sa chystám otočiť hlavu jeho smerom, celý sa schoval.

Po chvíli nakukol a hlavou a narazil do tej mojej. Stála som oproti a on si ma nevšimol.

,,Oh, Leohnid, tvoja hlava je riadne dutá," zamrnčím od bolesti a chytila si bolavú hlavu.

,,A tvoja tiež bohvieako nezaostáva."

V tú chvíľu sme sa na seba pozreli a po chvíli sa obaja rozosmiali. Leonid ku natiahol ruku a dotkol sa jemne mojej hlavy.

,,Si v poriadku ?"

Vyčaroval pomalý úsmev a zadíval sa na kvet v mojej ruke.

,,Pekný kvet," zahlásil a ruku dal preč z mojej hlavy.

,,Kupodivu si vybral presne môj obľúbený."

Leonid sa zamračil.

,,Ako vieš, že som to bol ja ?"

Zasmejem sa.

,,Inak by si ma asi nesledoval, nie ?"

,,Takže sa ti páči ?"

Prikývnem a pohladím kvet v rukách.

,,Ako si to vedel ?"

Mykol plecom.

,,Inštinkt."