Tenká hranica √

21

,,Kde si bola včera ? Volala som ti. Mala si prísť ku mne."

Pozriem na Bethany. Aj cez to, že sa na ňu dívam, neustále som bola prítomná niekde inde. A úprimne, nie je zase niekto, kto vás dokáže zatiahnuť do prítomnosti, v ktorej sa s ňou máte o čom baviť. A to je v poriadku, nie je to tak, že to znamená, že nie je pre mňa, som niečo viac, tá zábavná a lepšia. Nie sme pre seba, bodka. Vidíme to obe a pozri, stále sme tu, sedíme vedľa seba. Či už lebo tak musíme alebo nemáme nikoho iného. A je tiež pekne mizerná pravda. Nebudem volať niekoho svojho najlepšieho kamaráta len preto lebo je jediný, koho mám. Občas ten význam stráca pekelný význam.

,,Bola som s Leonidom u nich doma. Boli tam všetci."

Bethany vypúlila modré oči a na tanier položila príbor. Pozri, ja ti úplne rozumiem. V podstate je to akoby som si srala do huby. A možno je to tiež jedna z mnoha právd. Zdá sa, že som skutočne len človek, ktorý vraví niečo iné, ale robí opak. Alebo, ak na to príde, môžem si myslieť niečo iné, ale moje cesty budú viesť inou cestou.

Pokojne môžem povedať, že sa mi nepáči niekto, kto je zlý a manipulovanie ide ruka s rukou, ale ocitnem sa vo vzťahu, v ktorom sa ešte budem sťažovať, že nemám na výber, milujem ho a nechcem od neho odísť. Človek nikdy nevie. Človek nikdy nevie, čo si vyberie.

,,Ty žartuješ."

Pokrútim hlavou, úprimne, rada by som žartovala a pozriem na ostatných, ktorí sa nachádzajú na opačnom stole jedálne.

,,Všetko mi povedz !"

Pokrútim hlavou. Nie je to tak, že si tie veci alebo ten moment chcem nechať pre seba, nie, tak to nie je. Ale vážne, ak som niekto, kto o nich tvrdil to najhoršie, nie je práve správne zo seba robiť opicu a tvrdiť, že som sa mýlila a začnem rozprávať, čo všetko je v skutočnosti dobré. Teda iste, samozrejme, ale .. je nakoniec lepšie dokázať, že ste sa mýli ako slovami povedať to, čo nedokážete vysvetliť. A predsa to stále nie je to, čo tým myslím. Ide o to, že naozaj, ak som sa skutočne mýlila, pripustím to a ukážem, že človek pre mňa za niečo stojí.

,,Ale no tak ! Podľa toho, ako sa k nim otáčaš a si neprítomná, súdim, že veľmi dobre."

Spomeniem si na malú Hannah a to, ako sa ku mne pozorne správali aj napriek tomu, ako sa ich reč tela zopierala voči všetkému, čo vraveli. Takže vážne nebudem zo seba robiť opicu, ak vlastne viem, že ešte nič nie je úplne v poriadku. Nie je to tak, že sme sa vzájomne prijali. Všetci sme v konečnom dôsledku boli slušní len vďaka starším. Čiastočne.

,,Ally !" zakňučala Bethany a jemne do mňa strčila.

,,Nečakala som, že sa budem cítiť tak, ako som sa cítila. Popravde, nechcela som ísť ani domov. Hlavne, keď som si uvedomila, že všetci tam aj naďalej budú. Vieš, Leonid a má skvelú rodinu. A rovnako aj kamarátov."

Lebo moja rodina nie je dokonalá, v prvom rade. Takže dobre, nebudem klamať, naozaj som sa cítila dobre, ale treba naozaj brať do úvahy, že ak nemáte doma nič, za čím sa treba ponáhľať alebo tam nie je nič, čo má vaše srdce, potom úplne ani neplatí, že všade dobre, doma najlepšie. Aj .. áno, do určitej miery zároveň verím, že áno. Niekde v hĺbke.

A áno, sú skvelí. A to stále nemusí znamenať, že nevedia byť aj zlí. V podstate sme dobrými aj zlými k určitým ľuďom. Sme skvelí aj mizerní v rovnakom momente.

,,Zo začiatku bolo všetko super, potom sa zistilo, že Jacqueline je tehotná a Belly pravdepodobne alebo možno tiež a bolo to divné, ale potom to bolo zase v poriadku. Síce sa Caleb s Belly k sebe nemali, ale išlo o môj.."

Bethany ma zastavila rukou.

,,Počkaj, počkaj, povedala si, že Belly je tehotná ?"

Tu, presne tu, nastal problém. Problém, ktorý nastane, ak sa zblížite s niekým dostatočne na to, aby ste si nedávali pozor na hubu. Pretože verím, že bez ohľadu na to, koľko trávite čas aj s vašou najlepšou kamarátkou alebo veľmi blízkou osobou, poviete niekomu skutočne aj to, čo naozaj nechcete. A nepatrí to iným osobám.

,,Čo som to počul ?"

Zasmial Oliver, ktorý sa objavil z ničoho nič a sadol si vedľa mňa.

,,Belly je tehotná ?"

Následne sa k nám pridal aj Clark a ja pokrútim hlavou.

,,Nie, ja som nič také nepovedala."

Bethany na mňa nechápavo zamračila.

,,Ale áno, povedala. Dokonca aj Jacqueline je."

Clark a Ollie sa na seba pozreli.

,,Počujte, decka, v tejto jedálni je nás o veľa viac, ako si myslíte !"

Všetci náhle otočili k hlavnému Olliemu hlavy. Leonid, značne dosť chápavý, možno to o mne vypovedá môj výraz, vyskočil zo stoličky a mieril si to k Olliemu a Clarkovi.

,,Ak ešte raz otvoríš ústa, chytím stoličku a rozbijem ti ju ňou."

Ollie sa zasmial a zdvihol naňho blonďavé obočie.

,,Skutočne ? Mám pocit, že si zatúžil ísť za svojim strýkom Boom."

Clark sa zasmial a Ollie si s nim tľapol. Leonid chcel spraviť krok k nemu, ale chytil ho za rameno Caleb.

,,Oh, zdravím ťa otec. Počul som tú novinku. Poviem ti, Belly bude krásna mamička. Dúfam, že to bude dievčatko. Rád by som sa s ňou pohral."

Caleb stisol sánku a na krku mu navrela žila.

,,Zaviažem ti vtáka a povesím ťa zaň o strom."

Ollie sa zasmial.

,,A bude to vidieť tvoja dcéra ?"

Caleb zo seba vydal nahnevaný zvuk, natiahol ruku a vrazil Olliemu, ktorý keď sa otočil, vrazil plecom do Clarka.

Skôr ako stihol Ollie padnúť na zem, Caleb ho zachytil a vrazil mu ďalšiu.

Nestihol ani poriadne padnúť, už ho znova chytil a odhodil. Ollie padol rovno na stôl a zdruhej strany padol na zem. Chcel ísť za nim, ale Jordan ho zachytil.

,,Dvaja otcovia. Čudujem sa, že sa vaše krásky z toho pohľadu netopia a z hormónov neplačú."

Ozval sa znova Ollie.

,,Buď je to riadny kretén alebo poriadny hlupák," ozval sa Leonid a oboch, Caleba aj Jordana chytil za ramená, aby po Ollim neskočili.

,,Pokoj," povedal im a on pod svojimi rukami cítil tú bojovnosť, ktorú v sebe obajala mali. To sa stavím, zdá sa, že je ťažké ich oboch udržať.

Ale aj napriek tomu bol aj on ochotný vraziť Olliemu.