Tenká hranica √

29

,,Prečo si včera utiekol ? Povedal ti ten pán niečo zlé ? Myslela som si, že ma počkáš a niekam pôjdeme," ozvala som sa vedľa neho, snažiac sa svoj hlas prispôsobiť. A ak by sa ma niekto opýtal prečo, odpoviem mu, že absolútne neviem, je to niečo, čo chcem tiež vedieť.

Skôr ako na mňa pozrel, otvoril skrinku, chvíľu sa v nej hrabal, a keď to našiel, čo hľadal, otočil sa ku mne.

,,Niečo mi do toho prišlo," odpovedal tak ľahko, verím, že áno, ale zároveň viem, že.

,,Myslíš, že to bude ešte dobré ?" spýtal sa ma, ale neodpovediem, hľadím naňho, pravdepodobne akoby som naozaj chcela, aby on bol ten, ktorý mi povie, prečo je môj hlas zrazu iný. Pretože to naozaj nie je tak, že je ako čivava zahánaná do kúta, obzvlášť, keď sú to moje zúrivé potvory, ktoré ma vždy desili svojou agresivitou.

,,Nie, myslím, že ti do toho nič neprišlo."

Ak príde na to, vlastne ani neviem, čo túžim dosiahnuť. Iste, že som počula všetko, o čom sa on a ten pán rozprávali. A nie je to tak, že všetko, čo mu povedal, je niečo, čomu môžem veriť. No aj napriek tomu.. pozri, tu stojím, mením hlas a chcem vedieť, že je v poriadku. Pretože bežať preč od niekoho ako vlak na kolesách, nie je niečo, čo môžem nechať len tak, ak vlastne utiekol odo mňa.

,,Prečo ? Lebo som nudný človek, ktorý sedí iba doma a nič nerobí ?"

Vzdychnem si akoby som chcela vyvrátiť jeho slová, ale pravdou je, že je rovnako nudný človek ako ja.

,,Prepáč, fúria, že nechodím na večerieky, oslavy, s kamarátmi von, nemám zaplnené dni prácou a rodina ma neposiela všade, kam si len spomenú."

Otvoril bagetu a odhryzol si a ja šialene dúfam, že to, čo žerie, je po záruke, aby si jeho ústa uvedomili, že jeho slová majú skrytý význam. Hlboký, možno plytký, záleží od toho či sa opýtate mňa, pretože sa ma to týka alebo inej osoby, ktorá posudzuje a hodnotí.

,,Mala by si vedieť, že sedieť na svojom plochom zadku je oveľa lepšie ako sa riadiť ľuďmi."

Priblížm sa k nemu a položím mu ruku na tú jeho.

,,Čo sa to s tebou zase deje ?"

Mykol plecom, možno zároveň svojim spôsobom dúfal, že moju ruku odhodí a znova si ohryzol. Myslím, že je to všetko vyhýbanie. A ak je to tak, ak mi nechce čeliť, potom dúfam, že sa poučí a tá bageta poriadne ublíži jeho žalúdku.

,,Nemôžme dnes niekam ísť ?"

Pozrel na mňa, len na jednu úbohú sekundu akoby si v skutočnosti neuvedomil, že to chcel urobiť alebo to urobí a pokrútil hlavou.

,,Už niečo mám," povedal a zabuchol skrinku.

,,Tentoraz naozaj. Jordan doniesol starú motorku a ideme si všetci zapretekať. Okrem toho ešte nejaký Blake a jeho kamarátka Joan. Dnes nie. Povedal by som, že mi je to ľúto, ale vôbec nie je."

A ti verím, to je v poriadku, ďakujem za úprimnosť.

Keď však uvidel moje ovislé ramená, pretože je v poriadku prijať slová iného človeka a zároveň je poriadku cítiť prebodnutie tých slov. Pretože ak ma niečo bolí, potom viem, že z veľmi správneho dôvodu. Ak je niečo pravda, potom býva bolestivá z nejakého dôvodu. A to je tiež naozaj v poriadku.

Vzdychol, možno až príliš porazene, bagetu zhodil na zem a chytil moju tvár do svojich veľkých, odpálených rúk.

,,To, že som zlý, nesúvisi s tebou," povedal mi, a zadíval sa mi do zelených očí. Vravíš to, veríš tomu. Ja to počúvam a tiež tomu verím. Ale nakoniec aj tak obaja vieme, že je to klamstvo.

,,Mám len blbý deň. Ale ak chceš, môžeš ísť s nami."

Ale konieckov, aj to môže byť pravda. Občas stačí veci príliš nerozoberať, aby neublížili. Pretože stále môže mať zlý deň a byť rovnako zlý, a stále za to môžem ja a môže byť zlý, ale ak príde na to, v prvom rade všetko záleží od jeho dňa. Nálada človeka dokáže riadiť pocity aj ich činy.

,,Pôjdem veľmi rada."

A zároveň vôbec. Ale časť, ktorá je silnejšia, na tej záleží. Pretože potom zase bude záležať na tom, aká silná budem ja proti nej.

Prikývol a pustil ma. Prsty mal nezvyčajne horúce akoby sa s nimi dialo niečo, čomu by som mala porozumieť. A možno aj áno. A ak nie, ospravedlňujem sa, Leonid.

,,Okej, o piatej u teba."

Prikývnem, mrzí ma, že možno naozaj neviem, čo spôsobuje dotyk inej osoby.

,,Čo je hlavná cena ?"

Leonid vykročil k automatu a začal hľadať niečo schopné na jedenie.

,,Dva strávené dni na chate. Vybavil to Bellyn otec. Neoma bude tým pádom rozhodca, a ktorý pár vyhrá, užije si pohodové dni."

,,Ak sa stane, že vyhráme, vydržíš to so mnou ?"

V mojej otázke je počuť, že chcem jasnú a priamu odpoveď. Či už bude zlá alebo nie, jedno aj druhé je v poriadku.

,,V prvom rade si vymysli, čo povieš. Nepovieš predsa rodičom, že budeš dva dni tráviť so Strongom."

Poobzerám sa po chodbe, ľudia sa na nás dívajú a musím uznať, že ma pravdu. Naozaj má ich priezvisko silu, len pre ľudí v inom význame. Znova záleží od toho, koho sa opýtate. A myslím, že čím viac ľudí sa opýtate, tým menej by malo záležať na názore. Pretože v prvom rade na ňom nezáležalo od samého začiatku.

,,Myslím, že s tým nebude problém."

S otázkou očiach sa na mňa pozrel, ale vzhľadom k tomu, že nebol ten, ktorý mi odpovedal na otázku, na ktorú som chcela priamu odpoveď, ani ja nebudem tá, ktorá mu odpoviem, preto myknem ramenom.

Tak mu dám aspoň inú odpoveď, ktorá ma tiež svoju pravdu.

,,Rodičia sa obchádzajú medzi sebou a so sestrou sa o nás nezaujímajú, takže je to a bude to určite v poriadku."

Leonid sa zasmial.

,,Vidíš ? Ani vlastní rodičia ťa nechcú."

Zamračím sa, je toto len posraná lavína, na ktorej sa ukrát tak môže viesť sám !

,,A čo tvoj otec ? Ten tiež nemohol určite zniesť takého syna."

Pozrel sa na mňa s bleskami, ktoré by ma chceli zasiahnuť svojou plnou silou aj napriek tomu, že to nechce urobiť, je ochotný to aj cez vlastné pocity urobiť.

,,Možno keby ho nezabil bohatý Steinovčan, bol by tu."

P.s. koľko z vás číta Blbca Blakea ? Ak je tu niekto takí-čo je-dúfam, že som potešila.