Tenká hranica √

9

Leonid

,,Čiernu kávu, prosím," sadol som si na barovú stoličku a čakal, kým ku mne zdvihne zelený pohľad.

,,Vravela som predsa, že spodine nenalievame."

Čmárala niečo do zošita a vôbec ju nenapadlo sa ku mne otočiť či aspoň zdvihnúť hlavu. Jej čmáranice boli rovnako mizerné ako ona.

,,Ally.." ozvem sa nahnevane, ale ona stále nereagovala. Dokonca si dala do uší slúchadlá. Mal som obrovskú chuť chytiť ju za vlasy a potiahnuť k sebe.

Poriadne na ňu nakričať alebo spraviť jej na zadku fľak veľkosti mapy. Prípadne vyviesť von a urobiť si ju sám.

,,Počuj, fúria, jediná spodina si tu ty. To, ako sa správaš.. Ako so sebou môžeš žiť ?"

Tak šialene ma vytáčala až to nebolo možné. Všetky svaly sa mi napínali, zdvíhal sa mi z nej žalúdok, taký pocit rozbúrenej stránky vo mne spôsobovala a vo mne to vrelo ako v kanvici.

Zdvihla ku mne oči a dala si dole slúchadlá. Hudba hrala, ale nevedel som s určitosťou povedať, čo konkrétne počúvala. Ak príde na ňu, môže sa učiť niečo na spôsob exorcismu, ale namiesto, toho, aby z tela vyháňala posadnuté duše, bude chcieť rovno vládnuť iným dušiam.

,,Žijem so sebou dosť dlho na to, aby som sa to naučila, Leohnid."

Jedno sa muselo uznať. Ally rozhodne vedela ako narábať so slovami. Keď, samozrejme, neuráža.

,,Počuj.. Chcem len kávu. Vypijem si ju a pôjdem, dobre ? Belly s Calebom sa neustále k sebe túlia a ja tam nevydržím. Musel by som mať zásobník soli."

Myslel som to vážne, ale Ally sa zdvivla kútiky. Následne z jej červených veľkých pier unikol úprimný smiech. Bol som natoľko prekvapený až som vytiahol svoj telefón a bez toho, aby to videla, som ju odfotil. To bola skôr moja predstava, nie skutočnosť, ktorú sa moje ruky rozhodli urobiť.

Vidieť Ally sa úprimne smiať je kurva niečo. A počut to, bolo niečo neuveriteľné. Nádherne sa smiala. Tak nádherne aká dokážeš byť príšerná.

,,Dám ti ju, ale akonáhle dopiješ, vypadneš."

Myslím, že sama pochopila, že sa nechala uniesť, a preto sa dosmiala a znova začala používať ten tón. Akoby ona bola viac. Do istej miery aj je. Ale nie čo sa týka jej povahy a dobrých skutkoch.

Prikývol som a sledoval ako pripravuje moju kávu.

,,Prečo tu vlastne pracuješ ? Tvoja rodina má dosť peňazí, aby si nemusela."

Ally ku mne prehovorila bez toho, aby sa na mňa pozrela.

Naďalej pripravovala moju kávu. Čudujem sa, že ani raz ju nenapadlo napluť mi tam. Viem to preto, lebo rozhodne by toho bola schopná. A sledujem ju. Ak príde na toto dievča, naozaj sa treba uistiť či minimálne nevlastní nejakú zbraň.

,,Nie sme síce bohatý ako Belly, ale určite viac ako ty a vaša rodina. Pomáham strýkovi. Peniaze za to nedostávam."

Položila predo mňa kávu, tentoraz jemne. Myslím, že ak by včera nepracovala aj Mia, jej spolupracovníčka, kávu by mi šmarila rovno na hlavu. Totiž, celý čas ma obsluhovala ona.

,,Blbý strýko."

Ally sa znova usmiala. Bol som ohromený. Skutočne. Vidieť Ally v takom svetle..

,,Máš svoj deň ?"

Nechápavo na mňa pozrela.

,,Pýtam sa či máš dobrú náladu."

Pokrútila hlavou a začala utierať stôl. V tom momente som pochopil, že ak má Ally zlú náladu, usmieva sa a dá sa s ňou normálne komunikovať. Môže byť to dievča ešte viac komplikované ?

,,Tak viem o jednom bare, kde prídeš na nové myšlienky. Ver mi. Ak sa ti to nebude páčiť, objednám taxík a pôjde k tebe až domov. A ja tam, samozrejme, budem, aby ti nehrozilo nebezpečenstvo."

Čakal som, že ma odpálkuje, ironicky sa zasmeje alebo pokrúti hlavu nadtým ako si trúfam. Avšak, ona súhlasila.

,,Ale nech už ti ide o čokoľvek, Leohnid, nebude po tvojom."

Chcel som sa usmiať, ale tým by som len potvrdil, že niečo mi o niečo skutočne ide.

Nadadil som vážnu tvár, teda, dúfal som, že vážnu.

,,Ally, ak by som chcel niekoho namotať alebo čokoľvek, nebola by si to ty. Ak by som to mal v pláne, potreboval by som štyri balíky xanaxu a osem fliaš tvrdého."

V skutočnosti by to bol len jeden balík xanaxu a dve fľase tvrdého.

Netvárila sa, že mi verí, ale prikývla.

V hlave som si vytvoril udicu, ktorú som si nadhodil a začal som si ju priťahoval k sebe. Ak sa mi to nepodarí dnes, potom už nikdy.