Tenká hranica √

6

,,Mohla by si aspoň nachvíľu zabudnúť, že som Strong a nasadnúť so mnou na tú posratú motorku ?"

Zastavil ma hneď na druhý deň po škole. Pretočím očami a pozrie. naňho.

,,Počuj, Leohnid, aj keby som nachvíľu zabudla, že si Strong, čo myslím, ani nepôjde, nech sa snažím akokoľvek, tak ja navysadnem na tú motorku. Nie som strelá Belly, ktorá ju dokonca riadi."

Leonid sa zamračil.

,,Neviem či ti mám dať po zadku za tú strelenú Belly alebo za to, že si mi povedala Leohnid."

Výjde zo mňa smiech, zdá sa, že sa z nej všetci môžme zblázniť a upravím si vlasy padajúce mi do očí, aby vedel, čo si myslím. Tie mu predsa najlepšie všetko povedia, vysvetlia a ukážu.

,,Áno, takto ma rozhodne dostaneš na motorku, Leohnid."

Vydá zo seba nahnevaný zvuk a ruky si zloží do vačku, myslím, že sa bráni pre tým, aby mi nechytil krk a neublíl mi.

,,Si jedno príšerné dievča."

Chcel si však povedať horšie, však ? Pretože oproti všetkým názvom, ktorými ma ľudia počastovali, je toto skôr komplimentu ako čokoľvek iné.

Usmejem sa, dávajúc mu však za pravdu a chcem ho obísť, ale chytí ma za ohyb lakťa.

Následne vzdychol.

,,Počuj, fúria, som ako neandrtálec. Najradšej by som ťa ovalil, prehodil cez rameno a schoval do jaskyne, kde ťa buď zabijem alebo znásilním, takže ak čakáš romantické ružové auto alebo koč, ktorý ťa odvezie až do zámku, toho sa ho nedočkáš. Ak čakáš, že si klaknem alebo, doriti, budem presladené emotivné hovno z cukru, žobrajúc o tvoju posratú pozornosť, pretože si niečo dôležité, tak sa ani za hajzel nedočkáš. Takže minimálne budem za tebou chodiť ako pes za sučkou pokiaľ nepovieš to zasraté áno."

Zadívam sa naňho a Leonid ma pustil. Obídem ho a začnem kráčať ku Calebovej motorke. Čakal, čo urobím,  ale ja tam vedľa nej netrpezlivo čakám a od nervozity podupkávala nohou.

,,Došlaka, Leohnid, pôjdeme už ?!"

Najprv bol prekvapený, ale potom vyčaroval široký úsmev. Nasadol na motorku a čakal, kým nasadnem aj ja.

Chvíľu to trvalo. Nadávala som, kým som vyliezla a dokonca ho aj kopla do chrbta.

,,Ak takto nasadáš aj na chlapa s plánom na ňom jazdiť, očividne nevieš, že mu ho môžeš zlomiť."

Nahla k nemu.

,,Sklapni, inak ťa kopnem ešte raz a dvojnásobne. Za tie keci a za tú fúriu. A kopnem ťa rovno medzi nohy a ty mi následne potvrdíš či sa dá tvoj vták  zlomiť."

Leonid sa usmial, cítim ako sa mu trasie telo, ale myslím, že nechcel, aby som vedela, že som ho dokázala rozosmiať.

,,Počuj, nemala by som mať prilbu ja ?"

Pootočil hlavu a zdvihol prilbu.

,,Keby zomriem, budem niekomu chýbať."

Chystám sa kopnúť, možno za samotnú pravdu, ale zachytil moju  nohu.

,,Bacha, Jackie Chan, neublížiš len mne, ale aj sebe. Tak sa ma konečne chyť a drž sa ma pevne."

Dívala som na jeho ruku a sedela na motorke ako prikovaná. Ten dotyk.. Niečo vo mne vzbudzoval. Samozrejme, je to tým, že je to on, nebudem klamať a nepoviem, že ktokoľvek je schopný to vyvolať, pretože som dievča, ktoré veľa pozornosti nedostáva a muži sa držia ďalej.

Jeho stisk bol jemný, no zároveň silný. Mal veľkú ruku s mozolami a mne sa to páčilo. Je to obrovský protiklad tej mojej. Takže áno, okrem toho že Leonid pôsobí ako biela čivava, je mojím protikladom a tie ma vždy priťahovali. Pretože niekde v hĺbke viem, že zároveň sme rovnakí. Protiklady sa tiež musia nejakým spôsobom priťahovať a nie práve tým spôsobom, akým sa hovorí.

Leonid ma pustil a naštartoval. Bez toho, aby pocítil môj dotyk okolo pásu sa pohol vpred a ja zakričím.

Rýchlo mu obkrútim ruky okolo pásu a dokonca sa aj nohami silno zakvačila. Držala sa som ako kliesť a celá sa triasla, niekde v hĺbke mu veriac a vediac, že ma nezabije.

,,Chcem, aby si išiel pomalšie !"

Leonid sa tváril, že nepočul. Dokonca zrýchlil a mňa bolelo celé telo z toho, aká som bola na ňom prilepená a ako silno sa ho držala.

,,Idiot !" zakričím a on sa rozosmial. Celé jeho trasenie tela cítim.

Započúvam sa do toho smiechu. Bol ukľudnujúci, príjemný a čo bolo horšie, ukľudňoval ma a nútil  usmievať sa.

,,Myslím, že to už nie je také zlé."

Leonid ku nne jemne pootočil hlavu a venoval mi malý úsmev.

Uvoľním stisk na rukách aj nohách. Namiesto toho si položím hlavu na jeho chrbát a nechala, aby mi vietor roztrapatil vlasy.

Leonid zrýchlil ešte viac a ruku premiestnil na moje stehno.

,,Pre bezpečnosť, fúria."

A bola to pravda.