"Prečo si ma sem tak rýchlo volal?" Spýtal sa otec ktorý práve prišiel . Čakali sme na schodoch pred dverami.
Keď ma zbadal okamžite sa zamračil.
"Prečo ju tu máš ? Čo ak utečie??"
Kris sa postavil a prišiel k nemu . Ja som ostala sedieť na schodoch.
"Tá už nikdy v živote neutečie" zasmial sa
"Ako to myslíš?" Spýtal sa prekvapene otec
"Ukážem ti niečo...Lea.. poď sem a vyfajči mi"
Prikázal mi Kris.
Vystrašená a celá roztrasená som sa postavila. Prišla som bližšie k nemu a kľakla si. Pozrela som sa na neho so psím pohľadom. Nenávidím túto činnosť. Obzvlášť nie ,keď ide o Krisa.
Po chvíli ako som sa na neho pozrela sa na mňa zamračil. Rýchlo som sa zase zamerala na to čo mi prikázal.
Začala som mu rozopínať nohavice.
"Dobre, pochopil som" povedal otec a zastavil ma
"Choď si sadnúť naspäť na schody" prikázal mi Kris a odstrčil ma. Padla som na zadok. Rukami som sa zapierala o podlahu. No skôr ako mi stihol niečo povedať som sa rýchlo postavila a odišla naspäť na schody.
"To je neuveriteľné,ako si to dokázal?" Spýtal sa
"Pomocou strachu. Pamätá si na teba , na mňa ,na život v Číne a hlavne na všetko zlé. Ale život ktorý prežívala teraz pre ňu neexistuje. Možno niekde hlboko v nej sa všetky spomienky skrývajú,ale to je vážne veľmi ďaleko" usmial sa
"Kris , si geniálny" povedal s úsmevom otec.
"Oboch nás tak či tak ,berie tak ako predtým. Zmena je v tom , že sa nás bojí omnohom viac. Ťažke keď niečo nebude chcieť splniť,tak ju stačí len poriadne idrieť" povedal
"Úžasné... Ja si ju teraz vezmem. Pozajtra ti ju opäť prinesiem, nech sa môžeš zase pohrať" povedal otec a pozrel sa na mňa.
"Teším sa" zasmial sa Kris.
Otec prišiel ku mne a chytil ma za zápästie. Vytiahol ma na nohy . Ťahal ma vedľa seba , a rovno do auta.
Posadil ma dozadu ,pretože tam máme na oknách fóliu ,aby ma nebolo z vonku vidno.
Odišiel na miesto šoféra.
"No čo , ako si si to užila s Krisom?" Spýtal sa ma
"Bola by som radšej,keby sa tá vec nikdy nestala" povedala som skleslo
"No to je trošku blbé, pretože teraz za ním budeš chodiť dosť často, keďže nemáš školu.." zasmial sa
"Prečo vlastne nechodím do školy?" Spýtala som sa prekvapene
"Pretože doma máš práce až až . Myslíš že by si stíhala popritom aj školu?" Zasmial sa
"Nie však ale nemusím všetko robiť len ja , mohol by si sa pridať aj ty. Zatiaľ.. kým by som bola v škole" povedala som. Zrazu sa na mňa naštvane otočil.
"Tak na to okamžite zabudni!" Skríkol
" Nemám čas na to aby som robil tvoju robotu. Nevymýšľaj stále" povedal naštvane
"D-dobre... Prepáč,že som sa na to vôbec spýtala" povedala som vystrašene
"Som rád, že si vieš priznať chybu" usmial sa a obrátil opäť dopredu.
Naštartoval a vybral sa so mnou domov.
Cítila som sa ,ako keby zo mňa obrovská časť chýbala. No nevedela som si spomenúť príčinu tohoto pocitu. Všetko bolo úplne normálne.
Viezli sme sa domov a ja som sledovala ,ako sa dostávame cez lesnú cestu.
Premýšľala som , prečo mám tento pocit. Na nič som neprišla.
Zaparkovali sme pri dome.
Vystúpila som a počkala som na otca kým vystúpi aj on.
Zrazu som mala menší flash.
Bol tam Namjoon ,Luhan a ešte dvaja chalani. Boli sme presne tu, kde teraz stojím.
Ja som sa bozkávala s Namjoonom. Potom prišli tí dvaja cudzí chalani a Luhan sa rozbehol po jednom z nich a začali sa tam bozkávať.
Zavrela som oči ,asi na 5 sekundy a keď som ich otvorila ,preniesla sa opäť do reality. Stál predo mnou otec a pozeral sa na mňa.
"Počúvala si ma vôbec?" Povedal vážnym tónom
"Ahhmmm...."
"Máš sa prebrať z toho zasnenia. Koľkokrát ti to ešte budem musieť povedať" povedal a vybral sa domov.
Otvoril bránku a vošiel do dvora. Ja som išla za ním.
Hneď za mnou aj zamkol.
Čo mala znamenať tá vec?
Začudovala som sa.
Pripadám si ,ako keby som sa zbláznila.
Prišli sme do domu. Vyzuli sme sa a vyzliekli si bundy. Teda otec si vyzliekol bundu, ja som mala na sebe iba tričko.
Išla som za ním ako jeho tieň. Išiel do obývačky,tak ja som išla za ním. Posadil sa na gauč a zapol televíziu.
Posadila som sa tiež.
"ČO SI TO DOVOLUJEŠ?" skríkol na mňa a ja som sa v momente postavila
"Spravila som niečo?" Spýtala som sa vystrašene
"No práve to ,že si nič nespravila... Choď navariť" prikázal mi
"Áno už idem" poklonila som sa a vybrala sa do kuchyne
Vybrala som zo skrinky pod drezom hrniec.
Začala som do neho napúšťať teplú vodu.
Keď bol hrniec plný, položila som ho na sporák a zapálila plameň.
Onedlho som do vody nasypala ryžu a na hrniec som položila prikrývku.
"Idem sa zatiaľ umyť..." Povedala som a otec len kladne prikývol . Vôbec sa na mňa nepozrel , pretože pozeral televíziu. Ale mračil sa ,keďže som ho pri tom vyrušila.
Vybrala som sa teda potichu hore po schodoch a namierila si to do mojej izby. Podišla som ku skrini a začala si v nej hľadať uterák a čisté oblečenie. To čo som mala na sebe bolo z neznámeho dôvodu strašne špinavé.
Ako som sa tak prehrabávala oblečením zbadala som niečo, čo nebolo moje.
Vytiahla som zo skrine čiernu mikinu.
Bola obrovská. Takú nemá ani otec.
Niečo také musí nosiť jedine obor..
No nezaoberala som sa s tým nejako dlho.
Zložila som ju a položila na posteľ.
Zobrala som si to svoje oblečenie aj s uterákom a vybrala sa do kúpeľne.
Zamkla som sa. Vyzliekla som si veci.
Postavila som sa pred zrkadlo.
Nepribrala som?
To je hlúposť , veď nemáš z čoho
To je pravda,ale absolútne sa mi to nezdá. Bola som chudšia. Sú mi síce vidno kosti,ale strašne málo
To sa ti asi len zdá
Nemyslím si... Vážne som pribrala
Dobre ,keď myslíš.
Nemala by si sa ísť už umyť,aby si nemala problém?
Veď už idenm
Postavila som sa do vane.
Zobrala som si sprchovacih hlavicu, pustila na seba teplú vodu. Cítila som sa úžasne ,ako mi teplé kvapôčky vody stekali po pokožke.
Natiahla som sa pre môj sprchový gél.
V momente ako som ho chytila som mala ďalšiu vidinu.
Bola som niekde vo vani , s jedným z tých chalanov ktorí boli pri tom keď som sa v minulej vidine bozkávala s Namjoonom.
Bol za mnou a ja som sa k neho opierala.
Ten chalan si spravil z ruky misku a dal si tam ten istý sprchový gél, ktorý som išla práve použiť.
Začal mi ho rozotrierať po mojom telíčku.
"Láska ,vieš o tom, že mas strašne krásne telo?.." spýtal sa
"Už si mi to niekoľkokrát hovoril Chan" zasmiala som sa
"Budem ti to hovoriť kľudne aj do nekonečna" zasmial sa a dal mi pusu
Ocitla som sa opäť v realite.
Tie vidiny boli ako živé.
Ako keby sa niekedy stali, čož je blbosť, pretože si to nepamätám.
Radšej s rýchlo ukončila sprchu a vyšla von.
Zase som sa postavila pred zrkadlo.
"Od kedy mám krátke vlasy?" Spýtala som sa nahlas.
Sedela som v kaderníctve.
"No tak ako to teda bude ?" Spýtala sa ma mladá kaderníčka s úsmevom.
"Prosím skráť jej to asi o 10 centimetrov" povedal ten chalan , ktorý sa objavil zatiaľ v každej vidine.
"10?!" Spýtali sme sa spoločne s kaderníčkou.
"Chcem aby ju nespoznali... " Povedal ustarane
Nechápala som čo sa deje.
Kedy sa udiali všetky tieto veci,keď som celú dobu a otcom.
Prečo a hlavne KTO by ma nemal poznať.
A KTO JE DO RITI TEN CHALAN ???
Skús sa spýtať otca...
Pomocou uteráku som sa vysušila .
Obliekla som si čierne nohavičky a volné biele tričko.
Uterák som zavesila na radiátor.
Očesala som sa ,na tvár a ruky si dala kokosový olej a vybrala sa von.
Zišla som opäť dole. Vybrala som sa priamo do kuchyne. Zamiešala som ryžu a nechala ju , nech sa ešte dovarí.
Ja som zatiaľ vytiahla panvicu a olej . Panvicu som položila na sporák,vedľa ryže a naliala na ňu slnečnicový olej. Nechala som to rozpáliť. Otočila som sa ku chladničke, ktorá bola za mnou a vybrala z nej kuracie mäso. Obrátila som sa ku drezu. Mäso som vybrala a opláchla. Následne som ho očistila a hodila na panvicu.
"Oci?" Spýtala som sa keď som zbadala že dopozeral. Postavil sa a išiel za mnou
"Áno?" Postavil sa za mňa.
"Kto je Chanyeol?" Spýtala som sa prekvapene.
Prosím odpovedaj mi... Ja to musím vedieť.
"Jeden zlý človek... Prečo sa pýtaš?"
"Pýtal sa ma na neho Kris a... Mám s ním nejaké vidiny. Vieš chcela by som ho nájsť a.." nedopovedala som to.
Chytil ma pod krk a natlačil chrbtom na chladničku.
"Neopovažuj sa sa s ním nejako skontaktovať, alebo prípadne začať baviť, rozumela si mi???" Spýtal sa rozzúrene a stlačil mi hrdlo ešte viac.
"Áno rozumela" povedala som so stenšeným hláskom
"Som rád" povedal a pustil ma. V momente som padla na zem. Začala som do seba nadýchavať opäť kyslík .
Vypol plameň na sporáku u oboch jedál.
"Zhorelo by ti to" povedal a odišiel naspäť do obývačky.
Opäť som sa celá triasla.
Nedokážem takto naďalej žiť .
Buď ma čoskoro zabije on alebo by bolo najlepšie,kebyže to urobím ja.
"Prosím nenechávaj ma tu. Bez teba nechcem žiť ani ja"
Viem že to bolo iba v mojej hlave a som si istá,že to bol Chanyeol...
Postavila som sa a nabrala otcovi na tanier jedlo. Odniesla som mu to priamo pod nos,do obývačky.
"Môžem?" Spýtala som sa potichučky
"Hmm?" Pozrel sa na mňa
"Či si môžem aj ja ísť naložiť.."
"Počkaj porozmýšľam...
Hmmm..
Nie" odpovedal rázne
"A.. prečo?" Spýtala som sa nechápavo. Splnila som čo po mne chcel.
Potrebujem sa najesť,lebo ma asi žalúdočné kyseliny rozožerú zvnútra.
"Pretože sa ma pýtaš takéto hlúpe otázky" povedal.
Zhlboka som sa nadýchla.
Išla som si sadnúť k jedálenskému stolu.
Schovala som aj tvár do rúk, aby nebolo vidno že plačem.
Ja to nevydržím...
***
Otec dojedol. Zavolal si ma.
Rýchlo som si zotrela slzy a išla k nemu.
Zobrala som špinavý tanier.
"Umy to a odprac na miesto" povedal
Poklonila som sa a vybrala sa do naspäť do kuchyne.
Jedlo ktoré nedojedol som preložila do plastových krabičiek a odložila ich do chladničky.
Umývať som začala hrniec v ktorom sa varila ryža . Nasledovala panvica. Keď som niečo umyla a utrela ,tak som to rovno odložila na miesto,nech mi to nezavadzá. Zobrala som si poslednú vec a tou bol tanier umyla som ho a následne na to začala utierať . Kým som ho utierala prišla som ku chladničke a začali si prezerať pohľadnice ktoré na nej boli. Posielala to mama môjmu otcovi, keď bola na dovolenkách. Aj ja by som chcela spoznať , aké to je ,keď niekoho neskutočne moc milujete.
Zrazu som sa zastavila v utieraní.
Došlo mi strašne moc zle.
Myslela som si že to vydržím a prejde ti ,no neprešlo.
Naplo ma.
Pustila som tanier a útierku a vybrala sa do kúpeľne na wcko , ktoré bolo hneď pri vchodových dverách. Počula som , ako sa tanier rozbil, no absolútne ma to nezaujímalo. Klačala som pri záchodovej mise a zvracala do nej. Vychádzala zo mňa iba žltá , kyslá tekutina - žlč.
Bolo to odporné.
Každú chvíľu keď som si myslela,že už to prešlo,tak to prišlo zase.
No ja som nemala čo , aby som to dokázala dostať zo mňa von.
"LEA!!!" započula som krik na celý dom.
Postavila som sa a spláchla. Prišla som k umývadlu a začala si vyplachovať ústa.
No do kúpeľne sa rozleteli dvere a v nich stál naštvaný otec..teda nasraný... Poriadne nasraný
"Čo si to spravila!" Skríkol
Z úst som vyplula vodu.
"Rozbilo sa" pokrčila som ramenami a siahla po ústnej vode.
No nestihla som ju ani otvoriť. Otec ma schmatol za vlasy a začal ťahať za sebou.
Prišli sme k dverám do pivnice.
Otvoril ich , zažol svetlo. Kráčal som mnou asi 5 schodov ktoré išli mierne do zákruty,až dokým predo mnou schody nešli už rovno.
Zrazu ma z nich zhodil.
Začala som sa kotúlať po schodoch,čo ma riadne bolelo.
Dole a pristála na brušku.
Prišiel ku mne
"Takže ,, Rozbilo sa” ? No len aby si sa ty nerozbila " povedal s obrovskými nervami a kopol mi do nôh.
Potom zas a zas. Každým jedným kopnutím som mala v očiach čoraz viac sĺz.
Zastavilo ho neznáme dievča.
"UŽ STAČÍ!!!" skríkla
Otec sa na ňu pozrel. Prestal mi venovať pozornosť. Prišiel k nej a dal jej facku.
"Ešte raz sa budeš miešať do mojej výchovy, tak skončíš rovnako " povedal kľudne
"Rozumiem" povedala so strachom
"Výborne " povedal otec s úsmevom a pohladil ju po tvári.
Vybral sa odtiaľto preč. Cestou si do mňa ešte kopol. Odišiel.. Ja som tam ležala v slzách a bolestiach na studenej zemi.
Ahojte, takže máme tu ďalší diel. Stíham to len tak tak :d ,takže ak tam budú nejaké nezmysli prepáčte,preklik hehe ...
Dúfam že sa vám diel páčil, nezabudnite na vote a komentár
Inak s tými komentármi pri minulom dieli ste ma nesmierne potešili :3 .
Čoskoro tu máte nový diel.
Papiiik 🐼🌿