"Prepáč.. zlato koľkokrát sa ti budem musieť ešte ospravedlňovať ,aby si sa na mňa aspoň pozrela " povedal zúfalo
"Nemusíš sa ospravedlňovať, nebude ti to k ničomu" povedala som potichu. Chvíľu sme obaja boli ticho. Snažila som sa nerozplakať ,pretože ma bolelo to,aká som na Chanyeola ,ale takéto veci ľudia ako ja ťažko zvládajú. No a ešte ma bolelo to ,že som práve teraz musela niekoľko hodín sedieť. MUSEL SI SI TO VYBRAT PRÁVE TERAZ TY DEMENT?
"Ale kebyže to spraví Namjoon tak by si si to s ním rozdala ešte raz , však?..." povedal taktiež potichu a prevrátil očami
S otvorenými ústami som sa na neho pozrela. On na mňa tiež .
"N-nie! Nemyslel som to tak!"
"Tak toto si o mne vážne myslíš? No ďakujem teda" otočila som sa mu chrbtom a rozplakala sa
"Lea ja som to zak nemyslel. Toto som to vážne nechcel povedať. Prosím odpusť mi to."
"Chan , to je jedno... Máš pravdu" vzlykla som
"Už bolo vo mne toľko chalanov ,že sa mi ani inak nedá hovoriť"
"Nie.. prestaň tak hovoriť"
Neodpovedala som mu na to.
Bola som na neho strašne naštvaná ,ale skôr som bola z toho smutná. Odmietala som sa na neho čo i len pozrieť.
Vážne som nepoberala jeho správanie v poslednej dobre.
Sem tam sa na mňa pozrel v zrkadle.
Vždy si potom povzdychol.
Našťastie cesta netrvala až tak dlho ,ako keď sme sem išli. No dobre , trvala dlho ale ja som zaspala.
Zobudila som sa až na letisku,kvôli tomu že má Chanyeol objíma.
"Prepáč láska .. ja som ti nechcel ublížiť" hovoril pošepky. Sem tam potiahol soplík , takže som vedela že plakal. No mne to bolo jedno. V momente ako som nabrala vedomie som ho od seba odsotila .
"Lea..."
"Nemali by sme už ísť?" Povedala som a odpásala sa. Otvorila som dvere a išla vystúpiť.
No Chanyeol ma chytil za ruku a stiahol naspäť.
"Musíme sa porozprávať.."
"Teraz nie... Chcem ísť domov ,a -a chcem si oddýchnuť... Potom sa môžeme aj porozprávať" pozrela som sa na neho nervózne
"Dobre , chápem.. tak poďme teda" povedal , zotrel si mokré cestičky ktoré mal na tvári, pousmial sa a pustil ma.
Obaja sme sa vybrali von z auta. V momente ako som vystúpila som si nasadila rúško.
Hneď sme si skočili pre veci. V diaľke sme videli Kihyuna ktorý na nás už z diaľky začal mávať. Bežala som smerom k nemu .
Keď som bola pri ňom pustila som svoje veci na zem a skočila mu okolo krku.
"Kihyunnie!" Vykríkla som šťastne
"Ohhh.. Niekto sa na mňa tešil, už máš dosť toho Chanyeola , čo?" Zasmial sa
Pozrela som sa na Chanyeola ktorý stál za mojím chrbtom. Opäť som sa pozerá na Kihyuna a s úsmevom mu prikývla.
"Hej! Ja som to videl.." povedal urazene
Ja a Kihyun sme sa začali smiať. Položil ma na zem. Natiahla som sa pre veci, no Kihyun mi ich zobral.
"Nechaj to na mňa " usmial sa na mňa
"Ďakujem" spravila som to isté. Otočila som sa na Chanyeola. Pozeral sa na mňa smutne a zároveň trochu naštvane. Ja som sa len potichu zasmiala a otočila sa naspäť na Kihyuna.
Opäť to bolo ako minule. Veci sme dali nejakým ženám pri lietadle a rovno išli dovnútra.
Vybrali sme sa na rovnaké miesta na akých sme sedeli. Posadila som sa k okienku a Kihyun tak isto ,len naproti mne.
Chanyeol sa posadil vedľa mňa.
V ten moment som sa postavila a chcela si sadnúť ku Kihyunovi ,no on ma zadržal.
Pokýval záporné hlavou.
Posadila som sa naspäť.
Zhlboka som sa nadýchla.
"Ste v pohode?" Spýtal sa nás Kihyun
"Sme, prečo?" Začudoval sa Chanyeol
"Z teba ide strašne negatívna energia a ešte vyzeráš aj hrozne smutne . No a Lea sa od teba snaží držať čo najďalej" povedal Kihyun
"To je blbosť" povedala som a falošne sa zamračila
"Hej? A prečo sa od neho teraz odťahuješ? " Spýtal sa so založeními rukami na prsiach. Vážne som sa od neho odťahovala.
Ale to bolo lebo som z neho cítila trochu strach.
"To nič nie je , vážne sme v pohode" povedala som a posadila sa normálne.
"Fakt?"
"Fakt.. pozri" povedala som a nahla som sa k Chanyeolovi pre pusu. Mala som najprv v pláne mu dať len takú detskú pusinku,ale nechcem aby si Chanyeol myslel že pre mňa skončil.
Milujem ho . Aj budem,nech sa stane čo sa stane.
Spojila som naše pery. Jemne sa o seba obtreli.
"Milujem ťa ty kretén" zašepkala som mu a začala ho bozkávať ešte vášnivejšie. S rukami ma držal za boky.
"Dobre ľudia, verím vám.. len to zastavte skôr ako sa tu niečo stane" zasmial sa Kihyun.
Vrátila som sa do pôvodnej polohy.
Chanyeol sa na mňa prekvapene pozrel.
Usmiala som sa na neho a on napokon tiež. Chytil ma za ruku.
Aj keď som bola kvôli nemu zničená , nechcem ho stratiť.
Onedlho sme vzlietli. Pozerala som z okienka a počúvala ako sa spolu Kihyun a Chanyeol rozprávajú. Pomaly sa mi začali zatvárať očká. Hlava sa mi nakláňala na ľavú stranu,až dopadla na Chanyeolov ramene. Zavrela som oči a nechala sa pomaly vzťahovať do ríše snov.
"Prečo sa tváriš tak prekvapene?" Spýtal sa Kihyun
"Však ste takto niekoľkokrát spali" povedal prekvapene
"Ja viem ,len si uvedomujem.. Aké veľké šťastie mám,že ju môžem mať" započula som . Chanyeol ma ešte pohladil po tvári. To bola posledná vec ktorú si pamätám, pred tým ako som absolútne nezaspala.
***
Zobudila som na to že mi je neskutočne zle.
Rozlepila som oči a čakala či sa mi to zlepší.
Pozrela som sa na Chanyeola , spal.
Pousmiala som sa nad ním.
Natiahla som sa na stolík pre fľašu s čistou vodou. Napila som sa.No keď som tak urobila , prišli mi ešte viac zle.
Postavila som sa a rozbehla sa na toaletu.
Zamkla som sa. Kľakla si k toalete .
Zrazu sa mi celý žalúdok obrátil naruby.
Bolo mi neskutočne zle. No nevracala som dlho. Postavila som sa na moje roztrasené nohy a spláchla.
"Pane bože..." Odkašlala som si
Pristúpila som k umývadlu. Spýtala som vodu a nabrala ju do rúk. Snažila som sa s ňou spláchnuť tú pachuť po zvracaní.
Hneď na to som sa vybrala naspäť.
Obaja stále spali a ja som sa snažila ich nezobudiť. Posadila som sa.
Bolo mi aj naďalej zle a ja som sa to snažila vydržať. Skrčila som sa.
Začala som sa pozerať von z okna , aby som na to nemyslela.
"Už len pár hodín"
"Už len pár hodín"
"Už len pár hodín"
Opakovala som si potichu.
Onedlho sa zobudil Kihyun. Pozrel sa na mňa.
"Lea deje sa niečo? Si nejaká bledá" povedal prekvapene
"Je mi strašne zle" povedala som nevládne
"Pila si?"
"No hej ,ale v momente to išlo zo mňa von" pozrela som sa na neho
"Zvracala si?"
"Hej" prikývla som
"To sa sem tam stáva. Nechceš nejaké lieky?" Spýtal sa ma
"Vieš čo ,aj áno. Keď mi to pomôže..."
"Dobre teda , tak čakaj" povedal a postavil sa . Prišiel ku malej skrinke ktorá bola na stene ,pri dverách. Otvoril ju. Boli v nej lieky.
Začal postupne vyberať lieky
"Menštruačné bolesti" povedal si potichu pre seba. Hneď na to sa na mňa otočil.
"To asi nebude to,čo?" Uchechol sa
Pokrútila som záporne hlavou.
On sa otočil a pokračoval v hľadaní.
Po chvíľke sa ku mne vrátil a podal mi jednu tabletku.
"Na a zapi to" podal mi ju.
Zobrala som si opäť fľašu do rúk a otvorila ju. Do úst som vložila tabletku a napila sa. Spoločne s vodou som ju prehĺtala.
"Ďakujem"
"Za lieky sa neďakuje" zasmial sa
"Ale tak, čo ak si mi práve zachránil život?" Usmiala som sa
"Tak to je samozrejmosť,že ako..." Usmial sa
"Si hladná?" Spýtal sa ma
"Vieš čo ,teraz ani nie"
"Ah.. tak zase budem jesť sám" povzdychol si
"Hovoril tu niekto niečo o jedle?" Prebral sa Chanyeol.
"Hej ja ,ale nespomínam si ,že by som sa pýtal teba" povedal Kihyun
"Ale Chanyeol je hladný" povedal a pozrel sa na neho s psím pohľadom
"No dobre" hlboko si povzdychol
Kihyun stlačil nejaké tlačítko a onedlho sa u nás objavila letuška aj s vozíkom plným jedla.
"Tak čo to bude?" Spýtala sa.
Bola mladá. Mohla mať tak 22.
"Ja si dám ramen, ten čo vždy" povedal Kihyun
"Samozrejme" povedala a pozrela sa na vozík. Našla ramen a podala ho Kihyunovi.
"A vy?" Pozrela sa na Chanyeola a usmiala sa
"Japchae, Jjajangmyeon , Bibimbab , Tteokbokki, Galbi , Bulgogi,alebo... Moje číslo" zasmiala sa
"Tak ja vás poprosím Jjajangmyeon" povedal Chanyeol a snažil sa tváriť, ako keby nepočul to posledné
Ona sa zase otočila na vozík a našla Jjajangmyeon. Keď mu to podávala tak sa predklonila tak, aby jej vykukovali prsia z výstrihu.
Chanyeol si prevzal svoje jedlo.
"Mohla by som pre vás ešte niečo spraviť?" Spýtala sa s úsmevom a kusla si do spodnej pery.
Lea,tá krava ti báli priateľa
Ja viem sestrička..
"Teraz ma počúvaj. Ja ti poviem čo by si mohla spraviť" povedala som a ona sa otočila na mňa.
"Prosím?" Povedala s humorom v hlase.
"Zober tú svoju prdel a falošné prsia a odkráčaj odťaľto. Najlepšie by bolo ,aby si sa držala čo najďalej od môjho priateľa" postavila som sa a priblížila sa k nej
"Lebo ak sa na neho čo i len pozrieš , tak ti zlomím ten tvoj nos ktorý musel stáť celý tatkov plat , vylejem ti do ksichtu tú vrelú polievku čo tam máš ,zviažem ťa na ten vozík a vyhodím z lietadla. A môžem ti povedať jednu vec. Ja nežartujem . Takže teraz sa vezmeš a vypadneš odtiaľto,lebo budeš mať to dočinenie so mnou" dopovedala som to. Celú dobu som sa na ňu mierne mračila a hovoria,ako bez duše
"Pochopila si?" Usmiala som sa
"A-áno.." zakoktala sa a okamžite od nás odišla.
Posadila som sa opäť na svoje miesto.
Chalani sa na mňa uprene pozerali. Obaja ostali v šoku.
"No dobre.. " zasmial sa Chanyeol
"Čo?" Pozrela som sa na neho
"Čo malo znamenať toto?"
"Si MÔJ priateľ a ja sa nedelím s nejakým šľapkami ktoré čakajú na pekných a mladých chalanov , ktorých chcú iba..."zrazu som bola umlčaná jeho perami.
"Žiarlivec" zasmial sa
"Ja nežiarlím " začervenala som sa
"Nevadí bábo.. aj tak ,existuješ pre mňa len ty" zase sa zasmial a dal mi ešte jednu pusu
"JA NEŽIARLÍM VY DEMENTI!"
"Lea nesnaž sa.. je to na tebe vidno" zasmial sa Kihyun
"Nenávidím vás" povzdychla som si
***
Konečne sme pristáli. Po ceste von z lietadla sme opäť stretli to dievča. Pozerala sa na Chanyeola ktorý bol predo mnou ,no keď ma zbadala tak sa otočila preč.
Kihyun sa zase zasmial ,lebo to videl len on.
Skôr ako sme vyšli z lietadla som si nasadila rúško .
Vonku sme si prevzali naše veci a vybrali sa aj s Kihyunom do toho istého auta s ktorým sme prišli. Kihyun s nami išiel ešte teraz , akokeby nás "odprevadiť" domov.
Po ceste sme sa ešte rozprávali .
Hovoril nám čo všetko zažil ,potom sme to hovorili aj my. Samozrejme že sme vynechali tie scény v posteli...
Onedlho sme boli už pri našom dome.
"Tak a ste tu" povzdychol si
"To teda hej..." Prikývla som
"Lea neskutočne rád som ťa spoznal. Pamätaj,že keď už ťa Chanyeol nebude baviť, kedykoľvek sa mi ozvi" zasmial sa a objal ma.
"Prestaň ty idiot" zamračil sa Chanyeol
"Nikomu ju nedám"
"To mi je jasné, však také dievča si nenechaj újsť" usmial sa Kihyun
"Nenechám.. a ešte raz veľmi pekne ďakujeme" bratsky ho objal
"Nemáte zač. Majte sa pekne" usmial sa na nás. Rozlúčili sme sa a vystúpili. Z kufra sme si vybrali veci a vybrali sa do domu.
Kým Chanyeol hľadal kľúče od domu ja som sa kukala na to ako Kihyun odchádza. Mávala som mu na rozlúčku.
Otočila som sa naspäť na Chanyeola. On už stál vo vnútri, v dome ,držal dvere a čakal na mňa.
Vybrala som sa do domu. Potom nás čakalo neskutočné množstvo schodov. Teda ono tie nie je až tak veľa, ale teraz sme obaja boli neskutočne unavený. No nakoniec sme to zvládli. Vošli sme spoločne do bytu.Pozreli sme sa na seba .
"Sme doma.." povedali sme naraz. Obaja sme sa v momente začali usmievať.
Hodili sme veci na zem a objali sa.
"Kašleme na sprchu?" Spýtal sa ma
"Tomu ver, ja si idem rovno ľahnúť..." Zívla som si.
"Ale ešte sa prezlečiem" oddialila som sa. Obaja sme si z tašiek vybrali naše pyžamá.
Ja som sa išla prezliecť do spálne. Keď som bola prezlečená , unavená som sa hodila na posteľ a zachumlala som sa do paplóna.
"Konečne..." Vydýchla som si šťastne
Pozrela som sa smerom ku dverám a zbadala tam Chanyeola ,ako sa na mňa pozerá.
"Môžem?" Spýtal sa
"Jasné že..." Povedala som
Vošiel do izby a sadol si na posteľ.
"Lea trápi ma to čo som ti povedal a čo som to spravil. Ja neviem... Neviem čo to so mnou poslednou dobou je. Bojím sa ,že ťa stratím. Že sa ti niečo stane alebo niečo také. Môj život by bez teba nemal zmysel.."
Povedal a ja som sa na neho prekvapene pozrela. Posadila som sa.
"Dosť často mávam zlé sny,kde ťa tvoj otec týra a ja .. ja tam len tak môžem stáť a pozerať sa na to. Lea ... Strašne sa bojím" povedal so slzami v očiach.
"Nedokážem ovládať svoje city. Preto som spravil to, no to.. prsote som bol strašne nadržaný a potom to už nejak išlo. Ale ty si proste tak krásna ,že to nie je možné" zasmial sa horko a po tvári mu stiekla prvá slza
"Prosím Lea, odpusť mi. Už nikdy , nikdy, nikdy v živote to nespravím"
Objala som ho.
"Odpúšťam ti. A neboj sa ničoho. Budem tu s tebou toľko koľko len budeš chcieť. Milujem ťa Chan... A neplač" zasmiala som sa a zotrela mu slzy.
Toto čo mi teraz povedal ma neskutočne ranilo. Bolo mi ľúto čo prežíva. Bolo mi hlave ľúto že sa trápi kvôli tak nepodstatnej veci ako som ja.
"Aj ja teba milujem.. " povedal
"Poďme sa trochu prespať . Zajtra nás čaká vybaľovanie" zasmial som sa
"Hej ,to je dobrý nápad. Som strašne unavený" povedal a požmolil si oči ktoré mal ešte od sĺz.
"Tak dobe teda, ľahni si" povedala som. Postavila som sa a odišla zamknúť. Zhasla som a vrátila sa do izby . Trochu zle sa mi došlapovalo.
"Moc to bolí?" Spýtal sa ma
"No, bolí to stále menej ako po otcovi..alebo Krisovi" povedala som a išla si ľahnúť. Chanyeol nevyzeral, že by som mu týmto nejako pomohla. Nic iné som mu na to však povedať nevedela. Zhasla som lampičku na mojej strane. Všade nastala tma.
Chanyeol si ma k sebe pritúlil.
"Dobrú noc láska" povedal a pobozkal ma
"Dobrú a neboj sa. Keď sa zobudíš, budem tu" objala som ho
"Tak to som rád" uchechtol sa
***
Už vyše hodiny sa snažím zaspať. Chanyeol už tvrdo spal.
Aj ja som bola unavená,ale nie a nie zaspať.
Postavila som sa a mojím čaptavým krokom vyšla potichu z izby. Zavrela som za sebou.
Z komody pod zrkadlo som si zobrala telefón. Obula som si papučky a vybrala sa na balkón.Opäť som sa pozerala na svietiace mesto.
Uvedomovala som si, aké šťastie mám.
I keď to robím dosť často, vždy si to uvedomím viac a viac. Odomkla som telefón . Zašla som na mess a zbadala že je Yoora online.
Napísala som jej..
Yoora Park
Lea ty žiješ! Už ste doma?
Ja
Hej, pred asi hodinu možno dvomi sme prišli. A ja neviem spať...
Yoora Park
Tak poď ku mne. Porozprávame sa ,že čo a ako a možno ťa to unudí tak,že zaspíš
Ja
Dobre teda,tak ma očakávaj
Odložila som telefón a ešte pred tým ako som sa vybrala za Chanyeolovou sestrou som potichu prišla k Chanyeolovi a dala mu slabú pusu na čelo a poriadne ho zakryla. Potom som sa až mohla vybrať za Yoorou. Odomkla som a vyšla z bytu. Zbehla som o poschodie nižšie ,kde už ma čakala Yoora.
"Lea!" Povedala síce potichu,ale nadšene a objala ma
"Ahoj" povedala som šťastne do objatia.
Oddialila sa a vtiahla ma do bytu. Zavrela za nami .
"Dáš si čaj?"spýtala sa
"Hmm , samozrejme .. čaj som nemala už dlho" povedala som
"Choď si sadnúť do obývačky , ja zachvíľu prídem" povedala
"Okeeej" oddelila som sa od nej a posadila sa na gauč.
O malú chvíľu sa vrátila aj s čajmi na tácke . Položila ich na stôl predo mňa. Ja som si zobrať , no zastavila ma.
"Tento je tvoj" povedala rýchlo mi vymenila šálku
"Nie je to jedno?" Spýtala som sa prekvapene
"Nie, pretože... Tento hrnček mám rada " povedala nervózne a odpila si
Nechala som to tak.
"No tak hovor..ako bolo?"
Spýtala sa ma
"No tak najprv..."
***
"Tak to muselo byt úžasné" povedal a zasnene. Celú dobu čo som rozprávala , hltala káže moje slovo.
"Tomu ver, máš úžasného brata" usmiala som sa a odpila si
"Hej hej.. a ... Spoznal ťa niekto?" Spýtala sa ma
"Našťastie nie. V Číne asi nie som hľadanou osobou"
Pokračovali sme ďalej v rozhovore. Ani neviem ako ale dostali sme sa ku téme "môj otec" .
"Vieš.. kvôli tomu všetkému čo mi spravil mám teraz psychické problémy. Napríklad halucinácie alebo len tak z ničoho nič záchvaty plaču. Raz keď som sa s Chanyeolom ešte ani nepoznala sa mi prihovoril a ja som sa rozplakala. Teda rozrevala. Dosť to bolo trápne,keďže sa tam na mňa všetci pozerali..."
"Takže vážne máš tie psychické problémy?" Spýtala sa prekvapene
"Ehmm no? Chanyeol už o nich hovoril?" Spýtala som sa a zároveň do toho si zívla
"Nie... Niekto iný" povedala nervózne
"Hmm? Vie o tom iba zopár ľudí,tak kto teda?" Spýtala som sa prekvapene
"Máš šťastie, je tu" povedala. Nadvihla som obočie.
"Čože?" Kto tu je , kto vie o mojich problémoch. Kto by ti o takejto hodine bol schopný byť? To nedáva zmysel...
"Skočím preňho" usmiala sa. Postavila sa a vybrala sa preč.
Ja som zatiaľ dopila čaj. Opäť som pohľad uprela do telefónu a začala si niečo čítať na internete.
Vrátila sa ku mne.
" Myslím že budeš prekvapená" povedala s úsmevom. Zodvihla som zrak.
Keď som ho zbadala , vypadola mi šálka z ruky. Dopadla na zem a rozbila sa.
Stál tam otec a za ním tí traja muži, s ktorými sme sa postretli vtedy pri koľajniciach a čo sa mňa a Chanyeola snažili zabiť. Mali na sebe zelené nemocničné oblečenie a vyzerali ako lekári. No ja som vedela že sú to oni. Pamätám si ľudí ktorí sa ma pokúsia zabiť.
Moje srdce sa rozbúchalo neskutočne rýchlo. Nalepila som sa na operadlo gauča.
"Ahoj Láska" povedal otec
TOTO NEMÔŽE BYŤ REÁLNE!!!
LEA ZOBUĎ SA !!!
Oči sa mi naplnili slzami.
"Nie si rada, že ma vidíš? " Usmial sa
"NIE!" skríkla som . Postavila som sa
On sa ku mne stále približoval a jeho kumpáni ho následovali.
No ja som ho videla čoraz viac rozmazane.
Chcela som utiecť ale nešlo to. Zrazu nastala tma.
Prepáčte...
Nezabíjajte ma prosím..
Ľúbim vás ❤️❤️❤️
Ďakujem že ste si prečítali novú časť.
Nezabudnite na vote. A prosím vyjadrite sa k tomuto v komentároch, ďakujem.
Dobrú noc prajem 🌚🐼