O 3 dni neskôr (31.12)
"Láska? Kde mám rukavice?" Kričal na mňa zo spálne Chanyeol
"V bunde! " Zakričala som na neho naspäť
Chvíľu bolo ticho.
"Ďakujeeeem" usmiala som sa.
Dnes sme mali na pláne ísť lyžovať. Už sa ochladilo, ale nemrzlo. No našťastie tu v Shenzhene je umelo vytvorené lyžiarske centrum ,kde sa dá lyžovať aj keď je leto.
Balili sme si veci ktoré sme si chceli obliecť tam . Pretože kebyže ideme v aute už v oteplovačkách a zimných bundách , roztopili by sme sa.
"Idem odniesť tie lyže do auta" Povedal Chanyeol ,keď prechádzal okolo mňa . Ja som bola v obývačke a ukladala veci do tašiek.
Vyzeralo to tak,že už sme mali všetko. Zobrala som tašky a vybrala sa ku autu. Náš apartmán som rovno aj zamkla. Chanyeol tam bojoval s lyžami ktoré sa snažil nacpať do auta. Stála som sa ním a pozerala sa na neho. Bolo to dosť vtipné.
"Do piči.... Rozbijem to asi zachvíľu... " Potichu nadával. Zaseklo sa mu to. Začal s tým lomcovať ,ale tým sa ešte viac naštval .
"Kurvaaa" naštvane to pustil. Chytil sa za hlavu .
Otočil sa a keď ma zbadal tak nadskočil od ľaku.
"Ako dlho tam stojíš?" Spýtal sa s rukou na hrudníku
"Chvíľu, ale stihla som si vypočuť tie nadávky" zasmiala som sa
"Nenadával by som kebyže to nie je tak retardované.."
"Uhni nabok zlato" usmial som sa
Prišla som bližšie a začala hýbať s lyžami. Odsekla som ich a ešte som ich aj uložila. Do kufra som k ním nahádzala aj tašky. Zavrela som kufor.
Otočila som sa na Chanyeola. Pozeral sa na mňa so založenými rukami.
"Zvládol by som to " povedal urazene
"To vieš" zasmiala som sa. Pobozkala som ho a vtedy prestal byť ofučaný.
"Bež si sadnúť, vyrážame" usmial sa
"Áno pane" odišla som na svoje miesto. Chanyeol si nasadol tiež .
Vybrali sme sa na to lyžiarskeho stredisko.
V aute sme si púšťali rádio. Zrazu sa tam spustila pesnička od Far East Movement.
"Raz s nimi budem spolupracovať" povedal Chan a usmial sa
"No si natoľko dobrý, takže by som sa nečudovala" povedala som .
Neskutočne moc som sa tešila ,keď tam prídeme. Síce som v živote nelyžovala ,ale dúfala som v to, že ma to Chanyeol naučí.
"Keď budeš vedieť lyžovať,chcela by si vedieť aj snowboardovať ?" Spýtal sa Chanyeol "alebo radšej iba jednu vec"
"Ja si myslím že hlavné nemáme dostatok času na toto. Tak ja sa prispôsobím. Čo ti ide lepšie?"
"Snowboardovanie" zasmial sa
"Si mal povedať skôr"pleskla som sa rukou po čele
"Nevadí... Tak ťa teda naučím snowboardovať . A na konci lekcie si dáme závod. Čo ty na to?" Spýtal sa Chanyeol
"To neznie vôbec zle. A čo keby si dáme trest pre toho kto príde ako druhý" navrhla som
"Napríklad,že by porazený slúžil celý deň víťazovi?"
"No tak to nie... Samozrejme že vyhráš" zasmiala som sa
"Jak vieš ? Možno sa to naučíš lepšie ako ja a porazíš ma" s úsmevom nadvihol obočie
"No tak fajn... Výzva platí. Porazený sa stane na celý jednen deň sluha pre víťaza"povedala som
"Tak nech vyhraje ten najlepší" zasmial sa Chanyeol
"Amen"
Vedela som že toto už nie je len taká hra . Mala som na pláne to vyhrať i keď.. za 5 hodín sa nenaučím perfektne snowboardovať.
Keď sme mali na základnej lyžiarsky ,tak som bola v nemocnici so zlomenou rukou. Nechcem spomínať,ako som k tomu prišla. Ale nebolo to nič príjemné ...
***
Prišli sme na lyžiarske stredisko. Zobrali sme si tašky. K tej hale kde sa nachádza sneh bola pripojená budova. Vybrali sme sa do nej , na recepcii sme si zaplatili vstup. Poslali nás do šatní,kde sme sa mali prezliecť.
Vybrali sme si všetko naše zimné oblečenie a prezliekli sa .
Už tu v šatniach bolo chladnejšie.
Tašky sme si nechali v skrínkach. Do rúk sme si zobrali lyžiarky ktoré boli prispôsobené aj na snowboard aj na lyže. (Ľudia ja netuším či sa v tom robí rozdelil len som videla že to čom mal kamarát na snowboard a ja na lyže bolo úplne niečo iné. Tak mi prosím poraďte)
Prišli sme ešte do jednej miestnosti,kde sa ľudia prezúvali do lyžiarok . Tenisky si dávali do skriniek ,tak my sme spravili to isté.
Chanyeol mi pomáhal obuť si tie lyžiarky,pretože ja som to nevedela. Napravil mi oblečenie. Obul sa aj on a vybrali sme sa do tej haly.
V momente ako sme tam vkročili nás oslepil čisto biely sneh. Bolo to tu obrovské.
(Toto je Ski Resort v Dubai)
"Poď,ideme si pre tie snowboardy" povedal Chanyeol a viedol ma k budove pred ktorou boli lyže aj snowboardy.
Na ceduli , ktorý si ale asi neprečítal stali požičovňa.
Požičali sme si snowboardy.
Odstúpili sme niekde mimo ľudí,no tak láska, tu ti to vysvetlím skôr,ako ťa pôjdem učiť jazdiť.
***
Chanyeol mi všetko vysvetlil. Cítila som sa ako keď sa pred písomkou niečo úplne nabiflíte.
Vybrali sme sa k lanovke.
Vystáli sme si radu a dostali sa na nejaký pás.
"Teraz sa nezľakni. Naberie nás to zo zadu" Poveda Chanyeol
Ja som sa na neho pozrela. On sa zase pozrel na mňa. Začali sme sa smiať.
No smiech ma predišiel v momente keď do mňa zozadu vrazilo sedadlo a pomaly nás začalo zdvíhať do vzduchu. Chanyeol nás zabezpečil,aby sme náhodou nespadli. Teda ...Aby som ja nespadla.
Pozrela som sa pod nás. Boli sme stále vyššie a vyššie. Netešilo ma to. Keďže sa bojím výšok.
"Inak niekedy sa to zvykne zastaviť" povedal Chanyeol
"Prosím?" Pozrela som sa na neho vystrašene. Voľakedy aj na niekoľko hodín.
"Tak dúfam že nám sa nič také..." Ešte som to ani nedopovedala a zrazu sme tam iba viseli.
"Okej.. my tu umrieme" začala som panikáriť
"Neumrieme" zasmial sa Chanyeol
Zrýchlilo sa mi dýchanie. Div mi srdce z hrude nevyskočilo.
Chanyeol si prestal robiť srandu.
"Pokoj Lei" povedal vystrašene
Pripomenulo mi to tú situáciu ,kde sme sa vracali z výletu a ostali sme trčať v strede ničoho , bez signálu a museli sme čakať na to, kým nás niekto nezachráni. Objal ma.
V ten moment som začala vnímať iba jeho. Akoby sme boli v bezpečí .
Nechápem ,ako toto so mnou dokáže spraviť prítomnosť jedného človeka.
Pozrela som sa na neho .
"V pohode?" Spýtal sa ma
"Hej...Už hej" zakoktala som sa
"Aj tebe to pripomenulo ten výlet?" zasmial sa Chanyeol
"Hej" zavrela som oči a pritúlila sa k nemu
"Kebyže nevisíme tak vysoko nad zemou ,tak ani nechcem aby sa tento moment skončil"
"Kebyže nie si strachopud,tak by ti ani nevadilo toto " zasmial sa Chan
Lanovka sa začala hýbať ,čo ma neskutočne potešilo. Na vrcholku kopca ma Chanyeol začal učiť jazdiť.
***
Blížil sa náš závod a teda aj čas ísť domov. Teda naspäť na apartmán.
Začali sme sa pripravovať. Spravili sme si štart a určili cieľ.
"Nech vyhraje ten lepší" usmiala som sa
"Ja viem že som lepší, nemusíš mi ešte fandiť" zasmial sa Chanyeol
Poprosili sme nejakého náhodného človeka,či by nás neodštartoval.
"Pripraviť.." obaja sme si nasadili okuliare
"Pozor..."
"TERAZ!" skríkol a my sme začali náš závod.
Chvíľu sme išli narovnako . Len Chanyeolovi vbehli do cesty ľudia a musel uhnúť a to ho spomalili . Ja som teda začala vyhrávať. Cítila som sa tak voľne.
Studený vietormi fúkal do tvare. Zavrela som oči a predstavovala si že som tu sama. Že už nemám žiadne starosti. Že už mi nikdy nebude život otravovať otec.No spravila som tú najväčšiu chybu akú som mohla spraviť. Keď som ich otvorila všimla som si pred sebou lyžiara. Nechcela som do neho vraziť. Vyhla som sa , spadla som. Hneď na to som videla ,ako ma Chanyeol predbieha .Snažila som sa rýchlo pozbierať,no spadla som ešte raz . Chanyeol bol už skoro úplne dole. Postavila som sa vybrala sa za ním. Dole som začala brzdiť a zastavila som tesne pred ním.
"Niekto mi bude slúžiť" zasmial sa
"To nie je fér...Spadla som" zamračila som sa na neho
"Ja viem ,videl som" zasmial sa ,na čom som len prekrútila očami.
"No poď láska ,ideme " postavil sa a išli sme sa prezliecť.
Oblečenie sme nahádzali do tašiek. Vrátili sme lyže a išli do auta.
Keď sme vyšli z budovy,ovalilo nás obrovské teplo. Už tak sme boli spotený zo snowboardovania.
Dali sme veci do kufra a vybrali sa na náš apartmán.
***
"Sme tu" povedal a vystúpil
Pozrela som sa z okienka ,no neboli sme niekde pri našom apartmáne.
Vystúpila som. Boli sme pri nejakej budove.
Toto miesto mi bolo dosť povedomé,ale absolútne som si nevedela spomenúť.
Započula som hlasy. Išli zo strechy budovy.
"Kde to sme ? " Spýtala som sa prekvapene
"Lez" povedal Chanyeol a ukázal na rebrík
Išla som prvá a on išiel za mnou.
"Drž hubu" započul som mne veľmi povedomí hlas.
Začala som šplhať rýchlejšie. Zbadala som 7 chalanov , ktorý tam sedeli. Keď som sa konečne vyšplhala hore a postavila sa na plechovú strechu ,všetci sa na mňa pozreli.
Na ich tvárach sa objavili prekvapené výrazy . Všetci sa postavili .
"Lea..." Povedal Taehyung.
Postavil sa ,pribehol ku mne a objal ma.
"Ja som vedel že sa vrátiš. Ty patríš k nám. Si naša. Iba naša... " Hovoril Taehyung , zatiaľ čo ma dusil v objatí.
"Hej ,brzdi trochu" povedal Chanyeol, ktorý sa práve vyšplhal na strechu
"Nikdy by som vám ju nenechal" zasmial sa
"Čo tu robíte?" Spýtal sa prekvapene Yoongi
"Sme tu na dovolenke" odlepila som sa od Taehyunga a vymotala sa mu z objatia
"Prečo vyzeráte,ako keby mrzlo ?" Prišla som k ním bližšie
"Chceli sme tu byť až do večera" povedal Jin
"Potrebovali sme si ťa nejako pripomenúť"
"Takto ?" Zasmial sa Chanyeol
"Minulý rok ,na tomto mieste... Boli sme tu s Leou , mrzlo.... Tak preto" povedal Jimin. No potom uprel zrak na mňa .
"No a ešte sme si mysleli že bude zima takže sme si pobrali teplé veci" zasmial sa Jungkook
"Ty si tak vyrástla" tiež ma objal rovnakým štýlom,ako Taehyung.
"O maximálne 2 milimetre" zasmiala som sa
"Aj to je dosť" ozval sa Namjoon. Jimin odo mňa odstúpil. Chalani utvoril koridor.
"Namjoonie..." Povedala som potichu. Pribehla som k nemu a skočila na neho. Zatočil sa so mnou.
"Bože ,tak si mi chýbala. Ty strašidlo malé" zasmial sa
"Vidíš,nerobím si z tvojej výšky srandu iba ja" povedal Chanyeol s úsmevom
"Však nie som až tak malá...." Zamračila som sa
"Si nižšia ešte aj od Jimina" zasmial sa Hobi
"Noták!" Nasupil sa Jimin . My sme sa začali smiať.
"Všetko najlepšie Slniečko" zašepkal mi Namjoon a ja som sa usmiala. Spravila som z prstov srdiečko a ukázala mu ho.
"Nepôjdeme niekam?" Spytal sa Chanyeol
"Napríklad?" Spýtala som sa ho
"Poďme napríklad ku mne . Rodičia sú preč. Môžeme spraviť takú menšiu narodeninovú oslavu" povedal Jungkook
"Super nápad,tak poďme teda tam " povedal Namjoon
S Chanyeolom sa vybrali ako prvý.
Ja som ostala na rad ako predposledná a Taehyung ako posledný.
Keď som išla zliezť ,zastavil ma.
"Lea počkaj" pozrela som sa na neho.
"Prosím,odpusť mi. Nedokážem žiť s tým ,že človek ktorý je pre mňa tak vzácny ma nenávidí" povzdychol si
"Mám na to podľa mňa dôvod" povedala som a snažila sa zase zliezť. Už dávno som Taehyungovi odpustila. Iba mi prišlo vtipné to ospravedlňovanie a tak som si z neho ešte chcela trochu vystreliť. Ja mu dám nechať ma na pospas tým idiotom..
"Namjoonovi si odpustila... Vlastne všetkým až na mňa si odpustila" Povedal a ja som sa na neho otočila. Pozerala som sa mu chvíľu do očí.
"Prosím" pozrel sa na mňa s psími očami
"Tae už som ti hovorila dôvod prečo je mi také ťažké odpustiť ti. Opustil si ma keď s ťa najviac potrebovala. Verila som ti a dúfala v to, že ty ma ochrániš" povedala som a zamračila sa, aby to vyzeralo viac dôvernejšie. To čo som teraz povedala som síce tak cítila, ale nemieniala som ho za to nenávidieť. Čo sa stalo, stalo sa. Už to nevrátime. A keď ho tu vidím, že mu to je úprimne ľúto, viem že robím správne keď si ich zase púšťam do svojho života.
"Lea.." odmlčal sa Také, ako keby hľadal tie správne slová, no nevedel ich nájsť. Iba tam stál s otvorenými ústami a čakal čo z neho vypadne. V jeho očiach sa objavili slzy. Dobre už by stačilo.. nemôžem dovoliť, aby sa ti kvôli mne teraz rozplakal.
"Tae zlatko, robím si z teba iba srandu... " povedala som a usmiala sa na neho. On na mňa pozeral , ako na prízrak , alebo ako keby som povedala niečo v cudzej reči. V tom ma zrazu uväznil do objatia. Objala som ho tiež.
"Ďakujem" povedal pošepky a jeho hlas sa na konci zlomil. Stáli sme tam tak chvíľu v tichom objatí, až som sa nakoniec neoddialila.
"Dobre stačí... Poďme za ostatnými" zasmiala som sa
"To nie je zlý nápad" Taehyung sa tiež sa zasmial. Vybrali sme sa dole zo strechy.
Neverím. Ono je ešte pondelok,diel má 1900+ slov a ja to mám hotové. Zázrak sa stal o_o . Mňa asi vymenili mimozemšťania ,alebo ja neviem.
Ak sa vám diel páčil, nezabudnite na vote a komentár. A ako vždy... Prosím nevšímajte si gramatiku. Ešte to neprešlo kontrolou .
A ľudia...
Splnili ste mi jeden z mojich snov. Keď tento príbeh dokončím,môžem sa zabiť. Ste najlepší ľudia ktorí mi sem mohli prísť a začať toto čítať. Moc si vážim toho že ste tu,že toto čítate,že mi dávate tie votes ,že mi píšete rôzne správy ktoré ma vždy len nakopnú do písania. Ste skvelí. Potrebujem vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM . Bez vás by sa nikdy nestalo že by môj príbeh bol 1. Vo ff. Zbožňujem vás ❤❤❤