Stále som myslela na Chanyeola. Myslím na neho stále. Keď jem, keď spím, dokonca aj keď sme spolu na neho mýlim. Je mojím svetlom v tomto tmavom, zlom živote. Neviem si predstaviť, kebyže na túto školu neprídem. Kebyže ostanem tam...
No zrazu mi cinkla správa, ktorá ma prebrala zo zamyslenia. Zobrala som telefón a odomkla ho. Bol to Chanyeol
Channie💕
Láska , všetko v pohode ?
Ja
Hej , neboj... Otec sa v poslednej dobe trochu ukľudnil
Channie💕
To je viac než dobre .
Pretože ty si moja a s nikým sa nehodám deliť. Vieš na čo narážam 😉
Ja
Jebek však sme spolu ešte nespali
Channie💕
V realite nie, no toľkokrát sa mi o tom snívalo. Ako som ťa prinútil vzdychať tak hlasno, že ťa bolo počuť ešte aj o poschodie nižšie
Ja
Prestaň
Channie💕
S čím? :)
Ja
S týmto..
Channie💕
Ohhh zlato, teba to vzrušilo?
Ja
Nehraj sa na blbého
Channie💕
Ja sa tu na nič nehrám. Ale keď už sme pri tom, veľmi by som sa chcel hrať s tebou. Ale na to je kópa času. Teraz jediná vec ktorú chcem , je počuť tvoj hlások. Inak nezaspím..
Ja
Pre teba aj modré z neba Yeolie
Channie💕
... A ty sa čuduješ prečo ťa milujem
Začala som facetime. To že som ho zase mala možnosť vidieť aj počuť ma napĺňalo vnútorným kľudom. Uvoľnila som sa. A tak som rozprávala asi nejakých 10 minút iba ja. Myslela som si že sa s mnou nebaví , alebo sa prerušilo spojenie.
"Chan , si tam vôbec ? " spýtala som sa
"Nikam som nešiel... " začudoval sa a pozrel sa na mňa.
"Prečo si tak ticho?"
"Počúvam tvoj hlások" povedal a zasmial sa. Telefón mal na stole o niečo opretý a písal si domáce.
"Ako ti to ide?"
"Celkom dobre, ďakujem sa opýtanie" usmial sa
"Ty si na tom ako s úlohami?"
"Všetko mám hotové"
"Dieťa šťasteny. Chcel by som byť ako ty" povzdychol si
"Nie nechcel" povedala som ,keď som si spomenula na to.. Všetko
"Zlato moje. Nemysli na to stále. Je mi smutno keď si spomeniem čo si zažívala.." povzdychol si
"Už je to v pohode, pretože mám teba" usmaila som sa
Zrazu sa rozleteli dvere od mojej izby . Vošiel dnu naštvaný otec. Stíšila som zvuky, aby náhodou nezistil,že volám s Chanyeolom. Nepáči sa mu, keď sa niekto chytá "jeho majetku". Pozrela som sa na neho.
"Kto je tu ?" spýtal sa agresívne
"Nikto "
"Počul som nejaký chalanský hlas a teba sa s niekým rozprávať. Takže mi láskavo neklam a povedz koho tu máš"
"Seriózne nikoho" nahodila som šteňací výraz. Prišiel ku mne bližie a chytil ma za vlasy. Pritiahol si ma k nemu bližšie. Aukala som , keďže to dosť bolelo.
"Týmto tvojim prístupom a klamstvami mi ukazuješ, ako moc si ma vážiš. A tej tvojej slobody tiež. Nuž , asi by som sa mal vrátiť k trestom. Prípadne ich ešte navíšiť. Sama dobre vieš ako si to pri tom užívam. A robiť to viackrát za deň. To znie ako niečo ,čo sa mi neskutočne páči" povedal kľudným hlasom a usmial sa
"Nie prosím" povedala som s roztraseným hlasom
"TAK KTO TU POTOM JE ?" skríkol a zaťahal má za vlasy ešte viac.
"Prisahám Bohu,nikto tu nie je" zavzlykala som
"A až vtedy na Junmyeona tu ani nikto nebol"
"Viem že ťa sem prišiel Kris ojebať , takže aj on tu bol" zasmial sa
"Ale tak fajn, ak ma mieniš aj naďalej klamať ,ani ja nemusím hrať fér. A odkaz tomu tvojmu Junmyeonovi , že ak ešte raz prekročí prah mojich dverí, tak ho na mieste a zabijem. Veď vieš ,že som toho schopný..." povedal a odišiel.
Ja som si zotrela slzy, ktoré mi stekali po lícach a zobrala si zasa do rúk telefón. Zapla som si hlásiť.
"Som tu" povedala som a potiahla do seba soplík
"Skľudnil sa , vravíš? Nezdá sa mi"
"Bude to v pohode " snažila som sa ukľudniť ho
"Nehovor mi , že tomu sama veríš. Tvoj otec je psychopat. Nebezpečný pre okolie. Ale hlavne pre teba"
"Vážne neboj sa " usmiala som sa na neho.
"Chcel by som tomu veriť. Ak ti ten človek ublíži , tak bude mať fakt veľký problém..."
***
Čím dlhšie sme spolu volali , tým naše témy začínali byť úchylnejšie. Dostali sme sa až k téme , aké kondómy sú najlepšie. Samozrejme že Durex. Iné na mňa ani nepoužívali.
Obaja sme boli fakt unavení. Naše mozgy pomaly už nepracovali a my sme zaspávali. No ani jednému sa nechcelo s tým druhým lúčiť. No uvedomila som si , že dnes už je nedeľa a Chanyeol má tréning. Poslala som ho spať a ukončila som hovor.
No zrazu mi prišla od neho fotka.
Channie💕
Zajtra sa vidíme zlato ❤
Ja
Dnes xdd...
Channie💕
Dobre prestaň mudrovať , lebo ťa budem musieť potrestať
Ja
Bože ty si Daddy material ... To aby som začala mudrovať ešte viac. Pretože by som potrebovala poriadne dostať, keď vieš čo myslím 😈
Channie💕
Ty si na takéto veci?
Ja
Možno?
Channie💕
To je super, aspoň ti budem môcť ukázať, čo sa stane keď nepočúvneš svojho pána
Ja
Chanyeol choď spať lebo začínam byť z teba celkom horny
Channie💕
Zo mňa by si mala byť stále. Ach už nech sme spolu ... ľúbim ťa a dobrú noc
Ja
Taktiež ťa ľúbim a prajem dobrú noc 💘💘
Inak zlato , vyzeráš tam ako Trash panda
Channie 💕
Trash panda??
Ja
Medvedík čistotný ty inteligent
Channie💕
Ja vyzerám ako medvedík čistotný?
Ja
Ale zlato , to zvieratko je fakt cute 🙄
Channie💕
Vyberám snáď smeti? 🤔
Či prečo vyzerám ako medvedík čistotný?
Po pol hodine márneho snaženia vysvetliť mu ,že medvedík čistotný je zlatý som to s ním vzdala. Rozlúčila som sa s ním a vypla telefón, ktorý som následne na to napojila na nabíjačku.
Potom mu opäť večnosť trvalo snaženie zaspať. Menila som polohy sňať každý chvíľu. Pripadala som si ako na kolotoči, keď som sa tam tak točila.
Keď som bola už zúfalá vstala som a išla do kúpelne. Pozrela som sa do zrkadla.
"Notááák! Zaspi už !" začala som sa slabo fackať.
"Nemôžem na neho stále myslieť... Potom by som sa už nikdy nevyspala " povzdychla som si.
Hľadela som po kúpeľni . Snažila som sa vymyslieť , čo spravím. Tabletky som minule využila na iné účely, takže tu riešenie hľadať nemôžem. No zrazu na mňa doľahla tá pesimistická nálada. Moja depresia, ktorá je tu so mnou stále,no najviac silná býva v takýchto prípadoch. A ja s tým nedokážem nič spraviť. Tak ako teraz Vedela som ,že toto skončí zle.
Lea mysli... akým spôsobom si unikala v hlave pred otcom ?
Zasmyslela som sa. Napadla mi jedna vec , no nebolo to moc múdre. Ale kto som , aby som rozhodovala čo je múdre a čo nie. Teraz sa mi to zdalo ako najlepšia vec čo som mohla spraviť.
Začala som prehľadávať šuplíky. Nikde som tú potvoru nevedela nájsť .
Kde ťa mám ??? Zamyslela som sa ešte viac. Spomenula som si. Išla som si pre telefón. Dala dole kryt a z neho vypadla malá čepieľka.
"Ahoj" usmiala som sa na ňu.
Lea to nie je najlepší nápad. Obe vieme , že by si toto zase len tak nespravila. Skús ju ovládnuť. Ona chce aby si to spravila. A keď to spravíš, tak tomu jej podľahneš Ozval sa vnútorný hlas.
Zobrala som ju medzi dva prsty. Našla som si na ruke voľné miesto.
"To máš predsa jedno. Aj tak,aj tak na mne nezáleží" povedala som pozerajúc sa na čepieľku.
Niečo si sľúbila Junmyeonovi . A to že si toho Chanyeol nevšíma neznamená že by si si mala podrezať žily snažila sa mi zaútočiť na city,aby som sa nejako prebrala z tohoto stavu
"Ale ja to robím kvôli nemu " povedala som nahlas a zaryla čepieľku do kože. Aj keby som chcela to nejako zastaviť, bolo už neskoro.
Zabudla som aký je to pocit. Cítila som dobre. Upokojovalo ma to a tak som pokračovala v ďalších a ďalších.
Zrazu ma strhlo. Ako keby som si až teraz uvedomovala čo robím. Začala som panikáriť. Zobrala som záchodový papier , požmolila ho a priložia na ranu. Krv sa vsakovala do neho. Pozerala som sa na to vystrašene .
"Preboha , čo som to zase spravila ? "
Prekryla som to novým papierom , keďže ten starý bol už celý od krvi. Toto som robila dovtedy, dokým mi z rany nevytekala krv. Vtedy som vypla svetlo v kúpeľni a išla som do izby. Frustrovane som si ľahla do postele. Bola som vystrašená z toho,že sa zase vrátila.
Skúšala som na to nemyslieť. Predstavovala som si ako som s Chanyeolom.
Pomohlo to. Nemyslela som na to. Pomaly sa moje viečka sami zavreli a ja som zaspala.
***
"Vstávaj" povedal otec naštvane
"Čo a deje ?" spýtala som sa rozospate
"No to by som aj ja chcel vedieť "
"Hmm?" začudovala som sa.
Chytil ma za ruku a začal ťahať . Padla som z postele . Počkal ,kým som sa postavila a potom ma ťahal ďalej. Prišli sme do kúpelne. Keď som zbadala skrvavené umývadlo a vedľa neho čepieľku , ktorá bola taktiež od krvi zalial ma studený pot. V momente som sa prebrala. Ako to , že som to večer neupratala??
"Myslel som si , že si prestala" zamračil sa
"Ja... som prestala"
"A čo má potom znamenať toto??" zvýšil hlas
"Bola som námesačná" vykrúcavo som povedala. Bola to aj z časti pravda. Nevedela som to ovládnuť . Až po tom , a to už bolo neskoro.
"Jasné... Všetci keď sú námesačný , tak sa idú rezať. Lea , tieto výhovorky by si si mala najprv premyslieť, pred tým ako ich použiješ"
"Ale to nie sú výhovorky "
"Začínaš ma srať s tými klamstvami a správaním" povedal nepríjemne a pustil ma. Zhlboka sa nadýchol a ukľudnil.
"Nechcem aby si to robila , rozumieš? Toto .. to je psychická porucha Lea. Ak s tým neprestaneš budem ťa musieť poslať k psychologičke" povedal kľudne a odišiel. Ja som to rýchlo všetko spratala a kompletne za sebou zahladila stopy, ako keby sa to vôbec nestalo. Čo som mohla síce spraviť už skôr,ale čo už. Následne som išlam do kuchyne si spraviť raňajky . Zrazu mi cinkla správa. Pozrela som si ju .
Channie💕
Princezná , niečo som ti priniesol . Čakám na teba pri bránke 😋
Prečítala som si to. Zobrala som si bundu , aby som zakryla to ,že som sa rezala . V papučkách som vyšla von. Po záhrade som prešla ku bránke. otvorila som ju. No nikto nikde . Vykročila som von a zrazu ma Chanyeol stiahol za roh ,aby nás nebolo vidno. Objal ma.
Keď sa oddialil na tvári mal široký úsmev.
"Zbláznil si sa ?" vyštekla som na neho
"Hej , do teba " povedal a išiel ma pobozkať. Zastavila som ho ,rukami pred sebou
"Čo ak nás niekto ..." nedopovedala som , pretože mi podal kyticu čiernych ruží , ktorú mal schovanú celý čas za chrbtom.
"Chanyeol.... Sú úžasné" povedala som nadchnute.
"Nie však ako ty" usmial sa
" Ty si strašný debil." zasmiala som sa
" Ja to viem. A teraz sa bež obliecť . Chcem byť ešte s tebou , kým sme sami" povedal a nosom prešiel po tom mojom
Vybrala som sa spať domov. Obliekla som sa a kyticu dala do vázy v izbe. Keď už som odchádzala , tak ma otec zastavil.
"Kam ideš ? " spýtal sa
"Von..."
"Vezmi psa vyvenčiť , potom si choď kam chceš" povedal , otočil sa a odišiel do pracovne.
Vyšla som z domu, odopla psa z reťaze a vyšla aj s nim von.
"Musím ho ešte vyvenčiť " povedala a pozerala som sa na Lennyho ktorý sa motal pri mne.
"Pôjdem s tebou"
" No o tom by som sa ani nebavila" zasmiala som sa
Chytil ma za ruku. Išli sme sa prejsť na pole , kde sa Lenny vybehal. Potom som sa s ním vrátila domov a ja som už išla len s Chanyeolom.
Vybrali sme sa popri našej škole do nejakej čajovne. Mali sme to blízko do školy . Rozprávali sme sa , dokým mu nezavolal Jongin, že už na nás čakajú.
Prišli sme ku telocvični. Chanyeol sa ku mne ešte natiahol pre pusu a potom sme obaja vkročili dnu.
"No to vám teda trvalo" povedal Jongin a postavil sa z lavičky.
"Prepáčte to meškanie, musela som vyvenčiť psa " povzdychla som si
"To je jedno , hlavne , že ste tu"povedal Sehun
Išla som si sadnúť k babám na lavičku .
"Tak čo , ako sa máte ? " spýtala som sa ich s úsmevom.
"No my dobre. Ale vysvetli nám , prečo vyzeráš ako z the walking dead? " povedala Klaudia
"Nemohla som zaspať" povzdychla som si
"Bola si až natoľko ohúrená Chanyeolovým výkonom v posteli? " pozrela sa na mňa Zoe
"Nie, iba sme spolu telefonovali a písali si " venovala som jej falošný úsmev
"Takže sexchat neskoro do večera? " zasmiala sa Sarah
"Vy ste blbé.. " prekrútila som očami a počúvala ich ako sa na mne smejú. Hlavu som si oprela o Zoe, ktorá sedela vedľa mňa.Sledovala som chalanov.
"Chanyeol , najprv ideme doľava , potom doprava" povedal Jongin
"Prepáčte " povdzychol si Chan
"Dobre takže ideme refrén... raz , dva , tri , štyri" odpočítaval Jongin "Fajn.. pokračujeme... päť , šesť ,sedem, osem. Super chalani ! " vytešoval sa . Pozerať sa na nich bolo super. Len sa mi stále zatvárali oči. Bola som unavená , keďže som sa zle vyspala.
"Strašne som unavená" zaskučala som
"Pospi si..." povedala Klaudia.
"Mala som to v pláne. Nezabudnite ma potom zobudiť" povedala som a zavrela oči.
***
"Lea..." ozval sa hlas, ktorý som tak dlho nepočula. Ale nebola som si istá či som pripravená ho počuť.
"Pozri sa na mňa ty marha...." povedal ten hlas ešte raz. Otvorila som oči a stál pred mnou môj bývalý spolužiak a taktiež môj najlepší kamarát
"Taehyung?" spýtala som sa prekvapene
Miestnosť v ktorej som bola sa zmenila. Nikoho z party som nevidela.
"Chcem sa s tebou porozprávať"
"Daj mi pokoj...Už si mi ublížil až dosť" zamračila som sa
"Je mi ľúto čo sa stalo. Všetkým... Chýbaš nám a chceme ťa naspäť. A ideme si pre teba. Budeš opäť naša..."
Zrazu ma strhlo. Otvorila som oči. Zľakla som sa , pretože predo mnou stál Baekhyun a uprene ma sledoval.Keď som na neho konečne zaostrila , vytiahol ma na nohy.
"Čo robíš?" prekvapene som sa spýtala
"Ideme si spolu zatancovať" usmial sa. Netuším prečo som na to kývla.
Ostatný si išli oddýchnuť, no Baekhyun mal zase priveľa energie. Pustil nejakú pomalú hudbu a začal so mnou tancovať. Viedol ma.Ako inak...
Pozrela som sa na Chanyeola, ako sa usmieval. Bol hrozne krásny.
"Na mňa sa pozeraj! " prikázal mi Baekhyun
Otočila som svoj pohľad na neho.
Skúmala som jeho tvár. Na niekoho sa mi hrozne podobal.
Potom som si spomenula na koho sa mi podobal.
"Taehyung..." povedala som na hlas
"Kto je....?" spýtal sa prekvapene Baekhyun
Odtrhla som sa mu vystrašene z náruče . Začalo ma bolieť pri srdci . Vybehla von. Sadla som si na schody. Zakryla som si uši. Stále som ho počula.
"Prosím"
"Ideme si pre teba..."
"Budeš zase naša.."
"VYPADNI!" skríkla som a rozplakala sa.
Pribehol ku mne Chanyeol a Junmyeon.
"Lea pozri sa na mňa!" skríkol Junmyeon
Pootočila som hlavu. Svojími nežmurkajúcimi očami som ho sledovala.
"Počúvaj ma... Všetko sa ti to iba zdá. Nevnímaj to. Som tu.. Nič sa ti nestane" povedal a objal ma.
"Junmyeon?" spýtala som sa prekvapene
"Áno som to ja. A tam je Chanyeol..." povedal a ukázal na neho.
Rozdýchavala som to.
"Bolí ťa niečo?" spýtal sa
"Zápästie" povedala som
Junmyeon mi vyhrnul rukáv. Chanyeol mal doširoka otvorené oči a vystrašene sa mi pozeral na ruku.
"Už zase?!" spýtal sa naštvane. Radšej som mu neodpovedala. Bola som z toho smutná.
"Nedokázala som to ovládnuť. Moje lieky... Zmizli. A ja neviem či mám robiť"
"Si silná. Nepotrebuješ žiadne lieky. Neboj sa , sme tu pre teba"
"Ale teraz ..Daj mi to" povedal Junmyeon
"Čo ti mám dať?" spýtal som sa prekvapene a pozrela sa na neho skrz slzy
"To čím sa režeš..." povedal a nastavil dlaň
"Myslíš že to mám pri sebe?" zasmiala som sa horko
"Daj ...mi... to" Povedal a s dlaňou stále nič nespravil
Vybrala som telefón, znovu dala dole kryt a jemu do dlane pristála čepieľka.
"Zabavené" povedal , postavil sa a nechal nás tam samých.
Chanyeol sa zničene posadil na schody . Asi meter odo mňa. Tvár si skryl do rúk.
"Channie" povedala som previnilo a išla k nemu bližšie. Dala som svoju ruku na jeho koleno.
Pozrel sa na mňa . Jeho oči boli ako sklenky "Prečo to robíš? Myslel som si , že si s tým skočila. Že keď som tu ,tak už sa to nebude opakovať. No mýlil som sa. Povedz.. Pomáha ti to nejako? Alebo si myslíš, že tým niečo vyriešiš ?" povedal a po tvári mu stiekla slza. To je tá posledná vec čo som kedy v živote chcela vidieť. Vidieť Chanyeola plakať. A ešte kvôli mne.
"Už to nerobím" povedala som s on mi schmatol ľavú ruku.
"Hej? A toto čo tu pribudlo?"
"Ja som nevedela čo robím. No potom už bolo neskoro. Nič to nerieši. Nikdy to nič neriešilo. Je mi to ľúto... Prepáč" poslednú vetu som vzlykla. Začala som plakať. Objal ma.
"Neospravedlňuj sa,ale sľúb mi, že už si neublížiš. A keď ťa bude niečo trápiť, tak mi to povedz. Som tu pre teba, ty trdlo moje" povedal, utrel si slzy a dal mi pusu na čelo.
"Sľubujem, že už to nikdy, nikdy, nikdy neurobím" povedala som a taktiež som si utrela slzy, po ktorých som mala na lícach mokré cestičky.
Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na pery. Pridala som sa aj ja. Snažili sme sa pri tom nemlaskať. Nechceli sme, aby to počuli. Raz nám to síce ušlo, ale nebolo to až tak počuť , keďže Jongin vtedy skríkol na chalanov.
Keď sme započula kroky, tak sme sa od seba odtiahli. Sadla som si tam kde predtým.
Prišiel za nami Kyungsoo. Prekvapilo ma to. On sa do mňa nikdy moc nestaral.
"Chanyeol necháš nás prosím osamote?" spýtal sa Kyungsoo a pozrel sa na neho.
"D-Dobre..." povedal prekvapene Chanyeol. Postavil sa a začal kráčať naspäť do telocvične.
Keď Chanyeola už nebolo vidno, tak sa Kyungsoo posadil vedľa mňa.
"Deje sa niečo?" spýtala som sa prekvapene
"Hej..." povzdychol si. Zobral mi ľavú ruku. Pozrel sa na mňa.
"Môžem?" spýtal sa neisto. Prikývla som.
Vyhrnul mi rukáv na ruke. Chvíľu si ju prezeral. Prešiel po tej novospravenej rane.
"Zaslúžila by si si facku, vieš o tom?" spýtal sa ma
"Viem o tom" povzdychla som si smutne
"Ale... Nemôžem ti na to nič hovoriť"
"Hmm?" pozrela som na neho prekvapene
"Keď sa Jongin dal dokopy so Zoe tak si na mňa vôbec nenašiel čas. Bol som z toho dosť smutný, pretože pred tým sme spolu trávili väčšinu času. Nedával som na sebe poznať, že ma to ranilo" zastavil sa, a zhlboka sa nadýchol. Dal si dole jednu tenisku a s ňou aj ponožku. Na členku som zbadala čiarky. Boli dosť hlboké. Keď si ich robil, musel cez jednu prejsť aspoň niekoľkokrát. Alebo len na to poriadne tlačil.
"... Viem spravil som blbosť, ale myslel som si, že mi to pomôže. Teraz toho dosť ľutujem. Niekedy to bolí to keď tancujem" hovoril a sledoval poranené miesto
"Prečo si sa rezal tam?" spýtala som sa prekvapene a nespúšťala z neho oči
"Inde by si toho každý všimol" povedal a pozrel sa na mňa
"Mal si to viac premyslené ako ja" zasmiala som sa
"To asi hej.... Ale ani jeden sme to nemuseli robiť." povzdychol si
"Už si sa o tom s Jonginom rozprával?" spýtala som sa
"Si prvá čo o tom vie" povedal Kyungsoo a mňa to prekvapilo.
"Prečo zrovna ja?"
"Vieš ako sa cítim. Chcem aby to ostalo len medzi nami. A keď niekto to bude chcieť znovu urobiť, povie to tomu druhému"
"To je vážne geniálny nápad Kyungsoo" usmiala som sa
"Aj ja si to myslím" povedal hrdo a zasmial sa. Postavil sa, podal mi ruku
"Poď, vrátime sa, aby si niečo nedomýšlali" usmial sa Soo.
Vrátili sme sa teda do telocvične.
"Lei si v pohode?" Spýtala sa Sarah
"H-hej.." vykoktala som. Zrazu ma zozadu objal Chanyeol. Hlavu si položil na tú moju.
"Si tak maličká" zasmial sa
"Nie... Ty si obrovský" spokojne som sa usmiala
"Leuš ,ty si vážne nejaká malá " pristavil sa ku nám Sehun
"Však si vysoký ako Chan!" Vyštekla som na neho
"Ja som vyšší" povedal hrdo Chanyeol
Sehun sa postavil predo mňa a uveznil ma medzi nimi.
"Toto by bola zaujímavá trojka" zasmial sa Jongdae
"Pravda.. zaberám si zadoček" povedal Sehun
"Smola ja si ju zaberám celú"
"Chanyeol musíš sa naučiť deliť " zasmial sa Sehun
"Tak potom aj ja chcem..." Prišiel k nám Baekhyun
"Ty by si nevedel ani kam ho máš dať" odpálkoval ho Sehun
"To si len myslíš...Keď chceš tak ti to ukážem" zamračil sa Baekhyun
"Som zvedavý"
"NIE!" skríkla som .
"Dajte jej pokoj konečne a choďte nacvičovať" povedala Zoe a prišla ku mne
"Ale ..." Zakoktal sa Baekhyun
"Žiadne ale.. " zamračila sa Zoe
"Aby vás tu Lea nerozptylovala,tak si ju vezmeme so sebou" povedala Klaudia
"Pretože očividne máte na ňu všetci zálusk"
"Ja si chcem len zašukať" zasmial sa Sehun. Všetci sme sa na neho pozreli.
"Od teba ju budeme držať asi ešte ďalej"
"Nie , neberte mi ju" povedal Chanyeol so smutným šťeňacím výrazom.
"Smola" zasmiala sa Sarah a odtrhla ma od neho. Ostal tam na ňu urazene pozerať
"Majte sa a poriadne si to nacvičte!" Zakričala na nich s úsmevom a vybrala sa so mnou , Klaudiuou a Sarah preč. Vzali ma ku Zoe. Tam sme si objednali pizzu, pozreli sme si nejaké romantické filmy, navzájom sme si zaplietli vlasy a porozprávali sa.
Povedala som im o mojich bývalých spolužiakoch. Čo všetko mi spravili a prečo mávam tie záchvaty. Objali ma. Nikdy som nemala kamarátky. Možno jednu,ale keď si to tak uvedomujem ,tak to nebola kamarátka. Bola som hlúpa ,že som jej verila. Tieto dievčatá mám hrozne rada.
Po 4 hodinách som odišla domov.
Prepáčte že to vydávam až dnes ,aleeeee.... Bola som na oslave. Dnes síce pokračuje ale ten diel už mám napísaný takže 😏😏. Keď sa budem okolo pol noci nudiť tak to dám v tedy. S týmto dielom som sa tak strašne drbkala,vôbec som nevedela čo písať,tak dúfam že sa bude páčiť.