DON'T TOUCH ME!

By Dajanka_

183K 14K 2.2K

,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďa... More

>1<
>2<
>3<
>4<
>5<
>6<
>7<
>8<
>9<
>10<
>11<
>12<
Bonusová časť 1
>13<
>14<
>15<
>16<
>17<
>18<
>19<
>20<
>21<
>22<
>24<
>25<
>26<
>27<
>28<
>29<
>30<
>31<
>32<
>33<
Bonusová časť 2
>34<
>35<
>36<
>37<
>38<
>39<
>40<
>41<
>42<
>43<
>44<
>45<
>46<
>47<
>48<
>49<
>50<
>51<
>52<
>53<
>54<
>55<
>56<
>57<
>58<
>59<
>60<
>61<
Bonusová časť 3
>62<
>63<
>64<
>65<
>66<
>67<
>68<
>69<
>70<
>71<
>72<
>73<
>74<
>75<
>76<
>77<
>78<
>79<
>80<
>81<
>82<
>83<
>84<
>85<
>86<
>87<
>88<
>89<
>90<
>91<
>92<
>93<
>94<
✨✨✨
>95<
>96<

>23<

2.5K 173 39
By Dajanka_

Zobudilo ma bzúkanie budíku, na nočnom stole. Prevalila som sa na tú stranu, kde bol budík,a vypla som ho.

Posadila som sa na posteli a ponaťahovala sa. Vyšla som z postele ktorú som následne ustlala. Išla som do kúpeľne. Tvár som si umyla studenou vodu, aby som sa nejako prebrala. Následne som sa učesala a vlasy nechala rozpustené.

Išla som dole, no zrazu som ucítila celkom príjemnú vôňu. Zrychlila som krok . A došla do kuchyne.

"Dobre ráno. Niečo som pre teba pripravil , tak dúfam, že ti to bude chutiť" povedal otec a otočil sa na mňa s tanierom plným palaciniek. Na vrchu boli kúsky ovocia a cukor .

Prekvapene som sa na neho pozerala. Podal mi tanier do rúk a odišiel hore. Stála som na mieste. Prekvapilo ma to.

"Na stole máš kakao!" skríkol otec z jeho izby.

Sadla som si za jedálenský stôl. Príborom, ktorý som tam mala už prichystaný som palacinku prekrojila.
Začala sa z nej vylievať Nutella.

Kúsok palacinky čo som odkrojika , vyválala v tej čokoláde, čo vytiekla von a dala ju do úst. Bolo to výborné.

Chuť palaciniek sa mi rozplívala na jazyku.
Zrazu dole prišiel otec v krátkych športových nohaviciach a bežeckej mikine.

"Idem si zabehať, tak vezmem aj psa. Ty choď rovno do školy" povedal mi otec a zapínal si vačky, v ktorých mal kľúče a mobil.

"Dobre, pa zlato...." kývol mi a dal si do uší sluchátka. Odišiel...

Dojedla som a špinavé riady som umyla a odložila. Zbehla som po schodoch hore do mojej izby.

Obliekla som sa typicky pre mňa. Čierne nohavice. Voľnejšie biele tričko a cez neho čom prevliekla dlhý šedý sveter.

Vošla som do kúpeľne si umyť zuby. Rovno som si na krk a na zápästie strekla voňavku. Labelom som si pretrela pery. Vyšla som z kúpeľne, zobrala zo zeme čiernu tašku a vybrala sa dole. Išla som na chodbu, z vešiaku som zobrala čiernu budnu a obliekla si ju. Obula som si si svoje bielo čierne superstar(i). Tašku som si prehodila cez plece a vybrala sa do školy.
Na cestu som si pustila hudbu.

***

Prišla som do školy. Hneď ako som vkročila do triedy tak ma objal Lay. Stála som ako prikovaná k zemi a nič nerobila.
Odtiahol sa odo mňa.

"Prepáč, že som nebol za tebou v nemocnici" ospravedlnil sa mi.

"To nevadí"

"Tak ale boli tam všetci, až na mňa" povedal utrápene

"Vážne Lay, však sa nič nestalo.." zasmiala som sa

"Takže je to v pohode?" spýtal sa

"Áno" usmiala som sa. Objal ma a išiel na svoje miesto. Zoe tam už sedela a čakala na mňa.

Keď som sa posadila tak sa na mňa otočila.
"Konečne si tu" povedala natešene a objala ma.

"Ahm...takže sa môžme ísť spoločne mučiť"
Zasmiala som sa

"Ani mi nehovor" pretočila očami

"Čo máme prvé?" spýtala som sa zmätene

"Vážne ti to mám povedať?" pozrel sa na mňa neisto

"Nooo...."

"Telesná" vyštekla na mňa

"AAAACH BOŽE" zhúkla som a treskla si hlavu o lavicu.

"Ja som sa pýtala či ti to mám povedať" mykla plecami. Postavila sa s pozerala na mňa.

"Vstávaj..." pretočila očami.

Stále som mala hlavu položenú na lavici. Trošku som ju pootočila na ňu a so šteňacím pohľadom ju sledovala.

"Leaaaa" povedala zúfalo a začala ma ťahať za ruku.

Zrazu sa pred našou lavicou vynoril Jongdae a zakričal na nás "BAF". Viem že takto sa strašia deti. Ale fakt som sa strašne zľakla.

Ja a Zoe sme zapišťali. On sa začal smiať.
Potom Zoe zobrala svoju učebnicu a začala ho s ňou biť.

"Ty debil!!!" skríkla naštvane

"Au, Zoe" povedal Jongdae a snažil sa kryť rukami "kľud"

"No žiadny kľud!" skríkla po ňom zase a ďalej ho bila.

Prišiel k nej Jongin, objal ju zo zadu. Prestala biť Jongdaeho ,lebo sa sústredila na Jongina.

Opatrne jej zobral učebnice a položil jej ich na našu lavicu. Otočil si ju čelom k sebe. Pohladil ju po tvári a pozeral sa jej priamo do očí. Pritiahol si ju bližšie k sebe sa pobozkal ju.

Sledovala som ich. Vyčarili mi úsmev na tvári. Som rada, že oni dvaja sa našli.
Zradu som ucítila, ako si niekto položil hlavu na moje rameno. Mierne som pootočila hlavu. Zbadala som Chanyeola . Usmiali sme sa na seba. Pozerali sme sa obaja na Zoe a Jongina. Keď sa od seba odtrhli , tak sa pozerali aj oni na nás.

"Nedáte sa vy dvaja dokopy ?" spýtal sa Jongin

Ja a Chanyeol sme sa na seba pozreli . Pozerala som sa mu do tých prekrásnych očí. Prestávala som vnímať okolitý svet . Čas sa akoby spomalil ,ak nie kompletne zastavil. Existoval v tej chvíli iba ON. No toto všetko pominulo , keď sme sa spoločne obaja začali smiať.

"Myslím to vášne " zamračil sa na nás . My sme sa neprestávali smiať.

"Dobre vedieť " povedala som pomedzi smiech a utrela si slzičku ,ktorá sa mi vydrala z oka z toľkého smiechu.

Potom keď sme sa prestali smiať, tak som sa pozrela zase na Chanyeola a zbadala na jeho tvári sekundové zamyslenie. Potom sa taktiež na mňa pozrel a usmial.

"Poďte už..." povedala Zoe a opäť ma potiahla za ruku. Tento krát som aj vstala.My sme vychádzali z triedy, ako posledný. Stáli sme v štvorčlennom zástupe. Bola som medzi Chanyeolom a Zoe.

Zbadala som pred sebou ostatných . A taktiež môjho 'mladšieho bračeka'. Začala som k nemu bežať.

"Lea ublížiš si" kričala za mojim chrbtom Zoe. Ale ja už som sa nehodlala zastavovať. Bola som pri nich. Skočila som Baekhyunovi na chrbát . Obaja sme spadli na zem. Ako tak Baekhyun padal tak stihol ešte skríknuť, snáď na celú školu. Ja som bola nad ním a smiala sa.

Prekvapene na mňa pozrel .Keď zistil , že som to ja , tak sa pretočil na chrbát a pritiahol si ma k sebe, tak že som na ňom ležala.

"Netuším čo v tej nemocnici s tebou spravili ,ale nevadí mi to" zasmial sa. Prišli k nám Chanyeol, Zoe a Jongin, takže tam pri nás boli už všetci z partie. Pozerali sa na nás. Zrazu ma Sehun zodvihol z Baekhyuna.

"Sehun zase to robíš !" urazene povedal a zodvihol sa zo zeme.

"Netuším o čom hovoríš"

"Zase mi ju berieš, keď si užívame spoločnú chvíľku ..." povedal Baekhyun. Vyznelo to dosť divne a ja som sa začala červenať.

Pozrela som sa do zeme. Zrazu ho Chanyeol kopol do píšťali. Baekhyun zaskučal a pozrel na neho.

Chan sa mierne zamračil. Nikto to neriešil , pretože oni si robia často zle. Počkali sme si na učiteľku a tá nás ako obvykle zobrala do šatní . Keď sme prišli do tej našej , tak som sa posadila na radiátor a rozprávala sa so Zoe. Aspoň jednu výhodu mala tá nemocnica. Nemohla som cvičiť , takže som bola rada.

Potom sme sa vybrali do telocvične. My sme boli tentokrát vo veľkej a chalani v malej. postavili sme sa do radu , zahlásili kto necvičí a teda aj kto cvičí. My necvičiace sme si išli sadnúť na lavičku a ostatné sa mali rozbehať.

"Ahoj Lea" pozdravila ma Sarah

"Ahoj" usmiala som sa

"Ako sa cítiš po návrate z nemocnice ?" spýtala sa ma

"Vieš čo , som rada že tam už nie som,ale že môžem byť opäť s kamarátmi"

"A vieš , že Kris ,od vtedy ešte nebol v škole ?" pozrela sa na mňa

"Fakt?" spýtala som sa prekvapene

"Ako keby sa pod zem prepadol. A jeho otec o tom nechce nič povedať.."

"Zvláštne" začudovala som sa

"LEA!" skríkla po mne učiteľka

Postavila som sa a prišla za ňou. Podala mi triednu knihu.

"Odnes to vedľa... a prosím buď tak láskavá a zavolaj mi sem pána učiteľa " prikázala mi

Vybrala som sa vedľa , do malej telocvične za chalanmi. Otvorila som si dvere. Zbadala som ako tam všetci robia kliky . Prešla som opatrne pri nich. Pár z nich zodvihlo zrak a uprelo ho na mňa .Prišla som za učiteľom .

"Ah.. Lea vitaj..." pozdravil ma

"Dobrý..." uklonila som sa "naša pani učiteľka vás zháňa. A posiela toto" povedala som a podala mu triednu knihu.

"Ďakujem" zobral si ju "mohla by si tu nachvíľu postrážiť chalanov kým budem preč ?" spýtal sa ma

"Jasné" povedala som neiste

"ďakujem" potľapkal ma po rameni a odišiel.

Chalani sa postavili. Jeden z druhej triedy prišiel za mnou. Bol celkom vysoký , a mala som trošku z neho strach.

"Ty si Lea však?" Spýtal sa ma

"Áno som" povedala som vystrašene

"Ja som Taeil" povedal a podal mi s úsmevom ruku

"Teší ma" pousmiala som sa

"Máš rada basketbal?" Spýtal sa ma

"Nehrala som ho ešte"

"Tak to poď skúsiť" povedal. Chytil ma za ruku a priviedol pod kôš.
"Stačí keď skočíš a hodíš"

"A čo keď sa mi to nepodarí"

"Tak to skúsiš zase" povedal

"Dobre teda. Tak ja to skúsim" povedala som neisto. Taeil mi podal basketbalku.
Nastavila som sa a hodila. Skoro som trafila , len sa tá lopta odtiaľ odrazila. Vystrašene som sa na Taeila pozrela.

"To je v pohode. Bolo to dobré ,len musíš aj skočiť" povedal a znova mi podal loptu.

Ja som sa znovu nastavila a pri tom ako som poskočila tak som hodila.
Bolo to skoro neuveriteľné, pretože som trafila.

Šťastne som sa na neho otočila.
Usmieval sa na mňa.
"To bolo úžasné" povedal

"Ďakujem" začervenala som sa

Prišli za mnou ostatní chalani. Začali sa so mnou rozprávať. Taeil zašiel za Chanyeolom, ktorý stál za mnou so založenými rukami. Začal mu niečo hovoriť, čo sa Chanyeolovi moc nepáčilo. Stále sa viac a viac na neho mračil.

"Prestaň" počula som Chanyeolov zvučný hlas. No on mu stále niečo hovoril.

"Dobre však sa ukľudni" zasmial sa Taeil .

Prišiel učiteľ.
"Lea veľmi pekne ďakujem. Môžeš sa vrátiť za pani učiteľkou" povedal . Keď som išla preč , tak som Chanyeola chytila za ruku. Pozrel sa na mňa. Usmiala som sa a on tak tiež spravil.

Vrátila som sa za pani učiteľkou do druhej telocvične. Posadila som sa naspäť na žinienku a čakala na skončenie hodiny.

Pár minút pred nás učiteľka pustila skôr, aby sa baby stihli prezliecť. Ja som išla rovno do triedy. No ešte pri telocvičniach som stretla Taeila.

"Si vážne skvelá" povedal

"Ďakujem" usmiala som sa

"Rozmýšľal som. Že či by si nemala záujem ísť so mnou niekam" začudovala som sa

"Ako to myslíš?"

"Napríklad, ísť so mnou na rande. Nevyzerá to že máš chalana,tak..." Prerušila som ho

"Ono je to lákavá ponuka , ale prepáč. Teraz nikoho nehľadám"

"To je v poriadku, aspoň môžeme preskočiť tu nudnú zoznamovaciu časť a môžeme si to spolu rovno rozdať čo ty na to?" povedal s úsmevom

"Čo-čože?" Prekvapene som sa na neho pozrela. No skôr než som stihla čokoľvek spraviť tak ma prišpendlil na stene a začal ma bozkávať.

"Viem že to chceš rovnako ako ja. Je to na tebe vidno.  Očami si priam pýtaš, aby som ho do teba strčil" Jednou ma tam držal a s druhou mi zašiel pod tričko a mieril si to k mojim prsiam. Snažila som sa od neho odtiahnuť no nešlo mi to.

Spoza rohu vyšiel Chanyeol.
Keď zbadal , ako som sa snažila od neho odtrhnúť tak k nám pribehol. Chan mu ihneď ako bol pri nás vrazil.

Taeil padol na zem, no hneď sa chytil Chanyeolovej nohy a zhodil ho tiež. Začali sa tam biť.
"Ešte raz sa jej dotkneš tak ťa zabijem" skríkol Chanyeol

"Nevieš si predstaviť že by ešte niekto šukal tú tvoju štetku?"

"Prosím prestaňte!" Snažila som sa ich zastaviť. Taeil ma odstrčil a na som padla vedľa nich na schody.
Pokračovali.

Všetko sa skončilo keď prišiel učiteľ spoločne s ostatnými deckami.
Oddelil ich od seba. Začal po nich kričať a obom nadelil poznámky. Ja som ani nečakala na Zoe a rýchlo odtiaľ odišla.
Zastavila som sa hore pri schodoch a počkala na Chanyeola. Ten rýchlym krokom prišiel ku mne.

"V pohode?" spýtal sa ma

"Ja som a ty?" spýtala som sa

"Som..." povedal. Prezerala som si jeho tvár. Na nej mal pár krvácajúcich rán.

"Nie si" povedala som mi

"Však je to malé" prekrútil očami

"To mi je jedno" povedala som a chytila ho za ruku. Dotiahla som ho na k wc-ka.
Obzrela som sa či sa niekto nepozerá a keď som sa uistila, že vzduch je čistý, tak som ho vtlačila dnu na babské. Prišli sme k umývadlu. Odtrhla som papier na utieranie rúk, namočila ho do studenej vody a opatrne som mu začala prechádzať po ranách a čistiť ich od krvi.

"Už predtým mi hovoril aký máš pekný zadok a potom ako by si to s tebou rozdal. A potom. Keď som zbadal ,ako ťa tam bozkáva a obchytkáva ťa tak som sa neudržal. Si predsa moja... kamarátka" povzdychol si

"Je milé od teba, že si sa ma zastal. Nechcem si ani predstaviť ako by to skončilo" zasmiala som sa
"Mám pekný zadok ? " Spýtala som sa s humorom

"Vážne sa na toto pýtaš chalana?"

"No , tak psa sa to asi nespýtam" povedala som s úsmevom
"Dávaj prosím na seba pozor. Radšej keď mi bude niekto ubližovať. Nechaj ho..." Povzdychla som si

"Nikdy. Nedokázal by som žiť s tým vedomím,že ti niekto ubližuje a ja ti nemôžem pomôcť" povedal. Usmiala som sa.

Išla som mu utrieť poslednú ranu, no zrazu ma chutil za zápästie . Zastavil mi ruku. Pozeral sa zvrchu na mňa. Pritiahol si ma k sebe bližšie a začal sa ku mne približovať.

ON MA IDE POBOZKAŤ?!

Vyzerá to tak

Preboha

Prižmúrila som oči a čakala kedy sa naše pery spoja.
No zrazu niekto vošiel dnu. Chan ma pustil a ja som mu ešte rýchlo utrela tú poslednú ranu . Dievča na nás prekvapene pozrelo. Skôr ako si niečo stihla uvedomiť sme rýchlo odišli preč. Vrátili sme sa do triedy.

Hneď si ma odchytil Junmyeon.
"Lea?" povedal strašidelne vážnym tónom

"Hm?"

"Išla by si mi ako doprovod na Vianočný večierok?" spýtal sa veľmi rýchlo

"Nečakala som, že by som tam vôbec išla, ale tak fajn" usmiala som sa

"Ďakujem" povedal s úsmevom a objal ma.

Chanyeol stojaci za mnou za zhlboka nadýchol a pozrel na Junmyeona.

***

Odpovedala som na Angličtine. Dostala som za jedna. Ako inak. No to bola šiesta a zároveň posledná hodina. Vybrala som sa domov. Vyšla som z budovy a všimla si neskutočný lejak. Pozerala som sa,ako si všetci vyberajú dáždniky. No ja som žiadny nemala. Bola som pripravená bežať domov no keď som sa rozbiehala, tak ma niekto chytil za vlasy a pritiahol ma naspäť. Skoro som spadla.

So zamračeným výrazom som sa otočila. Zbadala som vysmiatého Chanyeola.

"To bolelo...." zafňukala som

"Ideme m'lady (my lady)?" zasmial sa

"A kam?" usmiala som sa a pozrela sa na neho zvedavo.

"Môžeme ísť kamkoľvek chceš. Len trochu ber v potaz to že som študent a že nemám moc peňazí" usmial sa

"Poďme teda na pizzu, tou nič nepokazíme" povedala som a on sa na mňa pozrel.

"Máš absolútnu pravdu. Tak poďme teda"

Pritiahol si ma pod jeho dáždnik a vybrali sme sa po ulici. Dažďové kvapôčky klopkali na nepremokavú látku dáždniku. Bol to príjemný zvuk. Ale keď Chanyeol začal rozprávať, tak som začala počúvať jeho. Ten úžasný hlas milujem.

Prišli sme do pizzerie. Posadili sme sa k stolu.

"Čo si dáš?" spýtal sa

"No tak pravdepodobne asi pizzu" nahodila som pokerface. On sa zasmial.

"Fajn tak ja vyberiem" usmial sa. Prišla čašníčka a povedal jej našu objednávku. na pitie sme si obaja dali čaje.

Sedela som mu naproti. Pozeral sa mi do očí. Ja som robila to isté. Natiahol ku mne ruku a pohľadil ma po tvári.
Usmiala som sa.

"Stále mám pocit ako keby som o tebe nič nevedel a to už sa poznáme dlhšie" zamyslel sa

"Čo tak strašne o mne chceš vedieť ?" zasmiala som sa

"Obľúbené kvetiny?"

"Asi ruže..." povedala som neiste

"Obľúbená farba?"

"Čierna" priamo som odpovedala

"Zaujímavé, väčšinou by u dievčaťa bola ružová, alebo fialová, alebo taká nejaká" zasmial sa

"No, ja nie som ako ostatné dievčatá to je pravda. A čierna je úžasná farba, to sa musí uznať. Taká, že s ňou nič nepokazíš. Ale tak aj ostatné sú samozrejme pekné. Napríklad taká červená. Tá je dosť hot ale-" zastavila som sa , pretože som si uvedomila , ako divne zniem.
"Oh prepáč. To len ja sa niekedy nechám uniesť takýmito hlúposťami"

"To je úplne v pohode. Mne sa to na tebe páči" povedal s príjemným úsmevom.
"Kebyže máme deti koľko by si ich chcela?" Spýtal sa a ja som sa na neho udivene pozrela ale následne som sa zasmiala ,lebo som vedela že si začína z tých otázok robiť srandu.

"Wou sme ešte len na prvom rande a ty už so mnou plánuješ deti? Ale ak by som mala mať deti tak jedno, maximálne dve.Nie som si istá že by som viacej zvládla" Zasmiala som sa a on spravil to isté

"Robil som si síce srandu ale v tomto ti musím dať za pravdu. Kebyže mám teraz dieťa,asi to psychicky nezvládnem"

"To aby sme si dávali pozor" usmiala som sa na neho a odpila si z čaju. Na toto mi neodpovedal, iba sa ostal usmievať. Nemusím byť génius, aby som vedela, že si nás dvoch práve predstavil, ako to niekde robíme.

Rozprávali sme sa do doby , dokým nám nepriniesli pizzu. Pozerala som na ňu a snažila som sa ju nejak rozobrať, tak aby som sa nepopálila. Ruky som chaoticky presúvala od jedného okraju k druhému. Chanyeol sa začal na mne smiať.

"Pomôžem ti" zobral nožík a rozkrájal ju. Následne zobral jeden trojuholník do rúk, ofúkal ho trochu a naklonil sa ku mne. Ja som sa teda naklonila k nemu. Otvorila som ústa. Odkusla som si zo špicu pizze ktorú mi vložil do úst. Chanyeol ma s úsmevom sledoval.

"Mňam" povedala som s plnými ústami.

"Že? Toto je moja obľúbená" usmial sa a odkusol si z tej pizze čo mal v ruke.

Obaja sme tam taj sedeli a sledovali ako ten druhý prežúva. To ticho bolo tak trápne, že ma to a zabíjalo.
Zjedla som ešte dva trojuholníky a už som bola plná.

"Dobre ja už nemôžem" odfukla som

"To je všetko?" spýtal sa prekvapene. Prikývla som hlavou. Zobrala som šálku s čajom, preložila ju k ústam a napila sa.

"Fajn, tak ja ti to nechám zabaliť"

"Nemusíš..."

"Pravda, ale ja chcem" povedal a usmial sa.

***

Jeho veľká ruka držala tú moju. Prechádzali sme sa upršaným mestom.

"Tešíš sa na zajtra" spýtal sa ma

"Moc sa mi tam nechce ísť" pozrela som sa na neho

"Bude to zábava, ver mi. Voľačo popijeme, zatancujeme si, zabavíme sa..." povedal s úsmevom, ako keby si to predstavoval.

"Pôjdem, ale neverím že sa mi tam bude chcieť byť"

"Tak ja ťa tam budem držať nasilu" zasmial sa

"Jasné" zasmiala som sa

"Neveríš?" spýtal sa prekvapene a nadvihol obe obočia

"Verím ti" povedala som. Prechádzali sme cez park.

Zastavili sme sa v TOM altánku. Kde bol so mnou aj Junmyeon. Zosmutnela som. Naposledy keď som tu bola, tak som sa s Chanyeolom nedokázala baviť. Ničilo ma to. Nechcem aby sa to opakovalo. Chcem a potrebujem ho mať pri sebe. Potrebujem cítiť tú jeho prekrásnu vôňu, potrebujem počuť jeho prekrásny hlas,potrebujem sa na neho pozerať.

Aj teraz. Zablúdil mi na neho pohľad. Očami si to tu prezeral. Ja som svoj zrak zapichla do drevenej podlahy,nech to nepríde tak podozrivé, že sa na neho stále pozerám.

"Deje sa niečo?" spýtal sa prekvapene a prišiel ku mne bližšie. Chytil ma za rameno. Ja som sa na neho prudko otočila a objala ho.

"Nesmieš ma nikdy opustiť, rozumieš?" zafňukala som

"Nechápem"povedal prekvapene

" Raz ti to všetko vysvetlím, ale teraz mi to sľúb! " prikázala som mu to.

"Sľubujem, že tu budem pre teba a neodpustím ťa. To ale platí aj pre teba" povedal a zosilnel naše objatie.

Pondelok je tu a s ním nový diel. Našťastie za chvíľu budú prázdniny ... ASPOŇ ŽE TAK!
Inak ,ako ste sa dnes mali ? Ja celkom fajne , i keď dva krát za deň matematika je celkom smrť :D
Dúfam že sa vám diel páčil , nezabudnite sa vyjadriť v komentároch alebo zanechať vote ... potešia ma obe možnosti :3

A ešte by som chcela upozorniť , že som na môj ytb channel vydala nové video .Reakcia na novú pesničku od BTS , tak si to bežte pozrieť . Kľudne môžete dať like alebo aj odber . Majte sa pekne a v stredu nový diel ktorý bude o trošku dlhší ,ale bude to stáť za to , tak ten určite neprepásnite.
Papaaaa <3

Continue Reading

You'll Also Like

1.8K 19 39
Stein27 a Natália Kto je Natália? Čo má spoločné s Petrom? To sa dozviete ak si prečítate tento príbeh. Všetko v príbehu je vymyslené!!! Vulgarizmy...
7.8K 57 61
7.6K 2.5K 74
"Bola si moja droga, Aria. A ja som bol na tebe úplne závislý." Varovanie: v príbehu sa vyskytujú nadávky. copyright © 2017 Original story...
3.4K 292 12
Len ty, vždy to budeš len ty! _____________________ All Rights Reserved - @Marry_Stars - 2019