Po obede sme išli na poslednú hodinu. Vošli sme do triedy, no ja som si uvedomila, že nemám učebnice. Otočila som sa na päte a išla ku svojej skrinke. Sklonila som hlavu a pozerala som sa na zem. Keď som nemala pri sebe Zoe cítila som sa hrozne bezbranne. Vyhrnula som si opatrne rukávy a začala si pozerať na jazvy, keďže som nemala nič lepšie na práci.
Nechápem svoje myšlienkové pochody. Keby to niekto zbadal, tak by sa to začalo riešiť a ja by som mala zbytočné problémy. Našťastie som sa držala v tom tieni, kde si ma nikto nevšíma. Povzdychla som si. Zrazu som do niekoho vrazila a jemu padli učebnice na zem.
"Prepáč, prepáč, prepáč.... Nechcela som" Začala som panikáriť. Zohla som sa pre ne a keď som ich zobrala tak som sa postavila a pozrela do koho som vrazila. Zase on.
"V pohode" povedal a usmial sa. Načiahol sa ku mne pre učebnice.
Meškala som na hodinu. Čo sa mi stalo už zopár krát. Učiteľka povedala, že ak sa to stane zase , tak že napíše môjmu otcovi, čo by znamenalo nejaký trest, čo som vážne nechcela.
Rýchlo som si zo skrinky vybrala učebnice a rozbehla sa smerom do triedy. Dúfala som v to ,že tam učiteľka ešte nebude.
No ako som sa rozbehla , vrazila som do spolužiaka. Jemu ,ale aj mne sa na zem rozsypali učebnice a ďalšie veci.
"Ježiš, prepáč mi to Tao"
Kľakla som si a rýchlo som začala zbierať jeho veci zo zeme . Nejak som to roztriedila. Postavila som sa a chcela som mu tu podať, no on mi to zhodil z rúk, takže mi to spadlo zase.
Zrazu ma natlačil na skrinky a chytil ma pod krkom.
"Počúvaj ma ... nepleť sa mi do cesty , lebo nabudúce spravím presne to ,čo som mal na pláne už minule. A ty veľmi dobre vieš o čo ide" usmial sa na mňa. Ja som sa na neho vystrašene pozerala. Nič som radšej nehovorila
"... Ale teraz ti ten tvoj Namjoon nepomôže" dodal a zrazu mi strelil facku a pustil ma. Ja som padla na zem. Pre istotu do mňa ešte aj kopol.
Pozbieral si zo zeme svoje veci a išiel .
Nechal ma tam len tak.
Zrazu som sa skrčila na zemi a hlavu skryla do rúk. Snažila som sa brániť, aby ma náhodou neudrel. Prekvapene na mňa pozrel. Čupol si ku mne.
"Si v pohode?" chytil ma za ramená
"Pozeraj sa mi do očí ty si štetka" povedal a zamračil sa na mňa.
Prosím už nie. Daj mi pokoj konečne
"NEDOTÝKAJ SA MA!" Skríkla som so slzami v očiach.
"Bude to horšie keď sa budeš brániť" zasmial sa a snažil sa mi zaviazať ruky
"Kľud, ja ti nechcem ublížiť..." povedal tmavovlasý chalan predo mnou a vystrašene ma sledoval.
"Si pripravená na tú bolesť zlato?" spýtal sa ma úchylným tónom a otočil ma bruchom na matrac. VYPADNI!
"Chanyeol, čo si jej spravil?" pribehol ku nám Baekhyun a odstrčil ho. Triasla som sa a plakala . Spomenula som si snáď na každú zlú vec v mojom živote. Pripadalo mi to ako keby som tam zase bola. S ním... S mojim ex priateľom.
"Prosím... Nechajte ma" zavzlykala som. Všetci mi venovali pozornosť a pozerali sa na mňa.
Aj tí , ktorým do toho nič nebolo. Vlastne nikomu do toho nič nebolo.
Zrazu ku nám pribehla Zoe.
"Čo ste jej spravili?" Spýtala sa ich
"Ja nič, to Chanyeol" povedal ten Baekhyun
"Ja som jej absolútne nič nespravil Baekhyun" zamračil sa na neho.
"Vypadnite od nej!" Skríkla na nich
"Lea kľud..." Povedala a kľakla si ku mne. Hneď ma objala. Objala som ju tiež.
"Ja chcem ísť preč" zavzlykala som
"Áno, ideme odtiaľto preč" povedala a pomohla mi postaviť sa na moje roztrasené nohy a išla so mnou pomaly do triedy. Cítila som. Sa strašne trápne že hneď takto zo začiatku tu spravím takýto cirkus.
Baekhyun aj ten druhý sa na mňa pozreli. Dobre... Pozerali sa na mňa všetci z ich partie .
Prišli sme do triedy a posadili sa na naše miesta.
"Čo sa práve stalo?" spýtala sa ma Zoe
"Spomenula som si na jednu vec zo starej školy. Sotila som omylom do spolužiaka a on ma za to udrel" povedala som
"To je mi ľúto..." povedala a znovu ma objala. O chvíľu keď sa všetci začali zbiehať do triedy, prišiel ku mne Baekhyun a mne doposiaľ neznámy chalan. Ten druhý sa na mňa usmial. Urobila sa mu na líci jamka. Bolo to zlaté. Položil mi na lavicu učebnice ktoré som nechala na chodbe.
"Toto si si tam zabudla, inak ja som Zhang Yixing, ale môžeš mi hovoriť Lay " povedal uklonil sa. Aj ja som sa mierne uklonila . Vyzeral milo. Ale nemohla som usúdiť aký je, len podľa výzoru.
"Ja som Lea" povedala som a zhlboka sa nadýchla.
"Už je ti lepšie?" spýtal sa ustarostene
"H-hej" povedala som a utrela si mokré cestičky od sĺz, ktoré som mala na tvári.
"Aspoň že tak... Tam to s tebou nevyzeralo dvakrát dobre" povedal Lay
"U-už je to lepšie... Vážne" povedala som presviedčajúc ho
"Dobre, tak my ideme...ahoj zatiaľ" povedal a odišiel. Medzitým ako všetci prišli do triedy, tak som sa stihla prebrať z toho stavu.
Pozerala som sa do dverí. Vošiel tam ten...tuším, že Chanyeol, ak som správne zastihla meno spoločne so zvyškom partie. Smiali sa no keď sa pozrel na mňa, tak sa prestal. Rozlúčil sa išiel si sadnúť na miesto. Nechala som ho vôbec riešiť, tak som sa ani neotočila. Prišla učiteľka, ktorú som nepoznala. No tak asi nebudem mať na všetkých hodinách tú istú, ako som bola zvyknutá. Pozrela sa na mňa. Mohla mať okolo 40 rokov.
"Ty musíš byť tá nová.... Lea však?" spýtala sa milo.
"Hej..." potvrdila som a mierne sa usmiala.
"Pekné meno. Nezvyčajné na tieto končiny" povedala a usmiala sa a ja som slušne som poďakovala.
Učiteľka začala hodinu fyziky. Tá má tiež bavila lebo bola založená na matematike a ešte to tá učiteľka tak dobre hovorila. Bolo mi dosť ľúto, keď zazvonilo. Rozlúčila som sa so Zoe a snažila sa rýchlo utiecť preč, aby si ma nikto nevšimol. Išla som ešte do skrinky pre veci. Keď som ju zavrela, tak tam stál Chanyeol opretý o ostatné skrinky a pozeral na mňa. Otočila som sa a chcela som odísť, no chytil ma za zápästie.
"Myslela si si, že by som ťa udrel?" spýtal sa s kľudným hlasom.
"Čo si nerozumel na tom, keď som ti povedala ,,nedotýkaj sa ma" ?" spýtala som sa podráždene a zamračila sa. Šklbla som s rukou, no on ma aj tak nepustil
"Neodpovedala si mi..." povedal
"Hej myslela...A teraz ma pusti" neochotne pustil.
"Len aby si vedela, tak neudrel by som ťa...Príde mi to ako dosť hnusná vec " povedal a pozrel na mňa.
"Tak to povedz mojim bývalým spolužiakom" povedala som a on sa na mňa pozrel. Vyzeral, ako keby bili jeho a nie mňa.
"Bili ťa?" prekvapene sa spýtal. Neodpovedala som mu . Iba sa mi pozeral do očí. Keď očný kontakt ale neprerušoval, tak som mu odpovedala.
"Hej" povzdychla som si
"To ma mrzí" povedal a išiel ma objať.
No rukami vystrčenými pred sebou som ho zastavila.
"Nedotýkaj sa ma, nemám to rada. A taktiež nechcem aby si ma ľutoval..." povedala som naštvane
"Však ,keď ti je zle , je najlepšie to povedať svojim kamarátom, alebo sa s niekým objať. Už to mám overené.. takže prečo?" spýtal sa. Každou otázkou ma neskutočne štval.
"Nepoznáme sa... A to ti mám hneď povedať celý svoj životný príbeh?" zasmiala som sa ironicky.
"Tak potom... Ahoj, ja som Park Chanyeol, mám 17 rokov a už od narodenia žijem tu v južnej Kórei. Rád tancujem i keď som v tom nie som až tak dobrý. Spievam, hrám na rôznych hudobných nástrojoch , som závislý na počítačových, konzolových a mobilných hrách... Proste hry. Som alergický na psov, mačky, a kompletne všetko čo má chlpy a ako poslednú vec. Nemám rád keď je niekto smutný " povedal, usmial sa a uklonil sa.
"Dobrý pokus" pousmiala som sa.
"No ale prinútil som ťa usmiať sa... Je to krajšie jak keby si mala plakať" povedal a zaškeril sa.
Ďalší človek s dobrou náladou. Nestačilo by? Ak sa tu neobjaví nejaký pesimista ,tak ja sa nebudem mať seriózne s kým kamarátiť. Pretože pochybujem, že Zoe to so mnou vydrží.
"Tak ja už budem musieť ísť" povedala som a otočila som sa mu chrbtom.
"A teraz ma už objímeš?" spýtal sa a nastavil ruky.
"Nie" povedala som a usmiala sa.
Trucovne na mňa pozrel.
"Tak fajn, do ničoho ťa nenútim" povedal a ruky dal pozdĺž tela.
"Tak ahoj" povedala som a otočila sa mu opäť chrbtom a išla domov. Usmiala som sa, čakal to ako ho objímem.
***
Prišla som domov. Otec bol ešte v práci. Nevedela som, čo mám robiť. Išla som vypratať tú svoju izby. Staré veci, ktoré som vedela, že už nikdy nedám na seba alebo ktoré by som už nikdy nepoužila som nahádzala do krabíc. Nechala som si ešte pár plyšákov ktorých som mala rada. Všetko som nahádzala do krabice a vyniesla pred dom, no zrazu mi prišla správa.
Otec
Jedna piča v práci ma riadne nasrala, tak sa potrebujem odreagovať. Za chvíľu prídem, tak vieš kde a ako ma máš čakať
Sklonila som hlavu a chcelo sa mi plakať. Celé telo mi začalo napĺňať zúfalstvo. Išla som mu rýchlo uvariť večeru nech už mám niečo za sebou. Hotové jedlo som potom prikryla som to nech na to nenalietajú muchy. A čakala...
Ako som sľúbila, je tu už o niečo akčnejšia časť. Ale stále nezúfajte, lebo sa to všetko len rozbieha. Opäť ďakujem že ste si tento diel prečítali a nezabudnite na vote a prípadne nejaký pjekný koment :3.
Papík ❤
UPDATE: Zdravím všetkých ktorý tento príbeh začali čítať. Veľa ľudí čo toto číta nevie kto sú EXO alebo BTS. Takže tu máte ... Zoznámte sa s členmi EXO!
+ Ešte Lay , ktorý bol počas tohoto fotenia niekde v prdeli. Asi doma v Číne...
Okej tak a teraz si ich už viete predstaviť.