–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–:–
Marinett pov.
_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_
"Marinett,Marinett!"
"Čo sa deje?" povedala som a dlaňou som sa opierala o bradu.
"Moje hodiny sú až tak nudné, že ich musíš prespať? Ak nechceš ísť rovno do riaditeľne, tak otváraj oči a odpovedz mi na otázku!" kričala namňa Mrs. Bustier.
"Ja som spala? Nie, nie len ma bolia oči tak som si ich na chvíľku zatvorila." obraňovala som sa mojími hlúpymi výhovorkami.
"Tak vám to uverím." povedala ironicky Mrs. Bustier a zopakovala otázku.
Ja som na ňu správne odpovedala a skúšala ďalej.
"Adrien." vyvolala ďalšieho žiaka.
"Adriene aj vy?!" zakričala učiteľka plná hnevu.
"Som tu!" vyľakaný sa postavil a nevšimol si, že už je posledná vyučovacia hodina literatúry.
Všetci sa v tom momente začali smiať ako malí, dokonca aj Adrien. Bol taký rozkošný, keď sa usmieval a pritom si nevinne chytil hlavu.
(Takto :3 )
"Čo ste vystrájali vy dvaja? To bola niejaká párty o ktorej neviem ,že jediné, na čo myslíte je spánok?" kričala Mrs. Bustier, ale už nie veľmi vážne.
"Nie." povedala som s Adrienom naraz a pozreli sme sa na seba.
" Za trest, že nedávate pozor mi prinesiete vypracovaný projekt o dnešnom príbehu. Do zajtra, rozumiete?" povedala učiteľka už tónom hlasu, akým stále hovorieva.
"Rozumieme." povedali sme, ale už každý sám.
V tom túto nudnú hodinu prerušil zvonček a všetci sme vyleteli z triedy ako motýle.
" Počkám ťa vonku." zakričala som na Alyu, ktorá utekala k Ninovi.
Stála som vonku. Alya neprichádzala a tak som sa vybrala pomaly domov. Keď tu niekto zamnou povedal: "Marinett, kedže máme mať do zajtra pripravený projekt, kedy by si mala čas?"bol to Adrien.... opýtal sa ma a ja som sa hlboko zahľadela do jeho krásnych zelených smaragdových očí, v ktorých som sa pomaly utápala.
"Marinett!" zvýšil hlas a ja som ho začala znova vnímať.
"P-prepáč, ale moh-hol by si zopakovať otázku?" keď som to dopovedala, cítila som sa hrozne trápne.
"Pýtal som sa ťa, že kedy by si mala čas, aby sme stihli pripraviť ten projekt z literatúry." povedal Adrien a zývol si.
"Najlepšie bude, keď si obaja na chvíľku pospíme a tak okolo 17:00 by si mohol prísť k nám, čo ty na to?" povedala som odhodlane bez vykoktávania a usmiala som sa.
"Dobre platí, takže o 17:00 ma očakávaj, ja už musím ísť tak ahoj." povedal a bežal k naštartovanej limuzíne, ktorá stála pred školou.
Ja som sa len usmievala a kývala som mu.
Keď som prišla domov, hodila som sa do postele a spala som ako zabitá.Keď v tom......
Nechám vás trošku v napätí no. Budem rada za každý votes a hlavne za komentár, čo by som mohla zlepšiť. Ďakujem krásne.
- Vaša Catbug❤