„Je to zvláštne," poznamenal som, pozerajúc sa na jej ruku v mojej.
„Myslíš?" pozrela na mňa. Dlhé kučeravé vlasy mala zopnuté vo veľkom rozhádzanom drdole, bola nádherná.
„Nikdy som si nemyslel, že by som mohol poznať ten pocit," odmlčal som sa. Journey na líci pristála prvá snehová vločka, prstom som ju jemne zotrel.
„Aký pocit?"
Taký, keď sa čas zastaví na bode mrazu, keď sa moje myšlienky premenia v prach, keď sa ma dotkne a ja zmrznem a roztopím sa zároveň. Melódia hrajúca do mojich uší, motýle v mojom vnútri. Elektrina na končekoch prstov. Pocit, ako keby som bol doma. Ona je môj domov.
„Šťastie."
---
a/n: všetkým, čo sa dostali až sem, ĎAKUJEM. bude mi chýbať tento príbeh, Jo a Harry
možno nejaké komentáre? názory? naposledy?