Videla som, Paťa opretého o umývadlo. Slzy mu stekali po líci. Nechápala som tomu. Myslím, že bolo na čase, zistiť čo sa stalo. Tak som položila tú otázku na neho. Bála som sa, ale... Milovala som ho.
"Čo sa stalo ?"
"Nemôžem ti povedať. Nechcem o teba prísť." povedal skôr do zeme, než mne.
"Lepšie je povedať pravdu, ako klamať a potom sa od niekoho dozvedieť tú pravdu." povedala som sa a postavila sa oproti nemu. Mala som strach, ale aj on. Pozrel sa mi do očí a utrel mi slzu, ktorá mi stekala po líci. Neposlušnú slzu.
"Ja... Sľúb mi, že budeme spolu. Prosím. A teraz hneď neodídeš. Fakt, ťa nechcem stratiť. Milujem ťa." iba som prikývla, aj keď som sa bála stále viac a viac. Nikdy som to nemala rada. Nikdy. Z vrecka na rifliach vybral nejaký poskladaný papier. Podal mi ho, aj keď som sa ho bála otvoriť. Nádych, výdych.
Paťko. Milujem ťa, čo som ti povedala neraz. Nechcem to robiť, ale budem musieť. Rozíď sa so Sisou a my budeme spolu. Alebo sa so mnou vyspi a jej nič nepovedz. Inak, by si mohol mať nemilé prekvapenie. (Myslím, že vieš o čom rozprávam) Dúfam, že sa rozhodneš právne. Milujem ťa. Daniela.
P.S.: Patríme k sebe, milujem ťa. Navždy aj budem.
Vrátila som mu naspäť papier. Otočila som sa mu chrbtom a opýtala sa. "Chceš sa rozísť ?"
Zrazu som pocítila jeho ruky na mojich pleciach. Otočil si ma k sebe. "Nie. Nikdy. Nikdy nebudem s ňou chodiť, nie to ešte spať. Lebo ja milujem, iba jednu a tú už naveky."
"Prečo si mi ukázal ten papier ? Veď, utajil by si ho. Rozišiel sa so mnou a bol s Danielou. Alebo sa iba s ňou vyspal a ja by som o ničom nevedela. Hmmm ?" pokračovala som v otázkach ďalej.
"Ukázal som ti ho preto, lebo sa končia MS a ideme naspäť do Popradu. Viem, že Daniela po mne pôjde. No a... Nechcem, aby si si myslela, že s ňou niečo mám. Lebo ja milujem iba teba a navždy budem iba teba. Nechcem o teba prísť. Chceš sa rozísť teraz, že ? Čakal som to." povedal a otočil sa. Ach, Paťko. Čo budem musieť kvôli tebe ešte prežiť ?
"To nemyslíš vážne ? Kvôli nejakému papieru by som sa mala s tebou rozísť ? Dobre, keby to bol niekto iný porozmýšľam, ale Dana ? Nie. Nechcem. A je tu ešte jedna vec. Povedal si mi to. Bez nejakého veľkého tajenia a prekrúcania. A to si na tebe cením. Milujem ťa." povedala som a trochu ma bralo do smiechu.
"Fakt ? Nechceš sa so mnou rozísť ? Milujem ťa, milujem." začal sa radovať, ako malý chlapec, ktorému rodičia kúpili lízanku.
"Pokiaľ sa nechceš ty." povedala som so zdvihnutým obočím. Aj keď som si myslela, že povie nie, ale... Dôveruj, ale overuj.
"Jasné, že nie. Veď si dokonalé dievča." povedal veselo a pobozkal ma. Tie jeho mäkké pery. Nechcem, aby skončila táto krásna chvíľa. Jasné, zas ju niekto pokazil. Zrazu som počula Marcov hlas....