Bola to Sárka.
"Môžem spať pri vás ? Prosííím." opýtala sa nás.
"Sári. A kde pôjde Sisa ?" opýtal sa Paťo.
"Do mojej izby. Prosííím." odpovedala.
"Má pravdu. Vidí ťa po dlhej dobe. Nech ide ona ku tebe." pridala som sa do debaty.
"Ale ty si návšteva. Nie, ty tu ostaneš." povedal Paťo.
"Paťo. Ja kľudne pôjdem spať do jej izby. Nech je ona pri tebe." povedala som a postavila sa z postele. Paťo ma chytil za ruku.
"Sisa, vážne prepáč. Tak ti ukážem, kde má izbu." povedal a postavil sa z postele, asi zistil, že ma nepresvedčí aby som ostala.
"To nevadí." Ukázal mi Sárkinu izbu. Ľahla som si do jej postele a zaspala.
Zobudila som sa o pol dvanástej, že niekto otvoril dvere. Bol to Paťo.
"Čo tu robíš ?" opýtala som sa.
"Prišiel som ku návšteve."
"A čo Sárka ?"
"Sárka spí v mojej posteli." povedal a zasmial sa
"Paťo, ty si blázon." povedala som a posunula sa, aby si mohol ľahnúť. Zaspali sme.
Ráno sme sa zobudila na niekoho hladkanie po líci. Bol to Paťo.
"Dobré ráno." povedala som.
"Dobré, Sisa."
Vtom niekto otvoril dvere. Bola to Paťova mamka.
"Sárka. Poď... Prepáčte. Kde je Sára ?" opýtala sa.
"V mojej izbe." odpovedal Paťo. Jeho mamka odišla.
"Tak ja idem do kúpeľne." povedala som a postavila sa z postele. Uvedomila som si, že oblečenie mám v Paťovej izbe. Zaklopala som a vošla dnu. Nikto tam už nebol. Zobrala som si potrebné veci a zamkla sa do kúpeľne. Urobila som rannú hygienu a nalíčila sa. Pozrela som do tašky čo tam mám. Boli tam džínsy a crop top, tak som si to obliekla. Vyšla som z kúpeľne a všimla si dole v obývačke Paťa. Išla som k nemu. Sedel tam aj so Sárkou a niečo jej rozprával.
"Paťo ? Odkiaľ máš moje veci ?" opýtala som sa.
"Bol som u vás doma a povedal tvojej mamke, aby ti zbalila nejaké oblečenie a veci, ktoré potrebuješ. A niečo ti chce povedať Sárka."
"Prepáč mi za včerajší večer." povedala Sárka a objala ma.
"To nevadí. Chápem ťa, že si chcela byť s bratom." povedala som a pozrela na Paťa. On sa iba usmial.
"Poďte sa naraňajkovať, decká." zavolala nás Paťova mamka. Tak sme sa spoločne naraňajkovali a išli sme s Paťom do jeho izby.
"Čo ideme robiť ?" opýtala som sa.
"Tak večer ideme na párty, ale doobedu neviem. Čo by si chcela ?" povedal a sadol si na posteľ.
"Hmmm... A do kedy tu som ?"
"Do konca víkendu, Sisa." povedal a usmial sa.
"Super, bude sranda. Len vážne čo ideme robiť ?"
"Mám nápad. Poďme sa prejsť po Bystrici. Poukazujem ti to tu." povedal a postavil sa z postele.
"Super nápad. Ale nemám tu žiadnu mikinu a ani bundu." povedala som smutne.
"To nevadí. Požičiam ti nejakú." povedal a otvoril skriňu.
"Môže byť ? Menšiu nemám." povedal a podal mi svetlomodrú mikinu.
"Môže. Ďakujem." poďakovala som sa a obliekla si mikinu. Bola mi veľká, ale to nevadí. Zišli sme dole po schodoch a tam nás zastavila Sárka.
"Kam idete ?" opýtala sa nás.
"Idem ukázať Sise, mesto." odpovedal Paťo.
"Môžem ísť s vami. Prosíím." začala prosíkať Sárka. Paťo pozrel na mňa.
"No dobre, môžeš ísť." povedala som.
"Ďakujeeem, Sisa." povedala a objala ma. Paťo nás musel odfotiť, ale musím uznať, že to bola pekná fotka. Ja so Sárkou sme sa išli obuť. Paťo išiel povedať, že Sárka sa ide s nami prejsť. Vyšli sme vonku a začali sa prechádzať. Asi po hodine sme išli na detské ihrisko. Ja s Paťom sme si išli sadnúť na lavičku a Sárka išla na preliezky. Po chvíli nás volala, aby sme išli ku nej. Súhlasili sme. Išli sme na hojdačky. Boli tam iba dve. Jasné, že na jednu išla Sárka a na druhú ma pustil Paťo. Dlho som sa nehojdala. Bola to sranda. Stále sme sa fotili. Asi po hodine prišiel Maťo.
"Čau, brácho. Teba som dlho nevidel." povedal Maťo a dali si ich pozdrav.
"Čau. Ani ja teba. Keby mi Sisa nepovedala, že si tu, tak ani o tom neviem." povedal a začali sa smiať.
"Idem so Sárkou na preliezky." povedala som im, aby nás potom nehľadali, myslím, že sa mali o čom rozprávať.
"Sisa ? Pôjdeš so mnou na pavučiu sieť ?" opýtala sa ma po chvíli Sárka.
"Môžem." odpovedala som jej. Sadla som si do stredu a pozorovala ju. Bola zlatučká. Musela som ju odfotiť.
"Nebaví ma to. Poďme, prosíím na šplhaciu stenu." povedala.
"Tak poďme." Išli sme na šplhaciu stenu. Stála som pri nej, aby náhodou nespadla.
"Sisa, idem na lanový mostík." povedal mi po chvíli. Ja som sa obzrela, že kde sú chalani. Videla som ich pri hojdačkách. Išla som za Sárkou.
"Sisa, nejdeme už domov ?" opýtala sa ma.
"Keď chceš, môžme. Choď zavolať Paťa." povedala som jej a pomaly išla ku chalanom.
"No dobre, ja už idem. Sestra, volá. Rád som ťa videl, a dúfam, že sa ešte uvidíme." povedal Paťo a dali si ich pozdrav.
"Aj ja teba. Čaute." odzdravil Maťo.
"Ďakujem za všetko, Sisa." povedala Sárka a objala ma, keď odišiel Maťo.