,,Lukas toto by nikdy nefungovalo!" otočila som sa k nemu. Pozrel mi do očí. ,, Daj mi aspoň šancu ja som úplne iný ako si myslíš , mám ťa rád " dal mi malú pusinku na noštek. ,,Keď ja neviem, Lukas !" pousmiala som sa smutne. ,,Verča , čo mám spraviť aby si to so mnou skúsila?!" spýtal sa zúfalo.,,Lukas nič nemusíš spraviť ale ja neviem či tvoja láska postačí na náš vzťah, neber to tak že ťa neľúbim ale je to na mňa trochu rýchlo , čo začať naskôr ako priatelia?"skoro som sa rozplakala. Ale ja nebudem plakať,pretože si myslím , že je to hlúposť plakať kvôli niekomu alebo niečomu. Objal ma. Bolelo to ale teraz som tú bolesť tak nevnímala ,lebo som bola v tej jeho krásnej náruči. ,, Tak zaťiaľ iba priatelia " pobozkal ma na líce a odišiel do svojej šatne.Osprchovala som sa a počkala som ho pred fytkom. ,, No čo kam pôjdeme ?" opýtal sa ma.,, No ja by som mala ísť domou , lebo mama bude zase šalieť !" usmiala som sa falošne. Dúfam že to neprekukol. ,, Okej aspoň ťa teda odprevadím !" celú cestu sme sa rozprávali o jeho sestre. Volá sa Ema. Je tiež taká chudá ale že vraj je v pohode. Je milá a úprimná a veľa ďalších dobrých vecí. Možno by som sa s ňou mohla skamarátiť. Došli sme až ku mne.
,, Síce nie som spokojný ,že sme len priatelia ale dúfam že zmeníš názor a budeme niečo viac " pobozkal ma na to boľavé líce a objal ma. Aaaach ta bolesť ! Ale pre neho som schopná tu bolesť vydržať !Už som ani nesýkla len som si užívala jeho náruč. Keď som zrazu zacítila ako ma niečo tlačí do pod bruška. Čo to pre boha je ? Ahááááááá...Usmiala som sa. ,, No vydíš moje telo na teba takto reaguje , nemôžem si pomôcť" usmial sa a dal mi vlhký bozk na pery. ,, Lukas , priatelia " pripomenula som mu. Smutne sa sa usmial a odišiel.
Vošla som do domu a tam ma už čakala mama. OCH ZASE?!