"Vitaj Theo, ako si sa mal? Prečo si chvíľu neoddýchneš z tej dlhej cesty a pozdravíš sa so svojou priateľkou? To by bolo úžasné, ďakujeme vám všetkým strašne moc." Povedal Theo, keď zhodil tašky z jeho ramien na podlahu. "Stačilo by mi aj päť minút."
Okolo mňa rýchlo prebehla Luna, ktorá sa silno objala Thea. Niečo povedala, ale nebol som dostatočne blízko, aby som počul čo.
"Vitaj Theo, ako si sa mal? Dobre? To je dobré, oddýchni si. Nyx, pracovňa." Kývol som hlavou na ňu.
"Aké dobré je byť doma." Ťažko vydýchol.
"Porozprávame sa neskôr." Prikývol a ja som mieril za Nyx. Zatvoril som za mnou dvere. "Aký problém?"
"Musíme nájsť čo najskôr Charlesa."
"Nyx, hovor. Teraz."
"Možno je to blbosť. Možno sa mýlim a..."
"Nyx." Prísne som povedal.
"Ak pri výbuchu sa udrela do hlavy, možno to je ten dôvod, prečo si nás nepamätá. Ale čo ak sa dostala z tej budovy, a stále vedela kto sme? To ma prinútilo rozmýšľať a spomenula som si na niečo z bielych hadov. Pracovalo sa na jednom projekte, ktorý by z nás spravil lepších bojovníkov a celkovo by sme boli lepší. Na konci tohto projektu by sme mali ponechané iba určité spomienky a...."
"Hovoríš mi, že jej doslova vymyli mozog?" Musí sa mýliť. Prosím, nech sa mýli.
"Mohli jej zobrať spomienky, ktoré Lyssu robili Lyssou a...."
"A preto si myslí, že je Eris." Dokončil som za ňu.
Nie. Nie. Nie. Nie. Toto sa nemôže diať.
"Ale môžem sa mýliť, nemusí to byť pravda. Čo ak...čo to robíš?" Spýtala sa, keď som prechádzal okolo nej k môjmu stolu a otvoril šuflík, z ktorého som vybral mobil.
"Niečo skúšam." Vyšiel som z pracovne a zamieril rovno za Lyssou, dole po schodoch. Otvoril som kovové dvere a vošiel.
Bolí ma sa na ňu pozerať. Priviazaná k stoličke. Nemalo by to takto byť.
"Tak veľa návštev. Kto iný sa ešte príde pozrieť?" Natiahla sa dopredu, aby videla za mňa.
Zabuchol som za sebou dvere a podišiel k nej bližšie. "Myslíš si, že si nás nikdy nestretla, že?"
"Nemyslím si to, ja to viem." Odfrkla si. "Ver mi, pamätala by som si vás. Ste neskutočná osina v riti."
"Tak ako vysvetlíš toto?" Prehral som hlasovú správu na mobile a zapol reproduktor.
"Ahoj Killy. Som to ja, Lyssa. Čo pravdepodobne vieš. Pravdepodobne ma nenávidíš. A ja ťa nevním. Pravdepodobne by som ťa nenávidela taktiež."
Sledoval som, ako jej úsmev pomaly klesal, keď počula svoj vlastný hlas.
"Mám takmer dve minúty, než táto budova vyletí do vzduchu, a ja budem preč. Sú tu veci, ktoré ti musím povedať, než..."
Zastavil som to a nechal jej sekundu na premýšľanie.
"To nie som ja." Konečne povedala.
"Ale no tak, čo tým myslíš? Si to ty. Tvoj hlas. Spred jedenástich mesiacov."
"Vieš aké jednoduché je to falšovať?" Povedala už so sebaistým výrazom.
Neverí mi.
"Ale keďže si už tu dole, prečo sa nedohodneme? Nebude to...."
"Neviem čo sa ti stalo, Lyssa." Skočil som jej do reči. "Ale nech to je čokoľvek, ja sa nevzdám."
Tento chlap je nemožný.
Najprv tu príde s falošnou nahrávkou a teraz hovorí niečo o tom, že sa nevzdá?
Potrebuje prášky.
"Neviem koľkokrát vám to mám povedať, ale poviem to znova. Ja nie som Lyssa. Zmier sa s tým." Povedala som pomedzi zuby. "Skôr či neskôr sa odtiaľto dostanem, takže ma buď pusti, a prežiješ to alebo odíď a podrežem ťa v spánku. Tvoja voľba."
"Mrzí ma čo sa ti stalo..."
"Och môj bože." Frustrovane som vydýchla. "Vieš ty čo, nechaj ma ísť a ja sa už nevrátim. Vy ľudia ste neznestielný. Je to tu hotový blázinec."
Mala som počúvať rozkazy a odísť. Ísť po nich bola chyba. Pozrite kde ma to dostalo.
Ale trocha rebélie by predsa nezaškodilo, že? Ja a moje blbé nápady.
"Naozaj si myslíš, že čo máš v hlave je pravda? Čo tvoje detstvo? Čo si pamätáš o tom? O tvojej rodine. Čokoľvek."
"Ty neprestaneš, že?" Ťažko som vydýchla a sklonila hlavu. "Je to vyčerpávajúce."
"Chceš mi povedať, že ti naozaj nevadí, že sa ti niekto hrá s hlavou? Je to také ťažké zvážiť túto možnosť? Iba sa nad tým zamysli. Zamysli sa nad svojou minulosťou a určite uvidíš diery, ktoré v nej chýbajú. Iba..." Zastavil sa a ťažko vydýchol. "Ja iba chcem naspäť svoju Lyssu."
Zdvihla som k nemu pohľad. "Tak ťa budem musieť sklamať. Ja nie som tvoja Lyssa." Je to ako keby som hovorila do steny.
Ak je toto nejaká vypočúvacia metóda, je uznávaná.
"Volám sa Eris, nikdy som nepoznala svojich rodičov, bola som vychovávaná...."
"V bielych hadoch." Doplnil ma, ale to nie je to, čo som chcela povedať. "Tvoji rodičia zomreli pri výbuchu s tvojím bratom. Dostala si sa do bielych hadov, keď si mala jedenásť. Charles ťa tam doniesol..."
"Charles?" Zastavila som sa. "Čo ty vieš o Charlesovi Murphym?" Zamračila som sa.
"Robíš si zo mňa srandu, že? Nehovor mi, že si pamätáš Charlesa, ale nie nás."
"Vieš kde je?" Naliehala som.
Hľadám ho už niekoľko mesiacov. Je nemožné ho dostať. Vždy mi prekĺzne, ako piesok pomedzi prsty.
S každej ženy, ktorú som zabila, som sa pokúsila o ňom dostať informácie, ale bolo to márne. Bol ako duch.
"Naozaj?" Odfrkol si. "Neuveriteľné." Ťažko prehltol a bez ďalšieho slova sa otočil a začal kráčať preč.
"Nie, počkaj." Nezastavil sa. "Killian!" Skričala som a zastal pri dverách.
"Dostaneš sa odtiaľto onedlho, neboj sa." S tými slovami odišiel.
"Killian!" Márne som kričala. "Idiot! Ugh!" Mykla som so sebou, ako keby to niečo mohlo spraviť. "Nenávidím týchto ľudí." Povedala som si pre seba.
"Mal si svojich päť minút, potrebujem ťa." Povedal som, keď som prešiel okolo Thea a Luny.
"A zase tu je ten Killian, ktorý rozhadzuje rozkazy. Ten chlap mi nechýbal." Ťažko vydýchol a pobozkal Lunu na čelo.
"Potrebujem, aby si zistil, kde sa vtedy Lyssa vyparila." Kráčal som smerom do pracovne z Theom za chrbtom.
"A prečo sa jej rovno nespýtame?"
"Hádaj." Odfrkol som si. "Nie je moc výrečná."
"A je oveľa viac drzá." Prehovorila Nyx, keď sme vošli do pracovne.
"Oh dobré že si tu. Pobaľ si veci, odchádzaš." Prešiel som okolo nej, priamo za stôl.
"A kde akože idem?" Postavila za z gauča a preložila si ruky na hrudi.
"Chcela si niečo robiť, máš prácu. Choď nájsť Charlesa. Neozýva sa, takže za ním musíme ísť osobne. Ty ho vieš určite nájsť, že?" Nadvihol som obočím. "Alebo som ťa precenil?"
"Vidím čo robíš." Prižmúrila oči. "Funguje to. Zavolám, keď niečo nájdem. Ak zomriem....nič. Klamala by som, ak by som povedala, že sa mi vaša spoločnosť páčila. Život bol bez vás ľahší. Vidíme sa. Alebo nie. Dúfam." Žmurkla na mňa a usmiala sa na Thea, než odišla z pracovne.
"Ona je divná." Ukázal za seba Theo.
"Hovor mi o tom." Zasmial som sa. "Mimochodom, než odídeš, kde do čerta je Sebastian?"
Trvalo mi chvíľu, než som si uvedomil, že s ním neprišiel. Mal by som sa hanbiť, ale mám toho teraz veľa.
"Ostal v Seattli s Mayou. Narazili sme na pár problémov, ale povedal, že to vyrieši." Nadvihol ramenami. "Za ten mesiac sa mu tam zapáčilo. A čo sa stalo s Kaiom? Kde je Lucy?"
Nepovedali sme Theovi všetko po telefóne, čo sa teraz ukazuje.
"Nechcel som ju tu, kým tu je Lyssa. Ak by ju Lucy videla...bol by to zmätok." Ťažko som vydýchol.
"Oh, jasné. To je pochopiteľné. Ja sa idem pozrieť kde bola celý ten čas Lyssa. Prídem, keď niečo zistím."
"A Theo." Zastavil som ho pri odchode.
"Áno?"
"Vitaj naspäť." Usmial som sa a on taktiež, než odišiel.
*****
"Oci!" Rozutekala sa ku mne Lucy s otvorenými rukami, keď ma videla vo dverách.
"Ahoj princezná." Zasmial som sa a sklonil sa k nej, aby som ju mohol zdvihnúť na ruky a poriadne objať. "Chýbal som ti?" Usmial som sa.
"Veľmi." Pevne ma objala.
"Nie je to tu ale až také zlé, no nie?"
"Nie, ale chýbal si mi." Odtiahla sa. "Ujo Kai mi nevie spraviť copíky." Smutne sa zatvárila.
"Nie je to moja vina!" Objavil sa za Lucy Kai. "Naozaj som sa snažil."
"Boli ešte horšie, ako tvoje." Zašepkala mi do ucha.
"Čo ti povedala?" Prižmúril očami a ukázal na Lucy varechou, ktorú mal v ruke.
"Tá varecha je na varenie, že? Ak nie, budeme mať problém."
"Táto vecička?" Prezrel si varechu v ruke. "Ak tu niekoho bude biť, bude to ona a ja budem jej terč. Obaja to vieme. Je to ponižujúce." Zašepkal tú poslednú vetu.
"Dobre." Žmurkol som na Lucy, ktorá sa iba zasmiala. "Je neskoro, prečo ťa neuložím do postele?"
"Nieee! Si tu ty. Nemôžem ísť spať." Zamračila sa.
"Naozaj?" Odfrkol som si. "To je mi teda novinka."
"Prosíííím." Pozerala sa na mňa s tými jej psími očami.
"Jeden film." Porazene som povedal.
"Áno!" Zdvihla ruky do vzduchu.
Trvalo iba pol hodinu, než Lucy zaspala na gauči vedľa mňa. Pomaly som ju zdvihol a preniesol do postele, aby som ju nezobudil.
"Sladké sny, princezná." Zašepkal som a venoval jej letmý bozk do vlasov. Nezabudol som zapnúť malú lampu na stolíku, než som odišiel.
"Takže čo je nové?" O kuchynskú linku stál operný Kai, s rukami preloženými cez hruď.
"Nie moc." Podišiel som k nemu a oprel sa o druhú stranu linky. "Nyx išla hľadať Charlesa a Theo sa vrátil."
"A Eris?" Nadvihol obočím. "Niečo nové?"
"Stále to isté. Nepamätá si nás, ale z nejakého dôvodu vie kto je Charles."
"Ak sa ťa spýtam otázku, sľubuješ, že ma nestrelíš?" Opatrne sa spýtal.
"Nikdy by som to nespravil, ale to sa môže vždy zmeniť." Zasmial som sa. "O čo ide?"
"Veríš tej žene tak, ako si veril Lysse kedysi?"
To ma mierne zaskočilo, ale stále som odpovedal. "Verím Lysse, áno."
"Tak prečo je Lucy tu, a nie doma?"
"Neviem kam týmto mieriš."
"Chceš jej veriť, ale tvoje podvedomie prinútilo Lucy odtiaľ dostať. Pretože vieš, že by jej na nej nezáležalo."
"To nemôžeš vedieť." Odfrkol som si. "Lyssa bola tá, ktorá Lucy chcela. Nikdy by jej neublížila."
"A aj tak je tu, a nie tam. Pozri Killian, chápem to..."
"Nechápeš." Prerušil som ho. "Nikto to nechápe. Nikto si nemyslí, že tá žena je ešte stále niekde vo vnútri Lyssa. Myslíš vsi, že som slepý? Vidím to na tvárach vás všetkých. Všimol som si, že ju všetci voláte znova Eris. Ale mýlite sa. Ona tam niekde je a ja ju nájdem."
"Prečo?" Zamračil sa. "Chápem to, že kvôli nej máš Lucy, ale nič jej nedlžíš. Iba sa s ňou dohodni a žite vlastné životy, než sa niečo zvrtne."
"Myslíš to vážne?" Nadvihol som obočím. "Ja jej nič nedlžím? Ja jej dlžím môj celý posratý život." Povedal som potichšie, aby nás Lucy nepočula. "Nebol by som tu, pokiaľ by nebolo jej, takže sa zamysli nad tým, čo rozprávaš."
"Pozri, ja pre teba chcem to najlepšie, ale..."
"Ale čo?" Prerušil som ho.
"Takmer ťa strelila. Naozaj si myslíš, že keď dostane tú šancu znova, nestlačí spúšť?"
"Niekde vo vnútri je Lyssa, ja to viem."
"A čo ak nie? Čo ak zistíš, že nie, ale už bude príliš neskoro a niekto si to odskáče. Čo potom?"
"K tomu nedôjde."
"Snažíš sa presvedčiť mňa alebo seba?" Odpichol sa od kuchynskej linky. "Nemám problém tu ostať s Lucy, ale jedného dňa sa bude chcieť vrátiť naspäť domov. A ja jej nebudem vysvetľovať prečo nemôže alebo prečo je tam žena, ktorá vyzerá ako jej matka, ale nie to ona. Porozmýšľaj nad tým." Prešiel okolo mňa.
"Nie je to také ľahké."
"Nie je? Ak by si sa teraz musel rozhodnúť medzi Lucy a Eris, myslím si, že obaja vieme, že by si vybral Lucy." Povedal spoza mňa.
"Nemôžem ju znova stratiť, Kai."
"Ona nie je Lyssa, Killian. Musíš si to uvedomiť."
*****
Takže Killian je jediný, ktorý verí, že sa Lyssa dá zachrániť. Čo si myslíte vy?
Dúfam, že sa vám diel páčil. <3