Ďalší diel, pretože prečo nie. <3
Dostávala som nepríjemné pohľady, keď som prechádzala okolo recepcie ku výťahu. Možno to bude kvôli malému dievčatku na rukách, ktoré je celé špinavé.
Ak si myslia, že som jej matka, určite už zavolali sociálku.
Mala som v pláne zaklopať na dvere, keď sa zrazu otvorili.
Na mojej tvári sa zjavil úsmev, keď som videla Killiana, ale on moc nadšene nevyzeral.
"Čo si si myslela?"
"Teraz nie." Pozrela som sa na Lucy a prešla s ňou okolo neho dovnútra.
Na gauči som našla Nyx a zahliadla ďalšie tri dievčatá v menšej spálni.
Po tom, ako som som Lucy odniesla k ostatným, a presvedčila ju, že ju nenechám, som sa vrátila do obývačky ku Killianovi a Nyx.
"O tom, čo ťa trápi sa porozprávame neskôr." Povedala som Killianovi. "Teraz máme niečo dôležitejšie na práci. Nyx, ozvala sa ti Luna s Theom?"
"Áno, toto sú adresy rodičov." Po stole posunula papierik, ktorý som zobrala a prezrela si ho. "Vymazala som ich mená zo záznamov, keď sme boli v Novom živote, takže by ich nikto nemal hľadať. Nebude potrebné, aby sa sťahovali alebo schovávali. Aspoň pokiaľ si neotvoria ústa."
"Mohla by si sa stíšiť?" Povedala som pomedzi zuby. "Tie dievčatá si prešli peklom."
"Ak pôjdu na políciu, prejdu si horším."
"Pôjdem sa s nimi porozprávať." Okolo mňa sa prešmykol Killian a zamieril do spálne za dievčatami.
"Keď budete mať plán ako zničiť vedenie, zavolaj mi." Z vrecka vytiahla malý papierik.
"Kde ideš?"
"Ešte chvíľu sa zdržím v Atlante." Zohla sa pre cestovnú tašku a prehodila si ju cez rameno. "Dúfam, že si uvedomuješ, že sme začali vojnu. Už sa to nedá vrátiť."
"Stále pôjdem po vedení. To sa nezmenilo."
"Zavolaj mi, keď budeš mať skutočný plán a nie iba reči." Prešla okolo stolu bližšie ku mne. "Veľa šťastia, Eris." Prešmykla sa okolo mňa až ku dverám.
"Lyssa." Zakričala som za ňou a ona sa na mňa zmätene pozrela. "Moje meno. Lyssa."
"Veľa šťastia, Lyssa."
*****
"Sme tu, Chloe." Otočila som sa na ňu, keď sme sedeli v aute. "Poďme."
Vystúpila som z auta, a tým nechala Killian v aute s ostatnými dievčatami. Chloe zastavila pri mne, keď vyšla z auta.
"Čo ak budú nahnevaný?"
"Oh, Chloe." Chytila som ju za ruku. "Budú radi, že ťa vidia. Nebudú nahnevaný. Ver mi." Usmiala som sa na ňu a počkala, kým spraví prvý krok k jej domu.
"Pripravená?" Zastavili sme sa pred dverami a Chloe iba prikývla. Zazvonila som, čo bolo počuť spoza dverí a netrvalo dlho, než som započula kroky a dvere sa dokorán otvorili.
Stáli v nich muž a žena, ktorým sa do očí vtiskli slzy, keď ich pohľad padol na Chloe.
"Och môj bože." Žena vyšla z domu a pevne objala Chloe. "Tak sme sa báli."
"Kto ste?" Mužský hlas mi zaznel v ušiach. Zdvihla som pohľad od Chloe mi dverám.
"Toto je všetko, čo potrebujete vedieť." Podala som mu modrú zložku s papiermi. Určite ste kontaktovali políciu, sú tam pre ňu všetky informácie. Taktiež peniaze, ak sa rozhodnete odísť."
"Odísť? Prečo?" Zdvihla ku mne pohľad staršia žena.
"Všetko je to v tomto." Zložku mi konečne zobral z rúk chlap. "Môžem vás ale ubezpečiť, že vaša dcéra je v poriadku. Nič sa jej nestane." Usmiala som sa na Chloe.
"Ste s FBI alebo..."
"Niečo také." Prerušila som ju. "Drž sa Chloe. Pekný večer." Rozlúčila som sa s nimi a začala kráčať preč od ich domu.
"Lyssa!" Zastavila som sa a otočila sa naspäť na Chloe, ktorá ku mne utekala a silno ma objala. "Ďakujem."
"Postaraj sa o seba, Chloe." Odtiahla som sa od nej. "V tých papieroch čo som dala tvojmu otcovi je moje číslo. Ak sa ti niečo nebude zdať v poriadku, neboj sa zavolať. Prídem ihneď."
Usmiala sa na mňa, než sa rozbehla naspäť k domu, ku svojim rodičom.
Posledný krát som sa na nich pozrela, než som sa vrátila do auta.
"Si v poriadku?" Pozrela som sa na Killiana.
"Samozrejme." Pokúsila som sa o úsmev.
Ale to je lož. Nie som v poriadku. Aj keď som rada za tie dievčatá, ktoré sa vrátia ku svojim rodinám, ja takú možnosť nemám. A ani nikdy nebudem mať.
*****
Nakoniec v aute už ostala iba Lucy. Ellie a Grace sme bez problémov dostali k ich rodinám.
Vrátila som sa naspäť do auta, keď som sa rozlúčila s Ellie a jej rodičmi a pozrela sa na Lucy, ktorá bola v klbku na zadných sedačkách.
"Lucy?" Zdvihla ku mne pohľad. "Vieš, že sa nemusíš báť, že? Dostaneme ťa naspäť k rodičom." Pokúsila som sa o úsmev.
Vyšli sme z príjazdovej cesty a zamierili na poslednú adresu na papieri.
"Si si istý, že sme na správnom mieste?" Pozrela som sa z okna a prečítala tabuľu na bráne. Je to sirotinec.
"Luna poslala túto adresu." Vypol motor a pozrel sa dozadu na Lucy. "Bývaš tu?"
Lucy mu na to iba prikývla so smutnými očami.
"Tak poďme." Natiahol sa ku dverám, ale zachytila som jeho ruku. Zmätene sa na mňa pozrel.
"Nemôžeme ju tu nechať."
"Lyssa, je dieťa. Nájde dobrý domov."
Pozrela som sa naspäť na Lucy a moje srdce pukalo pri myšlienke, že by som ju tu nechala. Išla som tu s tým, že ju vrátim k jej rodine a nie do sirotinca.
"Ideme naspäť do hotela."
"Lyssa..."
"Jedna noc." Prerušila som ho. "Je neskoro. Rozhodneme sa čo s ňou zajtra."
Váhal, dokým sa nepozrel na ňu, a potom naspäť na mňa. Frustrovane vydýchol a naštartoval.
"Ďakujem."
"Ešte mi neďakuj."
Nemôžem uveriť, že sa toto deje.
Za prvé, stále som nasraný, že sa Lyssa vrátila pre Lucy bez posíl. Za druhé, Lyssa ju nechce nechať v sirotinci.
Keď sme sa vrátili naspäť do hotela, Lucy sme nechali v obývačke si kresliť, kým som sa išiel porozprávať s Lyssou do spálne.
Zatvoril som za nami dvere, aby nás nepočula Lucy a začal rozprávať. "Musíme ju tam zajtra odviesť naspäť. Má iba päť. Stále môže mať dobrý život s dobrou rodinou. Nemáme žiadne právo jej túto možnosť odoprieť."
"Myslíš si, že si ju niekto zoberie, keď začne rozprávať o tom, čo videla? Budú si myslieť, že je šialená. Poškodená." Sadla si na posteľ.
"Alebo že si iba vymýšľa. To deti robia."
"A čo ak si ju zoberie nejaká rodina, ktorá nie je dobrá. Aký život bude mať?"
"A čo chceš robiť, ak ju nevrátime?" Zamračil som sa. "Nemôžeme sa s ňou vrátiť do New Yorku."
"Prečo nie?" Nadvihla ramenami.
"Pretože ty si bývalý nájomný vrah a ja hlava mafie. Idú po nás ľudia z celého sveta. Vieš akému nebezpečenstvu by sme ju vystavili?"
Nemyslím si, že Lyssa rozmýšľa racionálne. Je očividné, že niečo je zle. Od kedy sa vrátila s Lucy, je iná.
"Nemôže s nami ostať. To vieš."
"Ale..." Zložila si hlavu do dlaní a ťažko vydýchla.
Podišiel som bližšie a sadol si vedľa nej. "Nemáme právo si ju zobrať. Bez nás jej bude lepšie. Prosím, pochop to."
"Čo keby..."
"Lyssa." Prerušil som ju. "Prestaň s tým. Iba to zhoršuješ. Pošlem Lucy, aby išla spať. Ostaň tu s ňou, ja si zoberiem gauč."
*****
Zobudil som sa kvôli pocitu, že ma niekto ťahá za tričko. Keď som pomaly otvoril oči, zistil som, že to je Lucy.
Stála pri gauči vo veľkom tričku, ktoré jej bolo po kolená, keďže je Lyssino.
"Lucy." Rukami som sa pododprel, aby som sa mohol posadiť. "Všetko v poriadku?" Pretrel som si oči.
"Nechcem sa vrátiť k pani Pierce." Pozrela sa na mňa so smutnými očami.
"O čom to hovoríš, Lucy?"
"Je zlá." Sklonila pohľad na svoje ruky.
Pre kristove rany. Neviem či toto je nejaká Lyssina metóda na zmenenie môjho názoru na to, aby sa s nami Lucy vrátila do New Yorku, ale nepáči sa mi to.
"Lucy, pozri sa." Klamal by som, ak by som povedal, že keď ku mne zdvihla pohľad, tak ma to nezabolelo pri srdci. "Tí zlí ľudia, od ktorých ťa zachránila Lyssa, sú stále niekde vonku. Budeš v bezpečí naspäť pri...pani Pierce." Predpokladám, že ona riadi sirotinec, v ktorom je Lucy.
"Ale Lyssa povedala, že nedovolí nikomu, aby mi ublížil."
"A to aj dodrží." Chytil som ju za ramená. "Ale nemôžeš ostať s nami."
Bolo by on nás oboch sebecké, ak by sme ju zobrali naspäť do New Yorku. Bola by našou slabinou. Hocikto kto by po nás išiel, by toho mohol využiť. Iba by jej to ubližilo.
Je veľká šanca, že si nájde nejaký dobrý domov, v ktorom bude šťastná. Má iba päť rokov. V takomto veku si ju určite niekto adoptuje.
"Chcem ostať s Lyssou." Jej hlas sa zlomil v polke vety.
"Lucy." Ťažko som vydýchol. "Nie je to bezpečné. Naozaj ma to mrzí."
"Ale..." Do očí sa jej vtlačili slzy a dych sa jej začal zasekávať v hrudi.
Oh nie. Nech len neplače. Do riti, rozplakal som ju. To som nechcel.
"Poď sem." Zdvihol som ju a posadil ju vedľa seba. Pritiahol som si ju k sebe a prikryl ju dekou. "Prečo hovoríš, že pani Pierce je zlá?"
"Kričí po mne." Vzlyk jej unikol z úst.
Nemal som sa pýtať. Prečo som sa vôbec pýtal? Nemôžem sa na ňu naviazať. Bolo by to sebecké.
"Spravila si niečo zlé, keď po tebe kričí?"
"Kričí, keď je nahnevaná."
"Ale nie je nahnevaná kvôli niečomu, čo si spravila ty?" Zakývala hlavou v nesúhlase a ja som ľutoval, že som sa to spýtal. "Lucy..." Nie. Nepýtaj sa. Ak odpovie áno, nebude cesty naspäť. "Ublížila ti niekedy?" Do riti.
Pomaly prikývla, kým jej po lícach začali stekať slzy.
Nikdy som sa nemal pýtať.
"Dobré ráno." Vyšla som zo spálne a zatvorila dvere, aby som nezobudila Lucy. "Killy?" Znova som prehovorila, keďže ma asi prvýkrát nepočul.
"Čo?" Zdvihol hlavu od laptopu a pozrel sa na mňa.
"Dobré ráno?" Podišla som k nemu. "Čo robíš?" Sadla som si k nemu a otočila k sebe laptop, na ktorom bola nejaká stránka. Keď som si ju prešla pohľadom, zistila som, že to je stránka sirotincu, v ktorom žije Lucy.
"Volal som tam."
"Oh." Nedokázala som sa pozrieť na Killiana.
"Ani nevedeli, že tam nie je."
"Čo?" Zamračila som sa a zmätene sa naňho pozerala.
"Nevedeli, že tam Lucy nie je, pokým som sa na ňu nespýtal." Hánky na jeho rukách zbeleli a zaťal sánku. "Ako si toho nemohli všimnúť?"
"Killian..."
"Nemôžeme ju tam zobrať naspäť." Prerušil ma. "Nemôžeme." Pozrel sa na mňa.
"Beriem to tak, že si už našiel ďalší sirotinec, do ktorého ju zoberieme." Zahryzla som si do pery.
"Nie celkom." Natiahol sa po papiere zo stola a podal mi ich do rúk.
"Adopčné papiere? Myslela som si..." Zdvihla som k nemu zrak.
"Mám kontakty, takže stačí keď to podpíšeš a je tvoja. Taktiež pomohlo to, že nevedeli kde je. Nemali ale žiaden problém sa jej zbaviť." Naštvane si odfrkol. "Je to neuveriteľné."
"Myslíš si, že by som to mala podpísať?"
Popravde, neviem či by som mala. Aj keď nechcem, aby sa tam Lucy vrátila, môže mať lepší život s niekým iným. Chcem jej odobrať túto možnosť?
"Ak sa o nej niekto dozvie, bude to zlé. Bude terčom. Veľký terč."
"Cítim, že za tým nasleduje ale." Prosím, nech nasleduje ale.
"Ale," ťažko vydýchol "ak ju niekto má udržať v bezpečí, budeš to ty."
Môj pohľad padol naspäť na papiere, presnejšie na vybodkovanú čiaru, kde ide podpis. "Neviem či to dokážem. Nikdy som sa nestarala o dieťa. Ani som si nemyslela, že niekedy budem."
Nemám šancu na vlastné dieťa. Toto je asi to najbližšie, čo k jednému budem mať. A Lucy mám rada.
"Musíš si uvedomiť, že bude tvojou zodpovednosť. To znamená, že si nemôžeš dovoliť sa dostať do situácie, kde by sa ti niečo stalo. Nechala by si ju samú, a to k nej nie je fér. Nemôžeš spraviť žiadnu hlúposť, keď pôjdeš po vedení. Aspoň budeš mať dôvod prečo prežiť."
"Jeden už mám." Zamrmlala som si popod nos. Neviem či to počul, a ani neviem či chcem, aby to počul. Iba som to chcela povedať.
"Ale stále by si sa jej mala spýtať."
"Samozrejme." Ťažko som vydýchla a postavila sa z gauča. Zamierila som do spálne, a keď som otvorila dvere, Lucy už nespala. Sedela v strede postele. "Počúvala si?"
Lucy rýchlo zakývala hlavou, čo ma prinútilo sa usmiať.
"Takže nevieš, čo sa ťa chcem spýtať?" Podišla som bližšie k nej a sadla si na posteľ.
"Možno." Sklonila zrak na svoje malé ruky.
"Ak by si išla s nami, nebolo by to ľahké. Mám veci, ktoré musím spraviť. Sú veľmi dôležité. Ale potom by to asi bolo normálne." Aspon najviac normálne ako by to išlo. "Samozrejme ale môžeš povedať nie, a ja a Killian sa postaráme, aby si išla niekde inde ako doteraz. Nebudeme nahnevaný ak povieš nie. Sľubujem."
"Kam by sme išli?" Zdvihla ku mne pohľad.
"No nateraz New York. A potom..." Zastavila som sa.
Nateraz New York a potom čo? Nemôžem predsa ostať s Killianom. Je jedna vec, ak by som ostala sama, ale s dieťaťom? To od neho nemôžem chcieť. Taktiež nemôžem ostať pri Lune, jej byt je malý.
Peniaze nebudú problém, ale kam by sme išli?
"A potom uvidíme." Pokúsila som sa usmiať. "Takže čo ty na to?"
"Áno." Usmiala sa a rýchlo prešla cez posteľ až kde som sedela a obmotala sa mi okolo krku.
Naozaj dúfam, že to čo robím, neskončí zle.
*****
Veľa ľudí nemá rado deti v príbehoch, ale v tomto bude, takže sa s tým musíte zmieriť. :/
Ja sa ale postarám, aby ste si Lucy obľúbili.
Dúfam, že ste si diel užili. <3