"Kai." Opatrne som zatvoril dvere, za ktorými spala Lyssa.
Vďakabohu, že šiel okolo, aby som nemusel niekoho hľadať po celom dome.
"Do riti, čo sa do čerta stalo tebe?" Zamračil sa a podišiel ku mne bližšie. "Bol si tam celú noc?" Prezrel si dvere za mnou.
"Potrebujem, aby si na ňu na chvíľu dal pozor. Ak sa čokoľvek stane, zavolaj ma. Nebude to na dlho, iba si potrebujem dať sprchu a doniesť jej jedlo."
"A kedy si naposledy spal alebo jedol ty?" Chytil ma za rameno. "Mal by si si oddýchnuť."
"Budem v poriadku. Iba na ňu dozri. Mohol by si to spraviť?"
"Áno, samozrejme. Neponáhľaj sa, postarám sa o ňu." Pokúsil sa o úsmev a zložil jeho ruku z môjho ramena. Prešiel okolo mňa a potichu vošiel do jej izby, zatvárajúc za sebou dvere.
Ťažko som si vydýchol, keď som začal kráčať do svojej izby.
Nespal som celú noc. Nemohol som. Pocit, že by som sa nezobudil, ak by ma potrebovala, mi nedal spať. Iba som zatvoril oči a počúval jej dýchanie.
Každou hodinou ale vyzerala horšie a horšie. Mrmlala si niečo popod nos a stláčala mi ruku, na ktorej to doteraz vidno.
Párkrát sa zobudila s výkrikom, ale ihneď som ju upokojil.
Luna pri nej bola raz, keď si všimla, že nemám v pláne od nej odísť, ubezpečila ma, že niečo z Nyx ešte dostane.
Ak ale môj plán bude fungovať, Nyx nebude potrebná.
Než som vošiel do sprchy, započul som svoj mobil, ktorý začal zvoniť. Zdvihol som ho a z druhej strany sa ozval Simon.
"Mám jeho číslo, už som ti ho poslal." Hneď ako to dopovedal, pípla mi správa.
"Ďakujem, dlžím ti." Povedal som unavene.
"Si v poriadku? Znieš divne."
"Trochu unavený, ale budem v poriadku. Práve som si chcel ísť dať sprchu, potrebuješ ešte niečo?" Rukami som si prešiel po tvári.
"Beriem to tak, že teraz nemáš čas sa stretnúť, ale keď áno, zavolaj mi. Dlho sme sa nevideli."
"Samozrejme, vidíme sa neskôr." Zložil som a otvoril som jeho správu. Vytočil som číslo a čakal kým to zdvihne.
Nemám náladu sa s ním dlho dohadovať, čaká ma sprcha. Buď pomôže alebo nie. Ak nie, neviem čo mi ostáva.
"Áno." Započul som jeho hlas z druhej strany.
"Charles Murphy?"
"Kto sa pýta?"
"Máme spoločnú známu. Stretli sme sa v jej byte, po tom, ako bola zranená." Na druhej strane som započul šušťanie a zatvorenie dverí, a až potom prehovoril.
"Čo chceš?"
"Vybrala si čip." Ostal ticho. "Beriem to tak, že vieš, čo to znamená. Teraz máme dve možnosti..."
"Som na ceste." Prerušil ma a ihneď aj zložil.
Tak to bolo rýchle.
*****
Vyšiel som zo sprchy v uteráku a na moje prekvapenie mi na posteli sedela Luna.
"Niečo potrebuješ?" Zdvihla ku mne pohľad, keď som prehovoril.
"Nič som z nej nedostala. Neviem čo bude robiť."
"Mám plán." Prešiel som okolo nej do skrine a vybral si tepláky s tričkom, aby sa mi pohodlnejšie sedelo pri Lysse.
"Aký plán?"
"Charles Murphy."
"Si šialený?" Postavila sa a zjavila sa vedľa mňa. "Priviesť ho tu, keď tu je Nyx? Je jedno ako veľmi mu záleží na Eris, stále je jeden hlavný z bielych hadov. Ak ju tu nájde...."
"Ak." Prerušil som ju. "Nemá dôvod prečo by ju tu hľadal. Pomôže nám zachrániť Eris a vypadne."
"A ak nie?"
"Tak nájdem iný spôsob." Prešiel som okolo nej ku dverám a otvoril ich pre ňu. "Choď skontrolovať Eris s Kaiom, hneď tam budem."
"Toto je blbý nápad." Prešla ku dverám.
"Je zatiaľ jediný, ktorý máme." Zatvoril som za ňou dvere a začal sa prezliekať.
Vypol som si zvonenie, aby nezobudilo Lyssu a zamieril naspäť k nej.
Lunu som našiel pri Lysse, ako jej držala ruku a niečo šepkala, kým Kai sedel v stoličke a pozeral sa von oknom. Keď si ma všimol, postavil sa a prešiel ku mne.
"Postarám sa o dnešnú schôdzu. Nič sa ale nebude ďalej plánovať bez teba. Viem ako to chodí." Potľapkal ma na rameno, keď okolo mňa prechádzal preč z izby.
Zastavil som sa vedľa Luny. "Bude v poriadku."
"Je to moja vina." Zašepkala.
"Áno, je." Pozrela sa na mňa. "Je tvoja vina, že všetci v bielych hadoch sú tak na hlavu, aby dali ľudí začipovať ako psov. Plus pridať keď, ktorý ich pomaly zabíja. Mne to znie tak, že to je naozaj tvoja vina." Ruky som si preložil na hrudi.
"Ale ak by som neutiekla...." Postavila sa, a až vtedy som si všimol slzy v jej očiach.
"Časom by to spravili aj tak." Prerušil som ju.
"Ale ak zom...."
"To sa nestane." Znova som ju prerušil a chytil ju za ramená. "Postarám sa o to, že sa z toho dostane."
Podišla ku mne ešte bližšie a objala ma. Ruky si obmotala okolo môjho krku a znova prehovorila. "Ďakujem."
Ak by len vedela, že toto nerobím pre ňu, ale pre seba. Nemôžem nechať Lyssu zomrieť.
"Moje srdce sa asi roztopí." Obaja sme sa od seba odtiahli a pozreli sa na Lyssu, ktorá sa usmievala od ucha k uchu, aj keď bola v bolestiach. "Nie, neprestávajte. Objímte sa znova, bolo to zlaté."
"Mrcha." Zasmiala sa Luna a utrela si slzy.
"Aj ja ťa mám rada."
Kým sa oni dve urážali, všimol som si, že jej pokožka sčervenela. Podišiel som k nej a priložil ruku na jej čelo.
"Horíš."
"Aj ty." Žmurkla na mňa.
"Naozaj? Teraz?" Nadvihol som obočím a otočil sa k Lune. "Môžeš doniesť misku so studenou vodou a handru?" Iba prikývla a vytratila sa z izby.
Medzitým ako išla Luna do kuchyne, vliezol som ku Lysse do postele prehodil si okolo nej ruku. "Ako sa cítiš?"
"Ako keby moje vnútornosti boli z čokolády, a z toho tepla sa roztápajú." Oprela si hlavu o moju hruď a pritúlila sa ku mne bližšie. "Máš peknú hruď."
"A ty blúzniš." Zasmial som sa.
"Ďakujem, že si so mnou ostal." Zdvihla ku mne hlavu, čo ju muselo stáť všetky sily.
"Prosila si." Usmial som sa.
"A kto vraj blúzni." Zasmiala sa a hlavu si naspäť položila na moju hruď.
Chcel som sa s ňou hádať, ale je mi jedno čo hovorí. Videl som ju usmiať sa.
Onedlho sa vrátila Luna s miskou a položila ju vedľa mňa. Po tom sa iba usmiala a odišla z izby. Nechcem vedieť čo jej prešlo hlavou.
Namočila som handru do vody a vyžmýkal skôr, ako som jej ju priložil na čelo.
"Lepšie?"
"Oveľa." Zastonala. "Môžem ťa o niečo požiadať?"
"Ak je to tvoje želanie na smrteľnej posteli, tak nie. Nezomieraš."
"Si jediný, kto si myslí, že to prežijem."
"Luna..."
"Neverí tomu." Prerušila ma. "Vidím to na nej. Ale to je v poriadku. Teraz, keď zomriem...."
"Nezomrieš." Prerušil som ju.
"Iba ma prosím vypočuj. Nájdi kde je pochovaná moja rodina. Chcem byť s nimi. Možno raz za čas niekoho pošli s kvetmi."
"Lyssa, nedovolím..."
"Iba to sprav." Prerušila ma. "A ak Lune niekedy preskočí, a pokúsi sa ísť po bielych hadoch, zastav ju. Nezvládne to sama." Pokračovala v rozprávaní, ale ja som iba rozmýšľal nad tým, ako prijala to, že zomrie. "A nebuď tvrdý na Finna."
"Ešte nejaké želania?"
"Áno. Choď bez trička častejšie. Svet by mal vidieť tvoju hruď." Nad tým sme sa obaja zasmiali.
Kým Lyssa oddychovala, párkrát som naspäť namočil handru a priložil znova na jej čelo. A každý krát to vyzeralo tak, že sa jej bolesť zmenšila.
"Killian?" Po dlhšej chvíli prehovorila.
"Áno?"
"Ľutuješ tej pusy?" Usmial som sa, keď som započul jej otázku.
"Myslel som si, že to bol ten jed."
"Nie, iba ja."
"Tak potom nie, neľutujem jej."
"To je...To je...dobré." Začala kašľať, a tak si pred ústa dala ruku. Keď ju ale odtiahla, obaja sme videli krv.
"Lyssa." Opatrne som sa od nej odtiahol, aby som si mohol prezrieť jej tvár.
Jej pohľad bol zaseknutý na jej ruke, ktorá bola pokrytá krvou.
"Neboj sa." Chytil som ju za ruku a položil jej ju na posteľ, aby sa na ňu nepozerala. Chytil som jej tvár do rúk, a tak sa na mňa konečne pozrela.
Jej tvár bole ešte viac biela, ale pritom horela.
"Nie som pripravená zomrieť." V očiach sa jej objavili slzy. "Je toľko vecí, ktoré som nikdy neskúsila." Jej hlas sa zlomil v polke vety.
"Prečo mi o nich nepovieš, hm? Povedz mi o tých veciach."
"Mať piknik. Nájsť kapelu, ktorá by sa mi páčila. Adoptovať si vlastného psa. A chcem mať vlastný dom. S bielym plotom a bazénom. Mal by jednu obrovskú stenu, ktorá by bola pokrytá sklom. A vnútrajšok by bol komfortný. Aby som sa tam cítila ako doma. Chcem žiť svoj život." Slzy jej stiekli po lícach, ale zotrel som ich.
"A aj budeš. Ver mi, budeš."
Než jeden z nás znova niečo povedal, dvere sa rozleteli a v nich stál Charles.
Jeho pohľad padol na Lyssu a ihneď sa ku nej rozbehol.
"Nie." Odťahovala sa od neho. "Choď preč."
Neviem či si myslí, že je halucinácia alebo nie.
"Zavolal som mu." Snažil som sa ju upokojiť. "Vieš jej pomôcť?" Obrátil som sa naňho a on z vrecka vybral malú fľaštičku, v ktorej bola tekutina čiernej farby. Vyzeralo to skôr ako ďalší jed, než protilátka. "To jej má pomôcť?" Zastavil som ho skôr, ako jej ju dal.
"Nemôžeš si práve teraz vyberať Acker." Pokúsil sa to priložiť k jej ústam, ale Lyssa sa uhla. "Prosím, Eris. Chcem ti pomôcť."
"Nikdy si nechcel, prečo by si teraz začínal?"
"Ty budeš mať štipku rozumu." Otočil sa na mňa a podal mi fľaštičku. "Prečo by som ju chcel zabiť, keď už aj tak umiera?"
Zobral som mu ju z rúk a otočil sa na Lyssu. "Veríš mi?" Jej pohľad bol stále na Charlesovi, a tak som jej chytil bradu a prinútil ju tak sa na mňa pozrieť. "Lyssa. Veríš mi?" Nadvihol som obočím.
"Áno." Potichu povedala.
Posadil som sa k nej bližšie a oprel si ju o svoju hruď. Priložil som fľaštičku ku jej perám a ona otvorila ústa. Naklonil som ju a tekutina sa vyliala do jej úst.
"Ako dlho bude trvať, než to zaberie?" Pozrel som sa na Charlesa.
"Hodiny. Jej telo sa musí zbaviť toho jedu. Mala by oddychovať a postaraj sa, aby mala dostatok vody. Bude jej potrebovať veľa."
"Ďakujem."
"Nespravil som to pre teba." Narovnal sa a začal kráčať preč z izby. "A ešte jedna vec." Z vrecka vytiahol ďalšiu fľaštičku a položil ju na stôl vedľa dverí. "Budete potrebovať Nyx, ak sa chcete zbaviť vedenia." S tými slovami zmizol z izby.
Ako dočerta vedel, že máme Nyx? Alebo to, že potrebuje protilátku? Nemohol to predsa uhádnuť. Nie je to možné. Tak ako to potom vedel?
Kým jeho kroky sa vzďaľovali, ďalšie sa približovali. Vo dverách sa zjavila Luna.
"Bude v poriadku." Povedal som jej, a mohol som až vidieť aký kameň jej odpadol zo srdca.
"Vedel si, že bude." Po líci jej začali stekať slzy.
"Obaja vieme, že tak ľahko sa jej nezbavíme."
"To je pravda." Zasmiala sa cez slzy. "Nepôjde dole ľahko."
"Nikdy." Obaja sme sa pozreli na Lyssu, ktorá to zašepkala.
"Pôjdem povedať ostatným, že bude v poriadku." Usmiala sa cez slzy a odišla z izby, zatvárajúc za sebou dvere.
"Povedal som ti, že budeš v poriadku. Iba si mi musela veriť." Zašepkal som skôr pre seba ako pre ňu. Neviem či ma vôbec vníma. Vyzerá, že moc ani nie.
Zošúchol som sa o niečo nižšie a prikryl perinou aj seba. Pritiahol som si Lyssu viac k sebe a zaboril si hlavu do jej vlasov.
Teraz môžem pokojne spať.
*****
Dúfam, že ste si diel užili. <3