ELITA 2

10. William Morgen

PRED TROMI ROKMI

Júlia sa začala s Róbertom stretávať častejšie. Ľudia si z nej robili srandu, že je na starých dedov, zrejme kvôli tomu, že nedokáže tak rýchlo zdrhnúť ako mladý chalan, čím narážali na Jakea. Našťastie sa to nedopočula. Položilo by ju to.

Pravdou bolo, že v ňom Júlia videla otca, ktorého nikdy nemala. Bol medzi nimi nezvyčajný vzťah. Verila mu ako nikomu inému.

Spolu riešili svet vlkolakov a snažili sa prísť ako funguje a taktiež kde sa stala chyba pri premene na človeka.

,,Mali by sme to povedať." vyhlásila jedného dňa Júlia.

Róbert sa na ňu zmätene pozrel.

,,Mali by sme povedať svetu o tomto, o našej existencií." povedala znova.

,,Júlia," povzdychol si ,,nikto tomu neverí. Mňa sa pokúsili zavrieť na psychiatriu, keď som sa to snažil rozšíriť."

,,Tak by sme spravili blog a dostali by sa k tomu len ľudia, ktorých to zaujíma." napadlo Júlii.

,,B-... čo?" začudoval sa, prvýkrát počul taký výraz.

,,Blog, to je taká stránka na internete, ktorú by sme si vytvorili." objasnila mu to.

,,A vieš, ako sa to robí?" pochybovačne sa na ňu pozrel.

Júlii zrazu zmizol úsmev z tváre. Nemala tušenie, ako sa vytvára.

,,Tooo je vedľajšie," mávla nad tým rukou ,,mám to teda brať ako súhlas?"

Róbert sa nezatváril moc nadšene. Bál sa, že ak to niekto zistí, bude sa jej posmievať a nechcel, aby dopadla ako on alebo Mensis.

,,Neviem, či to dobrý nápad." priznal pričom sa netváril moc nadšene.

,,Nikto nebude vedieť, že sme to my. Budem si dávať pozor. Aj tak to asi nikto neobjaví." bola neodbytná.

,,Tak urob, ako chceš." mykol plecami. Nemohol jej to zakázať, bol to predsa jej život.

Cítila, že tým nie je moc nadšený a nechcela to spraviť bez jeho sto percentného súhlasu, ale vo vnútri cítila, že by mala. Dúfala, že sa nájde aspoň jeden človek, ktorý tomu uverí a možno im pomôže zistiť niečo viac, než sú oni dvaja schopní.

Za pomoci jedného spolužiaka vytvorila blog. Samozrejme sa ho len pýtala, ako sa to robí, ale že si ho chce spraviť zapierala. Povedala, len že sa o tom s niekym bavila a zaujímalo ju, ako sa to vytvára. Prišlo mu to divné, keď chcela úplne podrobné vysvetlenie, ale neriešil to.

Prvé mesiace sa nič nedialo. Neskôr tam pribudlo pár komentárov na štýl, že to je vymyslená kravina a "fantasy magorina".

Napísala tam príbeh vzniku prekliatia, o chybe v zbavení sa prekliatia a nakoniec svoj príbeh, ako sa premenila a ako stretla Róberta, ktorý jej veľmi pomohol zistiť čo je zač. Objavil sa tam aj komentár s tým, že by to mala napísať ako (vymyslený) príbeh a nie si kvôli tomu robiť blog.

Júlia to ignorovala, ona a Róbert vedeli pravdu a to jej stačilo, aj keď chcela, aby sa o tom mohla porozprávať aj s niekym iným, s niekym jej veku bližším.

Prelom sa stal o pol roka. Nejaká osoba začala písať na blog s veľkým záujmom. Najprv ako ohúrený čitateľ nejakého fantasy príbehu, čo Júlia moc neriešila. Zdvorilo odpovedala na každú správu poďakovaním. Neskôr sa začal zaujímať viacej do hĺbky a vykľul sa z neho vedec, ktorý skúma mutácie génov.

Júliu to nadchlo, mohol by im pomôcť pri skúmaní, čo je zač. Mala ale pochybnosti. Čo ak je to len niekto, kto si z nej chce spraviť srandu?

Dlho ju prehováral, že je to normálny, seriózny chlap, ktorý má čisto vedecký záujem. Trvalo niekoľko týždňov, kým ju prehovoril, aby sa s ním stretla. Stále tam boli obavy, že si ju niekto odfotí, natočí a dá do novin ako šialenca. No aj napriek tomu sa rozhodla to risknúť.

Dohodli sa, že sa stretnú v Chicagu, kde býva. Bolo to celkom ďaleko, približne 5 hodín vlakom, a tak sa rozhodla, že si spraví menší výlet. Róbertovi povedala, že ide na víkend ku starký rodičom, aby si nerobil starosti.

Po 5 hodinovej ceste sa ubytovala v hoteli a išla sa chystať na stretnutie. Bola síce unavená, lebo vo vlaku sa jej pospať si nepodarilo, ale keď už bola dohodnutá a prišla tam kvôli tomu, dokopala sa k chystaniu.

Rozmýšľala, čo si také oblečie. Zobrala si so sebou viacej vecí na výber. No v tom jej došlo, že to bude asi nejaký starý chlap. Predsa len, aby mal za sebou toľko vedeckých skúsenosti, aké tvrdil, že má, musel byť starý. Rozhodla sa teda moc nefintiť sa.

Obliekla sa elegantne pracovne, keďže to vnímala z nejakého neznámeho dôvodu ako pracovné stretnutie. Mala na sebe čierne elegantné dámske nohavice mrkvového strihu, bielu blúzku s volánmi na krátkych rukávoch a na vrchu čiernu rifľovú bundu, keďže nemala žiadne sako, ktoré by sa k outfitu viacej hodilo, tak musela improvizovať. A za obuv zvolila čierne koženkové poltopánky.

Keď bola pripravená a blížila sa hodina stretnutia, zavolala si taxík. Prišiel pre ňu pred ubytovanie a povedala mu adresu, ktorú jej poslal do správy. Taxikár sa zvláštne zatváril, keď si ju prešiel pohľadom. Poznal to miesto a nikdy by neuhádol, že by ona išla práve tam. Pomyslel si, že ide zrejme len niekde poblíž a povedala mu to, len aby vyzerala zaujímavo. Júlia si to všimla a nechápala, čo tým pohľadom myslel, ale neriešila to, zrejme len "miluje" svoju prácu.

Keď vystúpila z taxíku, ostala sa nechápavo pozerať. Obrátila sa späť na taxikára, myslela si, že ju vysadil na zlom mieste, no keď si prečítala názov reštaurácie, zistila, že je na správnom mieste, len v zlom oblečení. Ľudia vo vnútri boli vymódený, v oblekoch a drahých šatách. Teraz už pochopila všetky tie taxikárové pohľady. Sama sa teraz tak tvárila.

Júlia na sucho prehltla, nechcela ísť dnu takto. Vyzerala ako chudobná myška v porovnaní s ľudmi, čo tam boli. Chcela sa otočil a spýtať sa taxikára, ako rýchlo sa vie dostať na miesto, kde ju vyzdvihol a potom znovu späť, ale vyrušil ju v tom pán z reštaurácie.

,,Môžem vám pomôcť?" pochybovačne sa spýtal, lebo videl, ako sa pozerá do vnútra, čo vyzeralo, že niekoho hľadá.

,,Ehmm," bola stále zaskočená ,,ja by som sa tu mala stretnúť s Williamom Morgenom."

,,Ou," prekvapene sa zatváril ,,tým pádom poďte za mnou." odkašľal si a zamieril do vnútra, zaviesť Júliu k pánovi Morgenovi.

Rýchlo si vyzliekla čiernu, rifľovú bundu a napravila si blúzku. Neisto sa vydala za pánom a vstúpila dnu.

Nová časť, už hádam budú vychádzať pravidelne 😅. Dúfam, že sa páčila.

-P.👋🏻