ELITA 2

3. Vitajte doma.

Jake povedal v kaviarni, že musí na dlhšie odísť, lebo ide na pohreb svojej babky. Nevedel, ako dlho im bude trvať kým Júliu nájdu, tak povedal, že sa zdrží nejakú dobu u svojej rodiny.

Vybavili si letenky a vyrazili. Nikomu nič nepovedali, hlavne kvôli tomu, že by ich nepustili. Síce boli už dospelí, ale v smečke sa rozhodovali vo všetkom spolu a posledné slovo mali vždy rodičia.

Keďže nevedeli, ako dlho sa zdržia, dievčatá sa nabalili pre istotu na dva týždne. Takže si obsadili aj kufre chalanov. Nastali malé nezhody, že im ich nechceli prepustiť, ale nakoniec im dovolili využiť polovicu, keďže si aj tak nebrali toľko vecí.

Let nebol moc dlhý, len pár hodín. Väčšinu času prespali alebo len tak sedeli a rozmýšľali. Hlavne nad tým, čo sa stane keď rodičia zistia, že odišli a nájdu ich. Sem-tam prehovorili pár slov a nakoniec prileteli na miesto. Vystúpili na letisku a rovno nasadli na autobus, ktorým sa museli odviesť do mestečka.

,,Ako sa cítiš?" prišla Elizabeth za Jakom ,,Po troch rokoch späť. Nečakala som, že to bude tak skoro."

,,To ani ja." priznal ,,Inak, kde sa máme v pláne ubytovať?" napadlo mu zrazu.

,,Asi v hoteli." mykla plecami.

,,Nooo." objavili sa mu pochybnosti na tvári.

,,Čo no? Vyklop to!" súrila ho.

,,Nič, len rodičia spomínali, že cez toho typka na recepcii dostávali informácie z mesta. Mohol by im o nás povedať."

,,Sakra." povzdychla si a rozmýšľala ,,A čo takto naša klubovňa?"

,,Tak ako môžeme sa na ňu pozrieť, ale nevkladám dôveru do toho, že ešte stojí." pochybovačne povedal a mykol plecami.

***

Všetci stáli s kamenným výrazom pred polo rozpadnutou chatkou.

,,No... čo teraz?" spýtala sa Megan.

Nikomu nič nenapadlo. Až o pár minút vyhlásil Ron: ,,A čo tak bunker?" neisto sa ozval.

Nebolo to práve veľké a v hodné miesto na spanie. Ani postele tam neboli, ale povedali si, že sa na to pozrú. Dostali sa k nemu až o pol hodinu, keďže bol hlboko v lese. Stále stál, neprepadol sa. Vošli opatrne dnu a zasvietili pofidérne svetielko, ktoré viselo len na drôte zo stropu.

,,Vitajte doma." ironicky povedal Nathan.

S nešťastnými tvárami si zložili veci na zem a vymieňali si znepokojené pohľady.

,,Hodil by sa spacák. Ako chceme vlastne spať?" poznamenala Megan.

,,Najlepšie nie tu." odpovedal jej Nathan.

,,Nejako sa už vyspíme aj na zemi a zajtra poriešime nejaké matrace." povedal Jake ,,Na teraz by som dal aspoň deky na zem." pozrel sa na dievčatá, ktoré si so sebou brali deky do lietadla.

Pozametali zem so štrbatou metlou a potom neochotne poukladali deky na zem a poľahali si na ne. Ešte si pod seba poukladali mikiny a svetre, aby ležali na mäkšom. Keďže už bolo neskoro a mali za sebou dlhú cestu, čoskoro všetci zaspali.

***

Neskoro v noci sa zrazu zobudila Grace. Poobzerala sa okolo seba a zistila, že Jake tam nie je. Najprv sa vystrašila, či sa niečo nestalo, ale potom si uvedomila, že si asi vetrá hlavu.

Vyšla von a zbadala ho sedieť kúsok od vchodu.

,,Čo nespíš." podišla k nemu.

,,Grace," otočil sa a prekvapila ho jej spoločnosť ,,čo ty tu?"

,,Prišla som sa prevetrať." sadla si k nemu ,,A tiež som si všimla, že si preč, tak som sa išla pozrieť, kde si."

Pousmial sa na ňu a ostali potichu.

,,Tešíš sa na ňu?" po chvíli prerušila ticho Grace.

,,Ale áno." zamyslel sa ,,len mám strach." priznal.

,,Jasné, rozumiem." chápavo prikývla a objala ho okolo pliec.

,,Nejdeme už dnu?" spýtala sa ho.

,,O chvíľu bude svitanie a chcel by som ísť rovno do mesta pozrieť matrace."

,,Okej." povedala Grace a pomrvila sa nech sa jej lepšie sedí.

,,Nemusíš ísť so mnou." pozrel sa na ňu.

,,V poriadku, aj tak som už prebratá." snažila sa tváriť, že je v poriadku, ale zívla si.

,,Jasné, jasné." uchechtol sa Jake.

,,Vážne." povedala a utrela si slzy, ktoré jej vyhŕkli zo zívania.

Obidvaja sa zasmiali. Už len prikývol a po východe slnka sa vybrali pozrieť matrace. Bolo síce len niečo po piatej hodine, ale cesta bola dlhá.

***

,,Vstávajte!" vyvádzala ráno Elizabeth.

,,Čo je?" otrávene sa všetci prebudili.

,,Nie je tu Jake a Grace." hysterický hovorila ,,Musíme ich rýchlo nájsť."

,,Môžno sú len von." snažil sa ju ukľudniť Ron.

,,Ani tam nie sú. Pozerala som sa." škaredo sa na neho pozrela.

,,Tak sa išli prejsť, čo vyvádzaš?" nechápavo sa na ňu pozrela Megan.

,,Vyvádzaš? Ja nevyvádzam. Tam vonku môžu byť ďalší ako Júlia, ďalší potomkovia, ktorí ich mohli uniesť, alebo rovno zabiť." hysterčila.

V tedy si ale včetci uvedomili, že hysterčí oprávnenie. Mohlo sa im stať hocičo. Predsa len v tedy Júlia nevedela, čo robí a skoro ich všetkých pozabíjala. Stále sa nemusela vedieť ovládať a ešte po tom, ako ju opustili, by mohla mať väčší zálusk na nich.

,,Nie je spln a za normálnych okolností nemajú takú silu." poznamenala Megan.

,,Pravda." priznala Elizabeth a trochu sa ukľudnila ,,Ale zase nevieme to isto." znova ju prepadla panika.

V tom niekto buchol dverami. Všetci sa otočili na miesto vstupu a zbadali Jakea s Grace.

Elizabeth sa za nimi rozbehla a chytila Jakea za tričko a potriasla s ním ,,Kde ste boli?"

,,Veď len tu." nechápavo sa na ňu pozreli.

,,Vieš, ako som sa bála, že vás niekto uniesol alebo čo. Ty si tiež dilino, že nedáš vedieť, kde ideš." rozčuľovala sa Elizabeth.

,,No tak, boli sme v meste pozrieť nejaké matrace." pozrela sa na neho alá teraz mi to je na nič.

,,Aj sme ich zohnali, ak by to niekoho zaujímalo." povedala Grace a zodvihla tašku, v ktorej bol jeden matrac.

Kúpili dva nafukovacie veľké matrace a pumpičku. Boli síce pre dvoch, ale tretí by sa už nezmestil, tak sa museli potlačiť na dvoch. Hodnú chvíľu ich nafukovali tou malou pumpičkou, ktorú kúpili.

***

Stál pred dverami od jej domu. Boli stále rovnaké, len pribudlo pár škrabancov navyše. Zhlboka sa nadýchol a zaklopal. Nikto neotváral. Skúsil zaklopať ešte jedenkrát, a keď ani potom nikto neotvoril dvere, vybral sa preč.

,,Nič." povedal ostatným, ktorí čakali na chodníku.

,,Čo teraz?" spýtala sa Megan.

,,Môžeme sa skúsiť poprechádzať po meste, či ju alebo niekoho nestretneme." navrhol Ron.

,,Okej." súhlasili.

Prechádzali sa okolo školy, parku a nakoniec zamierili do obchodu, aby si kúpili niečo na večeru.

Nikoho nestretli, ani Júliu, ani nikoho z bývalých spolužiakov. Mesto bolo takmer prázdne. Usúdili, že sú zrejme všetci niekde na dovolenke, keďže bolo leto.

Večer sa vrátili späť do bunkru v lese. Trochu demotivovaní prvým neúspešným dňom.

Ďalšia časť 😇. Čo myslíte, nájdu Júliu v mestečku ?

-P.👋🏻