ELITA 2

2. Keď sa naozaj zaľúbime, tak sme verní.

Sedel na streche a pozoroval mesto pod ním. Kľud, ktorý vládol na tom mieste ho dráždil, ale zároveň ukľudňoval. Vadilo mu, ako je všetko v okolí pokojné a pritom jeho život je hore nohami, ako sa svet tvári, že je všetko v poriadku a pritom nie je nič v poriadku. A popritom si želal byť tým okolím a svetom. Pokojný a v poriadku.

,,Ale, ale, koho to tu máme?" zrazu sa pri ňom ozval dievčenský hlas.

Sadla si vedľa neho s povzdychom, pričom ho pošteklili na tvári jej zlatisté vlasy.

,,Rodičia už vyhlásili pátranie?" keď o tom vedela Elizabeth, vedeli o tom všetci.

,,Tak nejak." priznala.

,,Celkom skoro na ich pomery." skonštatoval.

Prešlo len päť dní, čo sa neukázal doma. Teda pred nimi. Keď neboli doma, prišiel sa osprchovať, prezliecť a najesť. Inak trávil čas v kaviarni alebo tu na streche. Nebolo to zase také ťažké a nemusel sa im ani nejako extra vyhýbať. Do roboty chodil od ôsmej a končil o pol desiatej večer, potom sa väčšinou usalašil na streche a z nej ráno behom do práce. V podstate sa im ani ostatným nevyhýbal, len trávil deň tak, že sa s nimi nemal ako stretnúť, ak nevedeli o streche.

,,Hej, včera boli u nás a započula som, že ťa už pár dní nevideli, tak či o tebe niečo nevieme." vysvetlila mu Elizabeth ,,Chcela som prísť už v tedy, ale mala som nejaké plány." šibalsky sa usmiala sama pre seba, keď si spomenula na včerajšiu/dnešnú noc.

,,Tipujem, že tým plánom bol Matthew." hneď mu bolo jasné, čo tým plánom myslela.

Len sa nad tým pousmiala, ako dobre ju pozná. Drgla mu plecom do pleca a pozrel sa na ňu ,,Čo máš teraz v pláne robiť?" spýtala sa.

,,Počkať si na východ slnka, zabehať a ísť do práce." mykol ramenom.

,,Nie teraz-teraz, ale s Júliou? Vieme, že stále žije." dúfala, že má nejaký plán ju ísť hľadať.

,,Ja som to tak trochu vedel celý čas, že žije a myslím, že je aj v dobrých rukách." odvrátil zrak na mesto.

,,Ako to?" začudovala sa.

,,Poslal som jej správu," zhrozene sa na neho pozrela ,,teda list. Poštou." doplnil, keď uvidel jej výraz ,,Napísal som jej tam len meno. Róbert Barton. Ani zmienka o tom, že je odo mňa."

,,Kto to je?" nerozumela, čo s tým všetkým má spoločné nejaký Róbert Barton.

,,Je to Mensisin starý otec, za ktorým raz boli aj rodičia, kvôli tomu... veď vieš." chápavo prikývla ,,Dúfal som, že jej pomôže."

,,Aha, takže už vie aj o nás." povzdychla si.

,,Je na tom niečo zlé?" nechápavo sa na ňu pozrel.

,,Nie, nič, len mi tak teraz došlo, že aj ona je súčasťou tohoto sveta." zamysleli sa nad tým.

Celý ten čas, čo spolu boli ju mali za človeka. Zo sveta normálnych ľudí a vecí, bez príšer či prekliatí. A pritom bola z opačného sveta, dokonca temnejšieho ako je ten ich.

Nastalo ticho. Obidvaja sa ponorili do svojich myslienok.

,,Ak sa aj Júlii podarilo nájsť Bartona..." začala Elizabeth.

,,Našla ho." prerušil ju so sebavedomou odpoveďou.

Vážne sa na neho pozrela a radšej sa stiahol ,,No, chcela som povedať, že ak ho aj našla, tak už bol starý, možno už nie je medzi nami."

,,Čo tým chceš povedať?" spýtal sa, keď sa odmlčala.

,,Čo ak je pravda, čo hovorili Alice a Ethan? Barton odišiel a našiel sa niekto iný, kto ju priviedol na zlé chodníčky." vysvetlila Elizabeth ,,Možno by sme ju mali nájsť a zistiť, čo sa deje skôr, než to dostihne aj nás."

,,Vieš, že to nie je len na mne." povzdychol si.

,,A ty vieš, že na to nepotrebuješ súhlas a že máš ľudí, ktorí ti vždy pomôžu." nasadila mu chrobáka do hlavy a odišla.

***

Ďalšie dni pokračovali podobne. Nič zvláštne sa nedialo. V robote obsluhoval zákazníkov a doma premýšľal.

Nakoniec ho to v jeden deň aj tak všetko dobehlo. Nedostatok spánku sa na ňom podpísal. Išiel zaniesť objednávku, keď sa mu zatočila hlava a pred očami sa mu zjavila Júlia. Celá tácka s objednávkou mu vypadla z rúk na zem.

,,Jake!" vyplašene zvolala Cassandra zo zadu, keď započula hluk.

Vykukla spoza pultu, aby zistila, čo sa stalo a keď uvidela na zemi rozbité šálky a vyliatu kávu, utekala zobrať metlu a handru.

,,To nič, upracem to." odháňal ju, keď sa chytila to poupratovať.

,,Vieš čo, spravíme dohodu. Upraceš to, vypíšeš papiere o nehode a pôjdeš sa domov vyspať." nekompromisne povedala.

,,Ale.." Jake chcel namietať.

,,Nie, choď! Ako dlho si vlastne už nespal?" Jake sa zaksichtil, keď si v hlave vybavil, ako je to už dlho, čo Cassandre stačilo ako odpoveď.

Spravil teda tak, ako povedala a išiel sa domov vyspať. Už niekoľko dní ho bolela hlava a vidina Júlie rovno pred ním mu povedala, že by sa mu spánok zišiel. Zobudil sa až ráno, kedy sa obliekol a utekal do roboty.

,,Hneď vyzeráš lepšie." skonštatovala Cassandra na druhý deň, keď vošiel do kaviarne.

,,Tým chceš povedať, že som vyzeral predtým zle?" zarazene sa na ňu pozrel.

,,Hmmm." zamyslela sa a potom prikývla.

Prižmúril oči a pošteklil ju na boku, keď popri nej prechádzal cestou do miestnosti pre zamestnancov.

,,Aj lepšie naladený. To sa dnes bude dobre robiť." pousmiala sa.

Obliekol si zásteru, pripravili stoly a pult a mohli otvoriť.

Bol stred týždňa, a tak mali málo ľudí. Podvečer okolo šiestej hodiny sa v kaviarni ukázala celá Jaková parta.

,,Vy čo tu?" spýtal sa ich prekvapene.

,,Prišli sme na kávu." odpovedala mu Megan, akoby to bola normálna vec, že boli všetci v Jakovej práci.

,,Okej." prikývol hlavou ale ironicky si pomyslel ,,No jasné." Mal podozrenie, že majú niečo za lubom.

,,Čo si teda dáte?" vybral si zápisník a pero zo zástery a čakal, čo mu nadiktujú.

Skoro každý si dal niečo iné a k tomu aj zákusok. Objednávku im doniesol a neprešlo ani päť minút, keď prezradili, čo vlastne chcú.

,,Ideme hľadať Júliu." vyhlásil Ron.

Jake si povzdychol ,,Neviem, či to je dobrý nápad."

,,Prečo? Vieme, že je na žive a už vie, čo sme zač a čo je zač ona." namietol.

Jake sa netváril nadšene.

,,Počuj," chytila sa slova Elizabeth ,,všetci dobre vieme, že my, keď sa naozaj zaľúbime, tak sme verní a nedokážeme ľúbiť niekoho iného. Keby si to tak nemal s Júliou, už by si podľa mňa bol s Cas. Je veľmi pekná. Nikdy som nerozumela, prečo s ňou nechceš nič mať. Ale potom mi to došlo. Júlia je tá pravá a my ti chceme pomôcť." vždy vedela, čo má povedať a ako prehovoriť ľuďom do duše.

Trochu ho jej reč dojala, aj keď na sebe nedal nič poznať.

,,A čo s kaviarňou? Nemôžem len tak odísť." napadla mu ďalšia výhovorka.

,,Och, Jake. Pane Bože." povzdychli si všetci ,,Chceš Júliu alebo kaviareň?" povedala rozhorčene Megan a čakala, kým si vyberie.

,,Kedy ideme?" spýtal sa po chvíli ticha Jake a všetkým sa na tvári zjavil úsmev.

Ďalšia časť. Budem sa snažiť vydávať každú nedeľu, tak uvidíme, či sa mi to podarí 😄.

-P.👋🏻