Nečakané prekvapenie

930 35 0
                                    

Bol tu nový deň a tak som rovno z postele išla dole do jedálne. Bola tam Esperanza a Lucka.

"Dobré ráno." Pozdravila som ich s úsmevom a urobila som si kávu.

"Och Klára mohla si povedať Kike. Ona by ti kávu urobila." Pozrela na mňa s úsmevom.

"Oh to nie, nevadí. Ja si totiž robím špeciálne kávu, pretože si tam pridám trochu kúzla aby bola chutnejšia." Žmurkla som na Lucku a ona sa do široka usmiala.

"Čo si tam dávaš?" Opýtala sa s veľkými očami.

"To je tajomstvo." Brnkla som jej po nose a sadla si k ním za stôl. Esperanza na mňa pozerala s úsmevom a o malú chvíľu prišiel do jedálne aj Daniel. Keď som si ho obzrela trochu mi zabehlo. Mal na sebe tričko a tepláky a bol strašne sexy. Mala som čo robiť, aby som sa nerozkašľala. Radšej som svoj pohľad zabodla do rohu miestnosti.

"Kľudne si ma môžeš obzerať, keď už budeš moja manželka." Uchechtol sa a sadol si k nám. Nepekne som sa naňho zamračila a chystala som sa mu niečo povedať no prišiel Robert.

"Dobre ráno." Pozdravil nás a my sme mu zborovo odzdravili.

"Tak čo máš dnes v pláne Klára?" Opýtal sa ma a usmial sa. Esperanza s Danielom naňho pozerali trochu prekvapene a ja som nechápala prečo.

"No neviem. Asi sa budem nudiť." Mykla som plecami a odpila si z pohára.

"A nechcela by si ísť so mnou na jednu prehliadku?" Opýtal sa a Danielovi zabehlo.

"Otec" Pozrel naňho prísne a zamračil sa.

"Synak predsa ju nenecháš sa nudiť no nie?" Pozrel naňho s úsmevom. Ako obvykle sa Daniel postavil a odišiel bez slova. Pretočila som očami a pokrútila hlavou.

"Toto bude veľmi ťažké." Zahundrala som si popod nos a Esperanza sa len zasmiala.

"Neboj sa on si na to zvykne." Usmiala sa a potom išla Lucku odniesť do školy. Ja som išla do svojej izby a prezliekla som sa. Obliekla som si voľné šaty a na pery som si dala priesvitnú pomadu. Keď som bola hotová tak som čakala na Roberta.

"Môžeme ísť?" Opýtal sa, keď ku mne prišiel.

"Áno pane." Usmiala som sa.

"Volaj ma kľudne Robert a prosím tykaj mi." Ponúkol mi ruku a ja som ju prijala.

"Dobre teda." Usmiala som sa naňho a sadla si do auta.

"A kde teba pôjdeme?" Pozrela som do predu na cestu a pozorovala okolie.

"Ideme na jednu prehliadku v galérii, ktorá bude veľmi nudná a potom pôjdeme na jeden pracovný obed, kde príde aj Daniel." Žmurkol na mňa a mne nálada hneď poklesla. Tak ako vravel boli sme v galérii už asi dve hodiny a žena, ktorá nás sprevádzala bola vážne nudná. Miestami som mala pocit, že zaspím. Keď sa to skončilo premiestnili sme sa do reštaurácie, kde dorazil aj Daniel. No ľudia ,ktorí si k nám prisadli mi vyrazili dych. To nie je možné. Modlila som sa aby ma nespoznali no bohužiaľ.

"No ja neverím. Klára?" Ozvala sa s falošným úsmevom Sofia. Najväčšia falošná Barbie na škole, do ktorej som chodila. Daniel svoj pohľad premiestnil na mňa a ja som sťažka prehĺtla.

"Sofia." Darovala som jej falošný úsmev.

"Neverím, odchytila si si Daniela? Hmm čo si musela spraviť? Skočila si mu do postele?" Nadvihla pobavene obočie. Jej otec ju zahriakol za jej správanie no ja som sa postavila a ospravedlnila sa, že potrebujem ísť na wc-ko. Stála som pred zrkadlom, keď som za sebou zbadala ju.

After The FallWhere stories live. Discover now