After The Fall

Priebeh Kómy

Pobalila som si tašku s potrebnými vecami a vonku ma už čakalo auto. Nebolo však moje.

"Môžem ísť aj vlakom" Povedala som smerom na Teodora no on len čakal, kým nastúpim.

"Máme rozkazy slečna Morfingová." Povedal a nastúpil na miesto vodiča.

"Volaj ma Klára." Napomenula som ho a on sa len usmial a prikývol. Vyrazili sme na cestu a počas toho neviem ako som zaspala.

Mal opatrný dotyk, akoby sa bál, že mi ublíži. Jeho chladné oceánové oči ma sledovali ako šelma svoju korisť. Videla som v nich lásku a obavy. Toľko krát mi povedal, že sa ma už žiadny muž nedotkne pokiaľ to nebudem sama chcieť a ja som mu verila. Vedela som, že nie je ako ostatní, a že ma dokáže ochrániť pred zlým svetom. Jeho dotyky na mojej pokožke zanechávali pálivú stopu a nechceli zmiznúť. Čím viac sa ma dotýkal tým viac som po ňom túžila. Čím viac bozkov mi dával na krk tým viac som chcela aby to robil stále. Nechcela som aby prestal. Nechcela som aby sa odtiahol. Nechcela som aby videl moju slabú stránku. Najviac som však nechcela to, aby sa dozvedel, čo by vedieť nemal....

"Klára vstávaj! Sme tu." Zo spánku ma prebral až Teodorov hlas, ktorý bol príliš hlasný.

"Prepáč." Zachraptela som no všimla som si, že sa len usmial. Z tých liekov častejšie zaspávam než je dobré. Mala by som sa porozprávať s mojím lekárom. Keď už som na návšteve u mamy tak by som mohla k nemu zájsť. Možno aj Matúško bude musieť ísť k lekárovi. Vystúpila som z auta a videla som ako z domu vybehol Matúš.

"No ahoj krpec!" Rozpestrela som ruky a hneď ma silno objal. Zasmiala som sa a dala mu pusu na líčko. Hneď za nami prišla aj mama a objala ma.

"Som tak rada, že si doma." Usmiala sa na mňa.

"Ako sa máte mami?" Opýtala som sa ich zatiaľ čo Teodor vybral moju tašku s vecami a doniesol mi ju.

"Ja dobre no ale ako vidím doniesla si si niekoho?" Pozrela na mňa a s úsmevom nadvihla obočie. Len som pokrútila hlavou a pozrela na Teodora.

"Nie mami. To je iba môj osobný šofér a taktiež strážca, pretože náš šéf pridelil každému pracovníkoch jedného chlapa, aj keď nechápem prečo." Zasmiala som sa a mamka so mnou.

"Tak dáva si na dobrých ľudí pozor aby mu neutiekli." Žmurkla na mňa a ja som len pretočila očami. Zdvihla som Matúša na ruky a dala mu pusu na líčko.

"Inak, kde je otec?" Opýtala som sa, keďže som tu jeho auto nevidela.

"Je v práci, ale čoskoro by mal byť doma." Pozvala nás oboch dnu a zatiaľ čo si Teodor sadol na gauč ja som si s malým sadla na zem.

"Ako je na tom?" Pozrela som na mamu a kútikom oka som si všimla, že Teodor nás celý čas sleduje a počúva.

"Oh jeho stav je vraj zatiaľ dobrý, ale dnes mám ísť po nové výsledky." Trochu sa pošúchala na hrudi a sadla si.

"Nechaj tak mama ja po to zájdem. Aj tak potrebujem ísť za doktorom." Pozrela som na ňu a podala Matúšovi hračku. Matúš je môj mladší brat a má desať rokov. Ma zdravotné problémy no snažíme sa s mamkou mu zabezpečiť tú najlepšiu liečbu aby sa z toho mohol rýchlo dostať.

"A koľko povedal doktor, že treba peňazí?" Opýtala som sa jej. Teodor na mňa hodil zvláštny pohľad, čomu som nerozumela no neriešila som to.

"No je to veľmi drahé. Až päťdesiat tisíc eur." Mala priškrtený hlas a pozrela na Matúša. Vyvalila som oči a povzdychla si.

"Tak si zoberiem nejakú pôžičku alebo budem robiť nadčasy." Povedala som sucho a pretrela si tvár. Bože táto práca ma raz zničí.