After The Fall

Pravidlá

"Nevyľakajte sa no pri takýchto zákazníkoch máme určité pravidlá." Usmiala som sa nevinne a podišiel k nám jeden ozbrojený chlap z auta. Vzala som podklady a potom som im ešte povedala nech chvíľku počkajú kým rozdám pokyny druhým.

"Ničoho sa nebojte, ozbrojených pomocníkov mávame len niekedy, keď je to nevyhnutné, pretože niekedy sa tu zvyknú potulovať drogoví díleri, alebo nebezpeční ľudia, keď ešte domy nie sú predané a oni ich zdemolujú ešte viac než už sú, tak preto ich zastrašujeme zbraňou." Objasnila som im situáciu a vyzeralo to, že Daniela to vôbec nezaujíma. Zrazu mu zazvonil mobil za čo sa ospravedlnil a išiel bokom.

"My by sme aj zatiaľ mohli ísť dnu nie?" Ukázala som smerom dnu. Aurora len prikývla a pobrala sa dnu.

"Tak pre koho je ten dom? Pre jeho priateľku? Manželku?" Opýtala som sa. Nie žeby som bola zvedavá, ale určite chápete.

"Oh nie nie, nie je zadaný ak chceš vedieť to." Chcela ešte niečo povedať no skočila som jej do reči.

"Nechcela som to vedieť, pretože ma to absolútne nezaujíma." Vedela som, že stojí za mnou a počul nás a je mi to jedno. Počas toho ako som to hovorila som niečo prezerala v dokumentoch.

"Bude to pre moju sestru." Povedal nezaujato a podišiel bližšie k nám.

"Takže sestra. Dobre teda. Čo vravíte na tento dom? Má celkom dosť veľa miesta a dá sa tu v pohode na ňom spraviť veľa vecí. Je tu aj záhrada, ktorá je vzadu. Vojde sa tam aj bazén a v pohode aj nejaký ten altánok ak by chcela. Potom sú tu izby, je ich tu asi sedem alebo osem." Pozrela som na nich profesionálnym pohľadom a čakala, čo povedia. Všimla som si, že Aurora mala celý čas na tvári úsmev a Daniel ma sledoval. Už mi to liezlo parádne na nervy, no čím skôr ho vybavím tým lepšie pre mňa. Zrazu mi však zazvonil mobil, keď sa chystal niečo povedať.

"Pardon." Ospravedlnila som sa a zdvihla hovor.

"Klára prosím." Keď som započula Dušanov hlas zavrčala som.

"Daj mi už do riti pokoj!" Zavrčala som to trochu hlasnejšie, než som chcela takže to určite museli počuť.

"Len ma vypočuj." Prosil no ja som zúrila.

"Dušan, ak mi ešte raz zavoláš prisahám, že ten tvoj vták zažije niečo čo nechce! Tam si choď za Silviou!" Zavrčala som a zrušila hovor.

"Nejaké problémy?" Ozval sa jeho hlas a ja som sa hneď otočila. Stáli tam obaja a pozreli na mňa.

"Všetko je v poriadku pán Morgas." Usmiala som sa a mobil vypla. Poukazovala som im ešte pár miestnosti a potom sme išli pozrieť ešte iný pozemok a tak sa vrátili späť do firmy. Vošli sme do mojej kancelárie a zatvorila som za nami dvere. Obaja sa posadili na gauč a ja za pracovný stôl.

"Nevedela som, že pracuješ ako realitná maklérka." Prehovorila Aurora počas toho ako som zapisovala požiadavky do papiera. Odtrhla som zrak od papiera a pozrela na nich. Daniel ma celú dobu sledoval a už som mu mala chuť za to vylepiť druhý krát.

"No vieš, barmani môžu mať aj inú prácu okrem toho." Usmiala som sa a zahryzla si do pery, keď som sa pozrela na Daniela.

"Takže vaše papiere budú čoskoro pripravené a ja dúfam, že budete s našimi službami spokojní. Ak by sa vyskytli nejaké zmeny alebo nejasnosti okamžite Vám dám vedieť alebo poprípade mi zavolajte na súkromný mobil, ktorý máte napísaný na papieri." Dohovorila som a sledovala ako odchádzajú. Daniel sa však zastavil a otočil mojim smerom. Nadvihla som obočie a čakala, čo z neho výjde.

"Do skorého videnia slečna Morfingová." Jeho pekélne oči sa zabodli do tých mojich a moje telo naňho reagovalo ako keby som bola tínedžerka, čo chce dosiahnuť svoj prvý orgazmus. Ani som si neuvedomila, že to vlastne bola aj pravda no len tá posledná časť, keďže tínedžerka už dávno nie som.

"Zbohom pán Morgas." Pohrala som sa z jeho priezviskom na jazyku a všimla som si ako sa mu nadvihol pravý kútik úst a potom odišiel. Vydýchla som si no zároveň som sa hnevala na šéfa. On dobre vedel, o kom som vtedy hovorila a nič nepovedal. Prestala som sa tým zaoberať a vybrala som sa domov. Nastúpila som do auta a dupla na plyn. Samozrejme neušli sa mi aj pohľady zamestnancov, ktorí tu boli. Opäť si v hlave mysleli, prečo sa predvádzam. V skutočnosti som sa nepredvádzala, pretože mám rada rýchlu jazdu. To je asi všetko. Domov som došla až neskoro večer a hneď som zaľahla do postele. Zívla som si a ponaťahovala sa.

"Prosím?" Zdvihla som mobil, keď začal vyzváňať.

"Tak čo? Aký je nový klient?" Opýtala sa ma Laura. Pretočila som očami, keď som si naňho spomenula.

"Ujde." Odpovedala som sucho a začala si chystať večeru. Mobil som si položila na rameno a pridržiavala som ho hlavou.

"Ale no tak, je taký sexy ako vravia?" Vyzvedala a musím povedať, že mi to liezlo na nervy. Ak ju tak veľmi zaujíma ako vyzerá, prečo si s ním nedohodne stretnutie?

"Tak prečo s ním nejdeš na rande?" Opýtala som sa.

"Ja? S ním? Haha prosím ťa! Veď ten si ma ani nevšimne. Za to teba áno." Tvárila som sa, že som tie posledné slová prepočula...