After The Fall

Nedoručený pokyn?

Boli sme už na pláži asi tri hodiny a za ten celý čas som sledovala Daniela. Áno teraz si myslíte, že som nejaký úchyl, čo si hľadá vhodnú príležitosť, kedy ho zatiahnuť do nejakej tmavej uličky a znásilniť ho no vôbec to nie je pravda. V skutočnosti ma irituje to, že ho už zastavilo najmenej tristo dievčat a každá vyšla z toho neúspešne, keďže ich poslal kade ľahšie. Chvíľkami aj premýšľam prečo, keďže všetky boli fakt pekné.

"Ešte stále ho sleduješ?" Opýtala sa Laura, keď si natierala krém na telo, pretože sa trochu spálila.

"Rozmýšľam, prečo každú odmieta." Podoprela som si hlavu. Mala som výhodu, keďže som mala okuliare, pretože tak nemohol vidieť, či ho sledujem alebo nie.

"Čo ti ja viem. Možno už má frajerku." Mykla plecom a ľahla si tak ako ja.

"Pochybujem. Z tými zmenami jeho nálad by pri ňom žiadna nevydržala." Zasmiala som sa a akurát sa rozbehol smerom do mora. Bože tie jeho ramená! Tak rada by som sa ich dotkla.

"Čo ty vieš, ale ja si myslím, že už si nejakú vyhliadol. Skôr by som povedala, že si to ty." Tieto slová ma rožkašľali.

"Čože?!" Pozrela som na ňu prekvapene a Laura sa rozosmiala.

"Bože nerob sa blbou. Nevidíš ako po tebe hádže pohľadom?" Nadvihla obočie. Zavrčala som a vystrelila na nohy.

"Už prestaň Laura! Ja žiadneho chlapa nepotrebujem." Zavrčala som na ňu a pritiahla trochu pozornosti. Schmatla som svoju deku a vybrala som sa späť do hotela. Na izbe som si dopriala hodinovú kúpeľ a potom som si dala do obývačky a dala si slúchadlá do uší. Všimla som si Daniela, že prešiel o pól hodinu okolo mňa do svojej izby a ja som sa vybrala na obed, keďže bola jedna hodina poobede. Sadla som si do reštaurácie a zavolala na čašníka. Objednala som si šalát s kuracím mäsom a k tomu minerálku. Pomaly som jedla a premýšľala nad svojím životom. Mám dvadsať päť rokov. Mala by som si pomaly založiť rodinu. No nenašla som však zatiaľ toho vhodného partnera. Ale našla Klára. Je ubytovaný v rovnakom apartmáne ako ty. Moje svedomie mi vždy spríjemní deň.

"Môžem?" Ozvala sa Laura a až mnou myklo. Len som prikývla a pozrela opäť von oknom.

"Prepáč nechcela som tak na teba vyletieť." Ospravedlnila som sa. Laura na mňa pozrela zmätene no potom sa usmiala.

"To nevadí." Svoju ruku som dala na tú jej a stisla ju.

"Vieš Laura... Dôvod, prečo sa od chlapov držím ďalej je veľmi jednoduchý. Zažila som niečo, čo by si v mojom veku nechcel zažiť nikto." Začala som a usúdila, že je správny čas jej to povedať. Predsa sme boli dobré kamošky a nechcela som aby ma považovala za tú, ktorá nedôveruje tej druhej.

"Mala som ešte len dvanásť rokov..." Začala som jej rozprávať celý príbeh o Frederikovi a o tom, ako mávam s ním nočné mory. Spomenula som jej aj lieky, ktoré musím kvôli nemu brať inak by ma to asi zabilo a aj to, ako sa mi zdálo, že som ho zahliadla.

"Pre boha." Prikryla si rukami ústa a pozrela na mňa smutne.

"A to je celý príbeh." Usmiala som sa a dojedla posledné sústo.

"To ma veľmi mrzí." Pozrela na mňa súcitne.

"Ale myslím si, že niektorým by si šancu dať mohla. Nie všetci sú rovnakí." Žmurkla na mňa a ja som pretočila očami. Má pravdu, ale aj tak tu je ten pocit, ktorý ma núti sa k chlapom správať tak, ako si zaslúžia. Z jedálne sme kráčali cez recepciu, keď nám zrazu zavybrovalo zariadenie. Vytiahli sme ho a prečítali si správu.

"Urýchlene sa prosím dostavte do sály." Zamračila som sa.

"Super takže deň v háji." Povzdychla som si a vybrali sme sa do miestnosti. Sadli sme si na naše miesta a čakali na ostatných. Daniel sa celý čas mračil a ani raz na nás nepozrel. A jaj!