After The Fall

Frederik?!

Vystúpili sme z lietadla a mňa ovial teplý vzduch. Nadýchla som sa a spokojne vydýchla. Táto dovolenka bude úžasná.

"Sme všetci?" Premeral si nás a na každého sa trochu zadíval.

"Sme!" Zvolala jedna kolegyňa a žmurkla naňho. Už mi to liezlo parádne na nervy, aj keď nechápem prečo. Zrejme to bude asi tým, že neznášam keď sa niekto niekomu pchá do zadku. Zobrala som si svoj kufor a prešli sme cez letisko až ku hlavnému vchodu, kde na nás už čakali autá. Nastúpili sme do nich a tie nás odniesli až na hotel.

"Teda! Vidíte ten luxus!" Zvolala radostne Zuzana, jedna z mojich kolegýň. Tuším Daniel nešetril peniazmi. Všimla som si jeho pohľad, ktorý pozeral na mňa v spätnom zrkadle. Šťastie, že som mala na očiach okuliare. Tvár som mala neutrálnu a snažila som sa tváriť profesionálne, aj keď niekedy mi to vôbec nešlo.

"Bože Klára! Nebuď tak vážna." Drgla do mňa Laura a tiež vystrkovala svoju hlavu po ceste, keďže hotel bol po našej pravej ruke a my sme sa zatiaľ nachádzali na diaľnici, z ktorej sme ochvíľu zabočili smerom k hotelu. Samozrejme v aute, kde som sedela ja, Laura a ešte jedna kolegyňa bol šoférom Daniel. Nechápala som prečo, no nijako extra som to neriešila. Keď autá zastali pred hotelom hneď z neho vybehli zamestnanci a vítali nás milo. Dali nám drink a popriali krásnu dovolenku. Bolo mi z toho všetkého na grc no povedala som si, že by som mohla trochu prestať myslieť na prácu a to ostatné a užívať si tento moment. Takže som to hodila za hlavu a zobrala svoj kufor, následne som mierila k recepcii, kde boli ostatní. Daniel nám vybavoval zrejme izby, keďže rozprával jazykom ktorému som vôbec nerozumela. No vidíš Klára! Taký poriadny chlap, ktorý ovláda toľko jazykov a ty ho nechceš. Ak by som mohla vrazila by som si pred všetkými no vyzeralo by to dosť čudne a mysleli by si, že som narušená osoba.

"Dobre vážený. Mala zmena plánu." Otočil sa k nám a už z jeho tónu som zistila, že sa niečo pokašľalo. No to som ešte nevedela, čo sa dozviem.

"Izbu, ktorú mala mať Laura Strentonová a Klára Morfingová, tak ju bohužiaľ majú obsadenú. Keďže nemajú žiadne iné izby voľné, dámy budeme sa musieť spoločne podeliť o jeden apartmán." Srdce sa mi zastavilo a keby som mohla tak si vypichnem oči, odrežem uši a zápcham nos. Čo práve povedal?! Spoločný apartmán? Neviem, či sa mi to sníva alebo práve preklinám predvčerajšok, že som sa rozhodla na túto dovolenku ísť.

"Ako to myslíte? Tento hotel má snáď milión izieb a vy tvrdíte, že je všetko plné?" Ozvala som sa a ani som sa nepozrela na ostatných, pretože som jasne cítila, že pohľady mojich kolegýň do mňa vypaľovali čiernu dieru a to doslova. Ak by tu Daniel nebol, hotel by sa stal svedkom masového útoku na moju osobu. Najprv by ma dobodali, vytrhali všetky vlasy a potom by ma spálili a zakopali strašne hlboko pod zem.

"Tak ako som povedal. Budete musieť byť so mnou v jednom apartmáne. Ničoho sa nemusíte báť, izby budeme mať zvlášť. Pokiaľ by ste teda chceli mať spojenú, nemám s tým žiadny problém." Zasmial sa a ostatný s nimi. Môj pohľad ho zabíjal tak ako ostatných, ale nič som s tým nezmohla, keďže jeho slovo je hlavné. Pobrali sme sa teda do našich izieb a keď sme vstúpili do toho apartmánu padla mi sánka. Bolo to nádherné.

"Wau." Povedali sme s Laurou naraz a zložila som si okuliare. Kufor som nechala v hale pri dverách a porozhliadla sa. Bolo tu päť izieb. Kuchyňa, dve spálne, kúpeľňa s wc-kom a obývačka. Išla som rovno na balkón, ktorý viedol z obývačky a mala som krásny výhľad na more.

"Úžasné." Zašla som nad tým a ani som si nevšimla, že Daniel niečo rieši s Laurou. Vrátila som sa k nim a moju pozornosť zaujala vec, ktorú mala Laura v ruke.

"To dostaneš aj ty Klára." Podal mi to a ja som to skúmala.

"Je to zariadenie, na ktoré Vám budem posielať pokyny. Dúfam, že ste nepočítali s tým, že budete mať stále voľno." Zasmial sa a pozrel na mňa. Pretočila som očami tak aby to nevidel a prikývla som.