Mal na sebe čiernu kapucňu a bežal po newyorských uliciach počas daždivého dňa. Počasie tu bolo veľmi nevyspytateľné. Každú chvíľu sa zo slnečného dňa stal upršaný.
Bol zamyslený a celý čas nevnímal okolitý svet, keď v tom ho prebralo trúbenie auta. Najprv sa zdalo, že prichádza z diaľky, no neskôr si uvedomil blízkosť zvuku. Rýchlo sa uhol autu, ktoré vychádzalo z bočnej uličky a rozhliadol sa okolo seba. Nachádzal sa uprostred ranej newyorskej špičky. Dážď mu stekal po tvári a ťažko sa mu pozeralo cez kvapky vody v očiach.
Zrazu akoby sa všetko spomalilo. Znova zbadal jej tvár. Stála na druhej strane cesty a pozerala sa na neho. Na jej tvári sa objavil jemný úsmev, ktorým ho k sebe lákala. Akoby omámený sa vydal smerom k nej, keď auto prešlo kúsok popred neho. Vrátil sa do reality a rýchlo spravil krok späť. Keď sa pozrel znova na miesto, kde ju videl, nikto tam nebol. Sklamane si povzdychol.
Čo si asi tak myslel? Že sa Júlia dopátrala, kde je a prišla za ním? Už to sú tri roky, čo odišiel, určite už mala iný život.
Vrátil sa späť na chodník a zamieril do kaviarne, ktorá bola kúsok od neho.
,,Jake, akurát som ti volala." povedala mu Casandra, kolegyňa z kaviarne.
,,Nechal som si mobil doma." povedal bez štipky záujmu v hlase a začal si vyzliekať mikinu.
,,Čo si taký premočený? Si išiel pešo v takomto počasí?" zhrozene sa na neho pozrela a pomohla mu vyzliecť sa.
Aj keď sa k nemu Casandra chovala kamarátky a vždy mu chce pomôcť, Jake bol odťažitý a moc sa s ňou nebavil. Aj po skoro roku, čo spolu robia, na neho nikdy nezanevrela a bola milá. Tušila, že si musel niečim prejsť, keď má takýto postoj k ľuďom. Pravdou bolo, že nechcel riskovať zblíženie s človekom, ktorého by musel náhle opustiť bez vysvetlenia - ako Júliu.
Zobrala mu mikinu a dala ju na radiátor.
,,Nie, nedávaj si to!" zastavila ho, keď si chcel dať na mokré oblečenie zásteru.
,,Čo?" zarazene sa na ňu pozrel.
,,Choď si dozadu zavesiť veci na radiátor a počkaj kým neuschnú. Nebudeš tu chodiť celý mokrý. Aj tak si tu skoro, mal si prísť na obed." dirigovala ho.
Bez žiadnej poznámky spravil tak, ako povedala. Zašiel dozadu, kde bola miestnosť pre zamestnancov. Chvíľu stál medzi dverami a rozmýšľal. Nechcelo sa mu vyzliekať.
,,No šup šup, nestoj tu tak." popohnala ho Casandra, ktorá prišla za ním.
,,Tu máš tričko..." hodila mu tričko s logom kaviarne, ,,šľapky a ponožky." dala mu svoje veci, ktoré mala navyše. Vždy si brala ponožky navyše, keby jej bola zima a šľapky na prezutie. Ona sa prezula do tenisiek, v ktorých prišla, keďže tie by mu boli moc malé.
,,Cas, nemusíš sa o mňa.." chcel namietať, že sa o neho nemusí takto starať, ale prerušila ho so slovami: ,,Prezleč sa a nebrbli!"
Prvýkrát sa za tento deň usmial ,,Dobre, dobre." porazenecky zdvihol ruky.
Tiež sa usmiala a chystala sa odísť, ale ešte sa otočila späť ,,A ..." zarazila sa, lebo Jake si vyzliekol tričko.
,,Hmm.." spýtavo sa na ňu pozrel.
,,Ehmm, že nohavice nemám, ale môžem napísať Jane nech nejaké donesie."
,,Cas.." znova chcel namietať.
,,Ee..." a ona ho znova zahriakla ,,Nenechám ťa tu behať mokrého." poslednýkrát povedala a išla na predajňu.
Jake si obliekol tričko, prezliekol ponožky, obul šľapky a všetko si zavesil na radiátor. O dvadsať minút prišla Jane a doniesla mu tepláky.
YOU ARE READING
ELITA 2
Werewolf*pokračovanie príbehu ELITA* -príbeh sa odohráva po 3 rokoch od odchodu. *** ,,Čo máš teraz v pláne robiť?" spýtala sa. ,,Počkať si na východ slnka, zabehať a ísť do práce." mykol ramenom. ,,Nie teraz-teraz, ale s Júliou? Vieme, že stále žije." dúfa...
