White roses ✓

17. kapitola

,, A čo chceš teraz robiť? " nechápavo sa ma spýtal Alex, keď som všetkým objasnila situáciu.

,, Premením ho."

,, Nikdy si to nerobila Blake. " zamračila sa na mňa Carmen.

,, Car má pravdu. Otec ťa na to nepripravil."

,, Mýliš sa Bray. Navyše ja pri tom nebudem prítomná. "

,, Nechápem. " zachrapčal Theo, ktorý schúlene sedel v kresle.

,, Oddám sa vlčici. Mysľou budem vlk no telom človek. Až na to, že budem mať tesáky."

,, Bude to bolieť? "

,, Neviem Theo. Ak áno, bolesť vezmem na seba. " žmurkla som na neho.

,, A čo s ním budeme robiť?" zamračil sa na mňa Bray.

,, Bude členom mojej svorky. Rodinu nemá, takže bude bývať s nami. Keď sa premení, prihlásime ho do školy."

,, Budem chodiť do školy?" pozrel na mňa a v jeho očiach sa zjavilo čosi iné. Bola to radosť? Alebo nádej? Len som prikývla a zaškerila sa.

,, Koľko máš vlastne rokov? " so spýtavým pohľadom sa na neho pozrela Carmen.

,, Devätnásť."

,, Takže to budeš chodiť do triedy s mojim bratom. " usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

Videla som na ňom, že vidí vo mne niečo viac. Jeho zelené oči prezrádzali veľa. Bola som pre neho akási nádej, či spása.

Thea som zobrala do našej hosťovskej izby. Teda, už to vlastne bola jeho izba.

,, Tak toto bude tvoja izba. " otvorila som dvere a Theo vošiel dnu. S úsmevom sa otočil okolo vlastnej osi. Nevšimol si však, že sa mu chvost zamotal o obe nohy.  Keď s rachotom dopadol na zadok rozosmiala som sa.

,, Poď, na to si zvykneš." so smiechom som mu podala ruku, ktorú mi s veľkým úsmevom opätoval.

,, Neviem, či ti niekedy budem vedieť toto všetko oplatiť Blake."  so sklonenou hlavou sa posadil na posteľ.

,, Ani to od teba nechcem Theo. Už teraz si členom mojej svorky. " ukazovákom som mu jemne pohľadkala líce.

,, Keď sa premeníš, pôjdeme spolu nakupovať. Potrebuješ nejaké oblečenie, mobil, no v podstate všetko."

,, Ako to vlastne bude prebiehať? " ľahol si na posteľ a rukou potľapkal vedľa seba.

,, Uhryznem ťa do krku a uvidíme. Buď sa zmeníš po pár hodinách alebo až za niekoľko dní. Ale myslím si, že bude stačiť, keď ťa Uhryznem tu. Nemusíme ísť do lesa. "

,, Vieš, teším sa na to. Konečne bude môj život niečo napĺňať."

,, Musím ťa ale upozorniť, že to bude ťažké. Budeš sa musieť naučiť všetko ovládať. "

,, Neboj sa. Žijem takto dva roky. Niečo určite zvládnem." zasmial sa a ja som prikývla.

,, Dobre Theo. Nechám ťa tu. Zoznám sa so svojou izbou a cíť sa ako doma. Keď budeš hladný, kľudne choď do chladničky a niečo si vezmi. Proste chovaj sa ako doma. Dobrú noc." usmiala som sa na neho a zhasla mu svetlo.

,, Ďakujem ti Blake. Aj tebe dobrú."  šepol do tmy a ja som mu na izbe zavrela dvere.

S jemným úsmevom som si to namierila do tej svojej izby. Keď som však otvorila dvere, dych sa mi zasekol v krku. Ale keďže dýchanie je nepodmienený reflex, nezadusila som sa.

Alex ležal na mojej posteli a niečo ťukal do mobilu. Na tom by nebolo nič. Lenže on tam ležal len v teplákoch. A keď vravím, že len, tak tým naozaj myslím že len! Moje oči si prehliadli celé jeho telo. No zastavila som sa na jeho rozkroku. Milujem sivé tepláky!

,, Ešte dlho si ma ideš prezerať? " zachrapčal Alex a jeho oči vyhľadali tie moje. Vďaka Bohu, že v izbe bola tma, lebo keby teraz vidí moje oči...

,, Čo.. Čo tu robíš?"

,, Ležím? " uškrnul sa a ja som prevrátila očami.

,, Prečo si taká rozrušená?" behom sekundy stál pri mne. Delilo nás od seba len pár milimetrov a jeho svieži dych mi narážal do tváre.

Palcom mi prešiel po líci smerom ku perám a jemne mi nadvihol hlavu. Jeho pery vyhľadali moje a jemne sa o nich obtrel.

,, Tvoje srdce bije stále rýchlejšie a rýchlejšie. " zamumlal mi do pier. Nezmohla som sa na slová. Vlastne som ani nevedela, čo mám povedať.

Jeho ruka začala schádzať nižšie a na chvíľu sa mi zastavila na páse. Keď videl, že neprotestujem, jeho ruka vyhľadala môj zadok.

Uškrnula som sa, no keď sa jeho pery dotkli môjho krku, všetko prestalo existovať. Ani som si neuvedomila a už ma držal obomi rukami za zadok.

Vyzdvihol ma na seba a ja som si okolo neho obtočila nohy. Jemne ma položil na posteľ a spojil jeho pery s mojimi.
Po chvíľke sa odtiahol a zvalil sa vedľa mňa.

Chcela som ísť na to pomaly. Vážne. No pri pohľade do jeho oči, pri jeho dotykoch a pri jeho prítomnosti, strácala som samu seba.

Už dávno som vedela, že budem jeho.

❤️❤️❤️