White roses ✓

13. kapitola

Hodiny ukazovali niečo po pol piatej. Nebudem vám klamať. Bola som v strese! Nikdy som s Alexom nebola sama. No svojim spôsobom áno, ale chápete. Vždy bol niekto v pozadí.

,, Blaaake? " zakričal na mňa Bray a ja som zišla dole po schodoch. Sedel v obývačke a hral sa na ixboxe.

,, Áno?" nervózne som sa uškrnula.

,, Prečo si taká nervózna? " otočil na mňa hlavu a stopol so hru.

,, Kvôli Alexovi?"

,, Prečo? Veď si s ním už bola veľakrát."

,, Áno, ale to nebolo rande." mykla som ramenami a Bray len pokrútil hlavou.

,, Dávaj si pozor. " šepol a prišiel mi dať bozk na čelo.

,, Neboj sa. Už mám schopnosti späť a budem s Alexom. Pochybujem, že by dovolil, aby sa mi niečo stalo." zaškerila som sa.

***

,, Takže pripravená? " uškrnul sa Alex pred vchodom do lesa.

,, Noo, neviem?"

,, Niekam ťa zavediem." tajomne sa usmial a prišiel bližšie ku mne. Moja nervozita sa razom rozplynula a oči mi zmenili farbu. Ružová s jemným odtieňom červenej. Rýchlo som sklonila hlavu, ale on mi ju ukazovákom zdvihol.

,, Viem, že túžiš po tomto. " zachrapčal a jeho pery vyhľadali môj krk. Na chvíľku som sa cítila ako pri Scottovi, keď na mňa použil svoju silu, no toto bolo omnoho lepšie.

Keď sa odtiahol, nebadane ma chytil za ruku a pohli sme sa smerom do lesa. Akonáhle sme doňho vošli, do nosa sa mi dostala typická lesná vôňa. Živica, ihličie, zhnité listy, mach a lesné huby. Na tvári sa mi vyčaril úsmev. Hneď som sa cítila lepšie.

,, Vidím, že sa ti tu páči. " usmial sa Alex.

,, To áno. Teraz je to iné, keď už mám svoje schopnosti. Navyše milujem vôňu lesa." znovu som sa nadýchla. Bolo to pre mňa niečo úžasné.

,, Alex? "

,, Hm?"

,, Prečo ma stále bozkávaš na krk?" pozrela som na neho s neskrývaným záujmom.

,, Lebo sa ti to páči. " mykol ramenami, ale potom sa uškrnul.

,, Svojim spôsobom si ťa označujem. Vždy v mojej prítomnosti začneš po tom túžiť. " žmurkol na mňa.

Chvíľku sme sa prechádzali len v tichu. Nebolo to trápne ticho. Práve naopak. Užívali sme si svoju prítomnosť. V pozadí štebotali vtáky a sem tam niekde v diaľke prebehlo stádo sŕn.

,, Ľúbim ťa." po chvíľke sa ozval Alex a ja som zastala.

,, Ja.."

,, Viem, prepáč." smutne sa usmial a pustil moju ruku, ktorú náhle ovalil chlad.

,, Nie, počkaj!" znovu som sa ho chytila a preplietla si s ním prsty.

,, Viem, že ma ľúbiš a ja k tebe tiež cítim niečo silné, no ešte je krátka doba na to, aby som ti povedala, že ťa ľúbim tiež. Viem, že budem s tebou Alex. Nechcem to však uponáhľať." usmiala som sa a dala mu letmý bozk na pery.

Vôbec si to neuponáhľala.

Sklapni. Prekrútila som očami nad svojím vlkom.

Alex si ma k sebe prisunul a pevne ma objal. Tak silné objatie plné emócií som už dávno nezažila.

,, Kam ma to vlastne berieš?"