White roses ✓

3. kapitola

Po našom raňajšom rozhovore s Alexom, som sa to rozhodla nechať tak. Veď predsa rozhovor s ním mi nikam neutečie a nebudem robiť cirkus v škole. Teda, ak by k nejakému došlo, samozrejme.

Pre mňa by to bolo dosť zle, pretože by som sa prezradila pred mnohými... pred všetkými študentami. Potom b yma vnímali ako monštrum. A vlastne, možno by ani neverili vlastným očiam. Ešte je tu aj taká možnosť, že by sa ma báli.

Preto som sa rozhodla, že sa s ním porozprávam po skole, čo ma privádza k tomu, že musím ísť znova za ním a oznámiť mu, aby ma počkal. Vážne ma ten chlapec hrou žne zaujíma.

Je taký zvláštny a zároveň pekný. Je však divné, že nemá žiaden pach, ak nerátam voňavku. Je to ako u môjho brata. Jeho tiež necítim, no keď na seba nastrieka voňavku, cítiť ho na kilometre.

Rozdiel je však v tom, že Brayden je upír a Alex na upíra nevyzerá. Síce je bledý, áno, to uznávam, ale možno nemá rád pobyt na slnku.

Každopádne, možno ozaj skrýva niečo, čo súvisí s nadprirodzené. Prečo by mi inak o ňom Carmen nepovedala?

Tebe už načisto preplo.

Ozval sa môj vlk a ja som len prekrútila očami. Nevravím, že to tak je, ale môže to tak byť. Vzhľadom na to, že som vlkolak a môj brat je upír, tak pokojne tomu môžem veriť. No radšej ostanem pri tom, že to je len obyčajný výplod mojej fantázie.

Každopádne, s ohlásením zvončeka sme sa všetci pobrali do jedálne a ja som nebola výnimkou. I keď popravde, najradšej by som sa zvrtla na päte a odišla.

Ale keďže som bola strašne hladná, pretože som ráno neraňajkovala, musela som tam ísť. Viete, ľudská strava nie je taká výživná, no stačí mi. Ale zase neodmietla by som nejakú srnku. Bože mňam! Tá chuť surového mäsa sa nevyrovná ničomu. Pri pomyslení na to, moje oči zmenili farbu na purpurovú.

Keď sme spolu s Carmen dorazili do jedálne, postavili sme sa do veľkej fronty, ktorá bola tvorená žiakmi so žltými a bielymi táckami.

Môj brat na obedy nechodil, keďže by ľudskú stravu v sebe udržal najviac dve minúty. A to ma znova privádza ku Alexovi. Predsa keby je upír, tak na obedy nechodí no nie?

,, Fuj tak to vyzerá hnusne! " Carmen skrčila nos a ja som len prikývla. Z taniera na nás hľadelo nejaké mäso, ktoré sa tvárilo ako fašírka. No rozhodne sa to na ňu nepodobalo. Jediné, čo bolo na celom obede dobré, bol pomarančový džús, ktorý chutil fakt výborne.

,, Aha, tam je voľný stôl. " kývla som k nemu hlavou a Carmen ma popohnala rýchlo dopredu, aby nám ho nejaký zhluk študentov neobsadil.

,, No neviem ako ty, ale ja to risknem ochutnať."

,, Keby som to ochutnala, už by ma viac nevzkriesili." zasmiala som sa a rozhliadla sa po jedálni.

Bolo tu veľa študentov a dosť veľký hluk, čo môjmu vlkolačiemu sluchu rozhodne neprospieval.

Kazdy bol priradený k nejakej skupinke, no mňa zaujala len jedna. Stôl pri ktorom sedel Alex s jeho kamarátmi.

Nikdy som ho nevidela ešte jesť. Vždy tu sedia, no bez jedla.

Možno si sa na neho pozerala vždy v nesprávnej chvíli.

Aši máš pravdu, ale aj tak je to zvláštne.

Môj rozhovor s vlkom prerušil smiech mojej retardovanej kamarátky.

,, Čo je?! " zamračila som sa na ňu.

,, Nemala by si sa rozprávať na verejnosti so svojím vlkom. Vyzeráš ako blázon." šepla a následne na to sa rozosmiala.

Prevrátila som očami a s hrmotom stoličky som sa odsunula. Carmen na mňa nechápavo pozrela a ja som len mykla ramenami.

Obišla som náš stôl a mierila si to KU Alexovi.

,, Čauko chlapci." uškrnula som sa na nich a prisadla si.

,, Ty!" ťukla som Alexovi do hrude.

,, Čo? " nechápavo a zároveň nervózne sa na mňa pozrel. Jeho nervozita bola cítiť na kilometre.

,, Budeš ma čakať pred školou a opováž sa zdrhnúť, lebo si ťa nájdem a nedopadne to dobre. Oh a ešte niečo. Nebuď taký nervózny. Ja nehryziem." uchechtla som sa. Keby len vedel.

,, A vy chlapci, dajte mi na neho pozor. Jasné?!" nečakala som na odpoveď a vrátila sa späť ku Carmen.

,, No ty sa nezdáš! "

,, Zas si počúvala?! Už si ako Brayden!" zavrčala som na ňu.

,, Dobre, dobre, len nezúr. "

,, Ja nezúrim!"

,, Jasné, a preto sú tvoje oči sivé a nie zelené. Bože toto sa fakt nedá jesť! " zakňučala a ja by som ju najradšej poškrabkala po hlave ako psa.

,, Dala by som si niečo teplé. Nepôjdeme dnes na lov?"

Nemôžeš loviť! Tvoja sebakontrola bude ešte horšia!

,, Neviem, ešte ti napíšem. " len som prikývla a ponorila sa do svojich myšlienok.

***

,, Čo si chcela? " usmial sa na mňa Alex, pričom ukázal svoj dokonalo biely chrup.

,, Ráno som sa ťa niečo pýtala. Chcem odpoveď. "žmurkla som na neho a v jeho očiach sa zjavili malé iskričky. Čím dlhšie som sa mu do nich dívala, tým viac som sa v tom modrom mori strácala.

,, Nemôžem ti odpovedať Blake. Pochop ma."

,, Nepochopím, kým mi to nevysvetlíš do čerta! " zavrčala som.

,, Ty aj Carmen. Máte tajomstvo, kvôli ktorému sa ku mne nepriblížiš. Čo to znamená? "

,, Je to pre teba nebezpečné."

,, Neprídeš mi nebezpečný. "

,, Veď ani nie je. On je také naše teliatko. " ozval sa jeho kamarát, ktorý tiež nebol na zahodenie. No skôr bol zlatý. Mal nakrátko ostrihané ryšavé vlasy, ktoré mu ladili k orieškovo hnedým očiam.

,, Sklapni Steve! Nemôžem ti to povedať, prepáč. "

,, Prečo? "

,, Pretože by si ma mohla znenávidieť! "

,, Prečo mi to nepovieš?! Čo kurva tajíš?! Ja.. Ja.." nedopovedala som. Presne tohto som sa bála. Cítila som, ako mi začínajú vychádzať vlčie tesáky. Menila som sa.

Obrátila som sa smerom ku stene, na ktorú som si oprela hlavu a prerývane dýchala.

,, Hej, si v pohode?" chytil ma za plece Alex.

,, Vypadni od nej!" započula som Braydenov hlas.

,, Blake poď. "

,, Nemôžem!" zavrčala som a silno som stlačila päste. Pazúry sa mi zaryli do kože. Nevydržala som to. Celou silou som vrazila do steny, z ktorej sa odštiepilo.

,, Ako.. Ako si to spravila?" šokovane sa spýtal Alex, ale ja som neodpovedala.

Bez akýchkoľvek slov som sa rozbehla preč.

❤️❤️❤️