White roses ✓

8. kapitola

Ráno som sa zobudila na poriadnu bolesť hlavy. Nevedela som, z čoho to je, ale po chvíľke som si začala uvedomovať iste veci.

Keď si to tak premietnem, včerajšok sa mi zdá ako úplný sen. Vlastne nočná mora.

Pomaly som sa postavila z postele a prešla po mojom huňatom koberci do kúpeľne. Zastavila som sa však pri zrkadle. Moja pokožka bola bledá a kruhy pod očami to len zvýrazňovali. Opláchla som si tvár studenou vodou a vyčistila si zuby. Vrátila som sa naspäť do izby a obliekla som sa.

Bolo zbytočné robiť niečo s mojim vzhľadom. Pochybujem, že by som to zamaskovala. Bola som na to už zvyknutá.

***

,, Kde trčíš?! Zmeškáme telesnú! Preboha pohni si s tým veľkým zadkom! " kričala na mňa Carmen, keď som vyšla z dievčenských záchodov.

Niekedy sa s ňou vážne nedá vydržať. Vždy potrebuje byť všade načas a mať všetko dokonalé. Navyše mne vôbec nepríde, že by som mala veľký zadok!

Nemala som náladu na cvičenie. Hlavne teraz nie, keď moje vlčie schopnosti boli preč. Cítila som sa tak mimo a všetko bolo pre mňa iné. Viete, keď zrazu stratíte nadprirodzené schopnosti, nie je to žiadna sranda.

Každopádne, začínam pociťovať aj zmeny. Niekedy počujem úplne všetko a citom rôzne vône, inokedy sa mi v hlave ozýva nejaký cudzí hlas. No vzápätí všetko zmizne a ja som zase obyčajný smrteľník.

Navyše práve dnes mi behajú po hlave cudzie hlasy. Je ich nespočetne veľa a ja to už nedokážem zvládať. Som z toho celá nervózna. Nikomu som však o tom nepovedala. Alex s jeho kamarátmi ma strážia ako oko v hlave. Vlastne, všetci ma strážia ako malé dieťa.

,, Už idem Carmen!" vzdychla som si a pobrala sa za ňou. Ani si neviete predstaviť, ako sa mi nechcelo cvičiť. Moja kondička je na bode mrazu!

,, Tak žiaci, dnes budete cvičiť celá škola spolu a spravíme si dvojhodinovku! Na druhý týždeň budete mať voľno! A teraz sa rozdeľte! Ideme behať dvanásť-minútovku. " zakričala a ja som sa potešila, že nabudúce máme voľno, no zároveň sa zhrozila, že mám bežať dvanásť minút.

,, Zabite ma niekto. Spravte to prosím diskrétne. Moje telo dajte do čierneho vreca a hoďte do rieky. Ďakujem!" zakričala som a zvalila sa do trávy.

Z hlboka som sa nadýchla a znovu vydýchla. Niekde hlboko v sebe som čakal, že ucítim nejaký pach. Aspoň malý náznak. No nič. Preto som si zavrela oči a snažila sa aspoň na chvíľku vypnúť od hlasov, ktoré sa mi ozývajú v hlave a pletú sa s myšlienkami.

Musíš jej to povedať.

Ja to nedokážem. Dozvie sa to v pravý čas.

Nesmie sa zamilovať!

Musí byť pri nej.

My jej ale nepomôžeme.

Musí to zvládnuť sama.

Kolovali mi v hlave hlasy, ktorým som ja nerozumela. Nevedela som odkiaľ sa berú a ani čo znamenajú. No bolo to neznesiteľné.

,, Vstávaj vlčica, ide sa behať. " zjavil sa nad mnou Alex a oslnivo sa na mňa usmial.

,, Bože, kde sú moje schopnosti, keď ich potrebujem." zašomrala som si popod nos a priradila sa do našej skupiny.

Samozrejme, sme behali v skupinách a tá skupina, ktorá prebehne za dvanásť minút najviac kilometrov, nebude musieť pomáhať s organizovaním vianočného plesu.

Ethan, Steve, Alex, Bray, Carmen a ja. Toto bola naša skupinka. Aké prekvapivé! K ostatným ma pustiť nechceli, pretože ako som už spomínala, strážia ma.

,, Nevydržím bežať dvanásť minút. " prehovorila som frustrovane.

,, Nemusíš. My budeme pri tebe, keby niečo." šepol Alex a ja som prikývla.

,, Pripraviť sa, pozor, štart! "zakričala učiteľka a všetci vybehli ako strely. Naša skupina však bežala pomaly a to len kvôli mne.

Nezvládne to.

Oni ju neochránia.

Je výnimočná.

Niečo sa s ňou deje.

Ticho!

Ona je silná, zvládne to.

Bude potrebovať pomoc.

Ozývalo sa mi celý čas hlavou, ktorá mi šla vybuchnúť.

Povedala som tichooooooo!

Zakričal nejaký hlas, ale u mňa to spôsobilo silné pískanie v ušiach.

,, Auuuu! " zvýskla som a chytila si hlavu. Pískanie stále neustávalo a ja som sa už začínala krčiť do kolien.

Pozrite sa, čo ste spôsobili!

Musí to vedieť. Musí.

,, Dosť, prosím." šepla som.

,, Čo sa deje Blake? " započula som Alexov hlas, ale bolo to ako keby ho počujem z diaľky.

Pomaly však hlasy začali ustupovať a v hlave som mala konečne jasno. No hlavou mi kolovala jedna otázka.

Čo do pekla to bolo?!

❤️🖤❤️🖤❤️🖤