White roses ✓

16. kapitola

Premenila som sa. Už som pred ním nestála na štyroch, ale na dvoch.

,, Prečo si sa premenila? " zachrapčal. Jeho hlas bol slabý, čo svedčilo o tom, že sa dlho nerozprával.

,, Dokážem ti pomôcť." usmiala som sa a pristúpila som pomaly k nemu.

,, Nikto mi nedokáže pomôcť! Je to kliatba! "

,, Áno je. No ja nie som taká, ako vlci ktorých si zabil. Som alfa pôvodných vlkolakov."

,, Nechápem." zmätene pokrútil hlavou.

,, Som väčšia, rýchlejšia, mám lepší čuch, proste všetko. Nevznikla som nijakým kúzlom. Som najvzácnejší druh." žmurkla som na neho.

,, Prečo si neušla? Určite si cítila ten strach." sklonil hlavu. Na chvíľu mi prišiel ako milý chalan.

,, Áno. No niečo mi hovorilo, že tu musím ostať. Chcem ti pomôcť. Ako sa voláš?"

,, Som.. Som Theo." opatrne podišiel ku mne a podal mi ruku. Vedela som, že mi už nebezpečie nehrozí. Bol to len stratený človek, ktorý podľahol.

,, Ako mi dokážeš pomôcť? "

,, Neviem ťa vrátiť do podoby obyčajného smrteľníka, no viem ťa premeniť na vlka. Budeš patriť do mojej svorky."

,, Patriť do tvojej svorky? Vždy som chcel niekam patriť. Vždy som sa cítil iný. " povzdychol si.

,, Chápem to. Bol si unavený zo života. Predpokladám, že si si ani neváži veci, ktoré si mal. Je to tak?" opýtala som sa a on prikývol.

,, Takže.. Takže sa stanem ozajstným vlkom? "

,, Áno. Ale až pri splne."

,, Ako ti môžem veriť? " zdvihol na mňa svoje žiariace oči.

,,Som lojálna a keby si členom mojej svorky, vždy by som ťa chránila. Je to moja povinnosť. Navyše môžeš ísť navštíviť rodinu." usmiala som sa.

,, Už nemám žiadnu rodinu." otočil sa mi chrbtom.

,, Ja budem tvoja rodina, keď ti pomôžem Theo. Nikto si nezaslúži takýto život. " chytila som ho za plece a on sa otočil.

,, Ale ako o mne vieš?" nechápavo sa na mňa pozrel.

,, Otec mi hovorieval rozprávky na dobrú noc. Keď som bola staršia, pochopila som, že to neboli rozprávky. Preto o tebe viem a neušla som. "

,, Nikto mi nechcel pomôcť, každý sa ma bál! " vykríkol  a ja som sa na neho smutne pozrela.

,, Je to z teba cítiť na kilometre. Pre ostatných vlkov si niekto neznámy. "

,, Ale.." chcel mi niečo povedať no prerušili ho tri postavy.

Theo zmizol. Bez slova. Odišiel ako duch. Doslova akoby sa stratil v tieni.

Zmätene som sa začala pozerať okolo seba.

,, Panebože cítite to? To je ten nepríjemný pocit! " zapišťala Carmen.

,, Ja cítim akurát tak Blake a to je všetko." hlasy sa začali prekrikovať a ja som prekrútila očami.

Ako ďaleko sú?

Desať metrov za nami.

,, Panebože Blake! Si v poriadku? " vystrašená Carmen sa mi hodila do náručia.

,, Prečo by som nemala byť? A prečo si taká vystrašená? " nechápavo som zdvihla obočie.

,, Ty to necítiš? "

,, Čo?" zamračila som sa.

,, Ani my to necítime. " mykol plecami Alex a jemne sa na mňa usmial. Vymenila som si s ním pohľad a usmiala sa tiež.

,, Strach, nepokoj a vládne tu pochmúrna atmosféra!" zamračila sa na mňa.

To bude Theo. Musí byť na blízku.

V hlave mi zablikala kontrolka. Vedela som, čo je zač. Nemohla som cítiť nebezpečenstvo. Navyše Carmen bola moja beta.

,, Carmen?" zaškerila som sa.

,, Nie! Nie. Nie. Tento pohľad poznám. Proste nie."

,, Veď nevieš, čo od teba chcem. "

,, Máš pravdu, ale.."

,, Veďmazatýmpachom." rýchlo som zabľabotala.

,, Čo?"

,, Veď ma za tým pachom! " zvýšila som hlas.

,, Ale.."

,, Hej baby? Baby!"

,, Čo?! "  skríkli sme obe naraz a obrátili sme sa na chalanov, ktorí ukazovali na niečo prstom.

,, Aha. "

Obrátila som sa. Dve zelené svetielka sa približovali smerom ku mne.

,, Theo! " vykríkla som a spravila krok dopredu.

Keď vyšiel spoza tieňa, Carmen sa premenila.

,, Počúval som vás rozhovor. To je tvoja svorka však? " prikývla som.

,, A Carmen je tvoja beta? Bojí sa ma. " smutne sklonil hlavu. Podišla som k nemu a chytila som ho za ruku.

,, Carmen premeň sa. " prekrútila som nad ňou oči. Triasla sa ako ratlík.

,, Čo to robíš?! Preboha veď on je nebezpečný! On má modré pazúry! Blake! " vykríkla.

,, Carmen, ty sa upokoj. Bray, ty si zavri ústa, lebo ti tam niečo vletí a Alex, daj mi tvoju mikinu prosím. " ako som povedala tak aj spravil.

Ja som ju však obliekla Theovi.

,, Pôjdeme k nám. Nemôžeš riskovať, že by ťa niekto takto uvidel." jemne som sa usmiala a dala mu na hlavu kapucňu.

,, Ty si sa načisto pomiatla!"

,, Dosť!" skríkla som a Carmen odstúpila o pár krokov.

,, Všetko vám vysvetlím, ale teraz už poďme." zavelila som.

Theo poslušne kráčal s nami, no jeho pohľad smeroval do zeme. Presne som vedela, čo mu vŕta v hlave.

Ja som po chvíľke podišla ku Alexovi, ktorého som jemne chytila za ruku.

,, Chýbala si mi." šepol mi do ucha a ja som automaticky nahla krk.

,, Na toto bude ešte dosť času." brnkol mi po nose a zasmial sa. S úsmevom som nad ním pokrútila hlavou.

Musím povedať, že dnešná noc je ako vystrihnutá z filmu.

❤️❤️❤️