Zvláštne zoznámenie (nevhodné pre homofóbov) ✔️

66. Pôrod.

O štyri dni neskôr
Deň pôrodu
(nezabite ma za časové posuny)

Bellamy

Som spolu s Christianom. Bojím sa oň ho, ale prečo, keď viem, že to bude v poriadku?

Sedím tu s ním, zatiaľ čo on v pokoji sleduje fotku nášho dieťaťa.

Chlapec alebo dievča?

Možno ani jedno. Nemusí sa to podariť.

Prečo nad tým takto uvažujem? Nepáči sa mi to... ale myšlienky tam utekajú.

,,Christian..." oslovil som ho. ,,Je už päť hodín večer. Myslíš, že ešte budeš...?" opýtal som sa ho.

,,Neviem Bellamy." usmial sa na mňa a chytil mi ruku.

,,Ahojte." dnu vošla Timea. ,,Máme problém."

Vyskočil som na nohy. ,,Čo sa deje?! A kde si bola?!"

,,Nebude sa vám to páčiť." sklopila pohľad.

,,Bola som za Christianovimi rodičmi... Musíme s ním ísť za nimi, kým Christian ešte nerodí..."

,,Ako to myslíš?!" skríkol Chris.

,,Nedokážem ťa odrodiť. Tvoji rodičia vedia, čo majú robiť. Ja to neviem. Nie je to také jednoduché. Hrozí riziko, že zomrieš." povzdychla si.

,,Miláčik," kľakol som si k jeho posteli, ,,pôjdeme za nimi. Pomôžu ti, odrodíš dieťatko a potom, potom pôjdeme domov a už ich nebudeme kontaktovať. Dobre? Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Tak pôjdeme, dobre?"

Povzdychol si a prikývol. ,,Dobre, ale nebudeme sa tam zdržovať dlhšie, než by sme mali, jasné?!"

,,Samozrejme." prikývol som a pomohol mu sa postaviť. Následne som ho začal baliť a občas mu pomohol s prezliekaním.

Opäť menší posun

,,To bude dobré, všetko bude v poriadku, nádych, výdych." upokojoval som ho, zatiaľ čo mi on stláčal ruku.

,,Bellamy, máš hovor. Musíš to zdvihnúť!" skríkol na mňa Max.

,,Teraz?! Zdvihni to a povedz, že nemám čas!"

,,Bellamy..." vydýchol Christian, ,,choď, zvládnem to." usmial sa na mňa.

,,Tak dobre. Vrátim sa čím skôr." pobozkal som ho a odišiel.