7. Spomienka.

487 12 0
                                    

Bellamy

Zasmial som sa a hneď si dal ruku na ústa. Podišiel som ku Chrisovi a zatvoril mu ústa. Zakryl som ho až po uši a po špičkách som sa pobral do svojej izby, kde som sa prezliekol. Zaškeril som sa do zrkadla a zišiel dole. 

,,Už si pripravený?" ozval sa vedľa mňa Danny. ,,Trvá ti to dlhšie ako Timči." pretočil očami a prešiel okolo mňa. 

,,Správne, lebo Timea je Timea a krása nie je len mávnutie rukou." zamračil som sa.

,,Bla, bla, bla..." zamračil sa Thomas a ukázal na Bastarda. ,,Berieš ho tiež?"

,,Nie." vzal som ho do rúk. ,,Ešte moment." povedal som a bez vysvetlenia som utekal hore. Položil som Bastarda vedľa Chrisa. ,,Stráž mi ho." usmial som sa pohladkal ho po hlave. S pokojom na duši som došiel dole.

,,Už ideme?" zatiahol Thomas.

,,Si nedočkavý ako malý chlapec." zasmial som sa nad nim a otvoril dvere. Vyplazil mi jazyk a prešiel okolo mňa. 

Christian

Zívol som si a postavil sa. Otočil som sa a preskúmal posteľ. Kde mám... je Bellamy? Pri nohách mi zaštekal Bastie. ,,Ahoj, kamoško." usmial som sa a zdvihol ho. ,,Kde máš panička?" 

Možno ak by vedel rozprávať, povedal by mi to. Pretočil som nad sebou očami a položil ho na zem. Obliekol som sa a odišiel dole, prenasledovaný Bastiem.

 ,,Ránko." usmiala sa na mňa Simona. 

,,Aj tebe. Kde je Bellamy?" hneď som sa opýtal. Nebudem chodiť okolo horúcej kaši. 

Zasmiala sa. ,,O chvíľu sa vráti."

,,Tvárme sa, že si odpovedala správne." zamumlal som a pohladkal Bastieho. Raňajky položila predo mňa. Kde sa vzal tu sa vzal tanier s jedlom predo mnou stál. Odkiaľ vzala jedlo? Veď minule som tu nič nenašiel! Iba alkohol.  

,,Dobrú chuť." usmiala sa. Prikývol som a začal jesť. Pomedzi to som kŕmil Bastieho. Vážne varila dobre. Usmial som sa na ňu. ,,Ďakujem. Aj keď si si mohla odpustiť ten dozor, keď som jedol."

,,Iba som sa chcela uistiť." usmiala sa a odpratala špinavý riad. 

,,Zdravím, pozemšťania!" zaškeril sa Danny. 

,,Čau." odzdravil som. 

,,Ale, ale, pozrime sa, chlapec vie aj pekne pozdraviť." podišiel ku mne.

,,Neviem ako ty, ale mňa mamka vychovala dobre." odvrkol som mu. 

,,Áno, samozrejme, ak si nepripomenieme ako si mi povedal kokot." ozval sa Bellamy odo dverí. 

,,To sa neráta!" vyslovil som pohotovo. ,,Vtedy si ma..." nedopovedal som pretože sa dostal veľmi blízko ku kuchynskému nožu. 

,,Skús to dopovedať." sladko sa usmial. Takmer nevinne. TAKMER!

Prehltol som a pritúlil si viac Bastieho. ,,Pôjdem už do izby." povedal som potichu a odpratal sa.

Bellamy

,,Má rešpekt." zasmial sa Max.

,,Keď som ťa priviedol, aj ty si mal." uškrnul som sa.

,,Ale po mne si nešiel." oplatil mi úškrn.

,,Správne, on je krajší."

,,To určite." vyšlo z neho. 

,,Maj nejaké blbé reči ďalej, popieraj jeho dokonalosť a nevinnosť, tak až s tebou skončím budú ťa zošívať 10 doktori." usmial som sa varovne a pobral sa za Chrisom.

Zdvorilo som zaklopal a vošiel. 

,,Mama ťa neučila, že sa má povedať najprv ďalej a potom vôjsť?" zamračil sa na mňa. Ostal som stať na mieste. Týmito slovami ma priklincoval...

Zvláštne zoznámenie (nevhodné pre homofóbov) ✔️Where stories live. Discover now