Zvláštne zoznámenie (nevhodné pre homofóbov) ✔️

31. Už Sú To Týždne.

Christian

Sedel som na posteli a hladkal Bastieho. Ukľudňoval ma. Aspoň z časti. Už to bol pomaly týždeň čo Bellamy začal chodiť s Holly. Alebo začal spávať? Neviem, hovorte tomu ako chcete.

Rozmýšľal som nad dňom, kedy sa ma opýtal, či s ním pôjdem na rande. Deň, kedy mi namiesto sľúbeného rande, určil osud rozchod. Nie, nebol to rozchod. Ani sme spolu nechodili. Tak čo to teda bolo?

Neviem. Rád by som to vedel. Z chodby sa ozvalo buchnutie. Bolo to trieskanie na dvere.

,,Stíšte sa vy zvieratá!" skríkla Timea. To patrilo Bellamymu a Holly. Stále spolu len a len spia. Tie ich vzdychy alebo kričanie mena, zvuky, ktoré mi jasne dávali najavo, že Bellamy ma v živote nechcel, som sa snažil ignorovať. V noci ma zožierali ako otravné komáre a cez deň som kvôli ním plakal. 

Celý čas ku mne nikto nechodil. Občas, keď som spal sa ku mne niekto prikradol a položil mi na stôl jedlo. Inak sa o mňa nezaujímali. Započul som volanie veľrýb a pozrel na Bastieho. Zahanbene sklopil hlavu k zemi a labkou si zakrýval oči. 

Postavil som sa a nadýchol sa.

,,Poď, dám ti nažrať." prehovoril som k nemu a odhodlane otvoril dvere. Vykročil som vonku práve vtedy, keď sa z Bellamyho izby vyrútila Holly a zapínala si košeľu. To som vidieť nemusel.

,,Aw, ahoj Chris." usmiala sa na mňa.

Nie, nebudem ju odsudzovať za to, že sa doň ho buchla! Nie, nebudem! Proste nie! 

Kývol som jej hlavou na pozdrav a utiekol dole s Bastiem v pätách. V kuchyni sedel už zdravý Luka a Monty. O niečom debatovali. Ale ako to už býva, keď som vošiel zmĺkli a hodili na mňa ich pohľady.

Nepozdravil som sa a prešiel ku kuchynskej linke. Otvoril som skrinku a Bastiemu dal konzervu s kuracím mäsom do misky. Zaštekal a začal jesť. Pozeral som sa naň ho ako to hltá a uchechtával sa.

,,Budeš tam dlho stáť?" prehovoril chladno Monty. Zdvihol som k nim pohľad. 

,,Neboj sa, kurva už odchádza." odsekol som mu a odišiel z kuchyne. Na schodoch som sa stretol s Bellamym. Usmial sa na mňa a potom nahodil ten svoj typický pohľad, ktorým na mňa pozerá posledné dni. ,,Pozrime sa, lúzer už vyšiel zo svojej diery." posmešne sa na mňa pozrel a obišiel ma. Sklopil som pohľad a rýchlo zažmurkal, aby som zahnal slzy, ktoré ma pálili v očiach. Prešiel som cez Timeu a zabuchol dvere na izbe. 

Chcel som ich zamknúť ale rozmyslel som si to, keďže ku mne nikto nechodí. Zachumlal som sa do periny a ticho vzlykal do môjho jediného kamaráta. Vie o všetkých mojich chybách, o všetkých mojich snoch, o nenaplnených prianí, a o všetkých sklamaných pohľadoch, ktoré na mňa hádzali ľudia už odjakživa. Môj jediný pravý priateľ vankúš. 

Objal som ho rukami a utrel si slzy. Na dvere mi zaškrabal najedený Bastie, ktorému som išiel otvoriť.

Bellamy

Bolelo to. Bolelo ma vidieť ho takto. Pohľad, ktorým som sa naň ho musel pozerať, aby... čo mu vlastne chcem dokázať? Veď... čo to robím? Zaslúži si to vôbec? O tom pochybujem. Jeho vychudnuté telo, tie kruhy pod očami, jeho strhaný pohľad, jeho chudučké rúčky, ktorými ma objímal. Chcem ho naspäť celého!

Vošiel som do kuchyne a pozrel na tých dvoch imbecilov. Vyzerali zmätene. Nikdy ma snáď nevideli alebo čo? 

Unavene som si pretrel oči a pozrel na Bastarda. Teba som stáročia nevidel! 

Práve dojedal a oblizoval si pysky. Sklonil som sa k nemu a začal ho hladkať. Zavrčal na mňa a utiekol. Prenasledoval som ho a pozrel na Chrisa, ktorý mu práve otvoril dvere. Tie jeho uplakané oči. Natiahol som k nemu ruku...