Zvláštne zoznámenie (nevhodné pre homofóbov) ✔️

64. Nezvestný.

O ďalšie tri mesiace neskôr
(aj vy zbožňujete tie posuny?)

Christian

Bellamy sa mi už týždeň neozval. Jedno ráno sa proste zbalil a odišiel. Nikto o ňom nevie.

Bojím sa oň ho a zároveň som naštvaný, že odišiel. Každopádne, Timea mi už dala termín pôrodu. Presne o päť dní. Úprimne? Som z toho vyklepaný a bojím sa toho ako čert kríža.

,,Ako ti je?" dnu vošiel Tommo.

,,Hrozne. Všetko má bolí, je mi zima, som vystrašený, bojím sa toho pôrodu." odpovedal som mu.

,,Hej, pokoj. Všetko bude v pohode." sadol si ku mne na posteľ.

,,Ozval sa ti už Andy?" spýtal som sa ja pre zmenu jeho.

Povzdychol si. ,,Nie." Odvtedy, čo bol za Andym Bellamy sa tu neukázal. Dokonca JR s Jackom sa boli pozrieť do toho ich rodinného podniku, ale na dverách bolo napísané: /Z osobných dôvodov zatvorené/.

Takže vieme tak veľké nič o všetkom.

,,Už vieš, čo to bude?" zmenil tému a pohľad zabodol do môjho brucha.

,,Nie, chcem sa prekvapiť a nepozeraj tak na to!" dal som mu pohlavok a prikryl sa paplónom.

Zasmial sa. ,,Dobre. Prepáč."

,,Ideme dole?" navrhol som.

,,Načo?" nechápavo na mňa pozrel.

,,Naučil som sa variť." mykol som plecami a vyšiel z izby. Tommo mi bol za pätami. ,,Čo budeme variť?"

,,Ešte neviem. Čo by si chcel?"

,,Cestoviny so sýrovou omáčkou." Nechcem nič hovoriť, ale už mu tekli slinky... A to som ešte nič neuvaril.

Bellamy

Bol som zúfalý. Christiana som nevidel niekoľko dní a už mi začalo hrabať.

,,Ešte ako dlho?" hodil na mňa pohľad JR.

,,Ešte pár dní. Nikto nič nevie?"

,,Nie, nič nevedia." pretočil očami. ,,Už ma začína štvať, že som tvoja spojka. Proste sa vráť!" zavrčal.

,,Vrátim. Neboj. Už onedlho." hlesol som. ,,Ako je Christianovi?" vyzvedal som.

,,Hrozne. Má sa hrozne ty idiot! Máš byť pri ňom! O čo ti vôbec ide?!"

,,O jeho ochranu! Okolo vily sa obšmietali nejakí ľudia! Bojím sa oň ho! Chápeš?!"

,,Akí ľudia?" nechápavo na mňa pozeral. ,,Nič si mi o tom nepovedal. Ako si vôbec môžeš byť istý, že idú po tebe? Čo keď idú po... Po mne? Alebo po Patrickovi?"

,,To mi nenapadlo..." priznal som.

,,Tak to je super. A teraz zodvihni seba aj svojho vtáka z postele a ideme domov!" prikázal mi.

,,Fajn, idem sa pobaliť." zodvihol som sa a vytiahol cestovnú tašku zpod postele.