Zvláštne zoznámenie (nevhodné pre homofóbov) ✔️

14. Domov?

Bellamy

Uchechtol som sa. ,,Tak slabý." povedal som smerom k Mikovi. 

Pretočil očami. ,,Vylíž mi." zamrmlal a pozrel na Maxa. ,,Ideš, tiež?"

,,Nie, prepáč." sklopil zrak.

,,Nevadí." vzal si tašku a nasadol do auta. SLABOCH. Naznačil som mu perami. Ukázal mi prostredník a vydal sa na cestu do pekla. Teda... ako to on nazval DOMOV. Ja som tam už dávno domov nemal. Môj domov nie je nikde! Ani tam, ani tu. Toto je iba bordel. A tamto? To je miesto, kam pôjdem z núdze.

,,Čo teraz?" ozval sa Jack.

,,Čo by malo byť? Ostávame tu naďalej. Nič sa nezmenilo." odvetil som mu a zašiel do bordelu.

,,Nič?! Práve odišiel Mike a ty si úplne, ale že úplne iný!" zvrieskol Max.

,,Tak počúvaj," otočil som sa naň ho. ,,ten idiot si vybral! A ja som taký stále! Tamto, to som nebol ja! To bola pretvárka, tak teraz neplač!" oboznámil som ho a sadol si na gauč. Zapol som si telku a pozeral nejaký program. 

,,Ahoj, Bellamy!" kričal z chodby. 

,,Ahoj, láska." usmial som sa naň ho. Prisadol si ku mne a začal mi lízať krk. Naklonil som hlavu aby mal lepší prístup a rukou mu stlačil zadok. Jemne zavzdychal a sadol si na mňa obkročmo. Začal sa venovať mojím perám. 

,,Chýbal si mi." pošepol mi do ucha. 

,,Aj ty mne." zaškeril som sa a preniesol ho do jeho izby. S Marcom to bolo iné. Nešukal som ho jemne, ale rýchlo a tvrdo. Nie ako Christiana. Problém bol v tom, že s Marcom som sa neviazal. Bol proste kamarát s výhodami. Alebo skôr kolega s výhodami. Christian bol... to je jedno! Aj tak spolu nebudeme! Aj keď bol prvý z chalanov...

Christian

Luka práve zošívali, pretože mal pár rezných rán na nohe. Neviem ako k nim prišiel, ale rozhodol som sa, že to zistím. ,,No ták. Prečo vyzeráš akoby ťa práve prešiel kamión?" zasmiala sa nado mnou Holly. To je neuveriteľné! To dievča je všade! Včera som s ňou bol na love a teraz s ňou hliadkujem?! Toto je nejaký vtip? Ak áno, nechajte ma sa zasmiať. Ha ha ha.

,,Iba rozmýšľam." odvetil som jej a vzal si zbraň. 

,,Bude ti vadiť, ak o desať minút odídem? Iba na chvíľočku." opýtala sa ma.

,,Nie, vybav si to." usmial som sa na ňu. Prikývla a ešte so mnou chvíľu ostala. Rozprávali sme sa o tom, aký by bol iný život. Ak by sme tu neskončili a nespoznali sa. 

,,Ako si sa sem vlastne dostala? Viem, že na druhý deň som sa zobudil a ty si bola dole na raňajkách a s radosťou debatovala s Timčou a Simonou." nedalo sa mi proste nespýtať.

,,Našli ma. Sama neviem, čo sa presne stalo. Zobudila som sa na to, že na mňa vrčia vlci. Za nimi stáli naši, ktorí boli na love. Zabili vlkov, ale chceli ma tam nechať. Lenže niekto si otvoril ústa a snažil sa ich presvedčiť. Keď ani to nepomohlo, tak ma jednoducho vzal, prehodil si ma cez rameno a povedal, že ma ponesie ak je to taký problém. Jeden z nich mu povedal, že ma tam má nechať, pretože aj tak je on sám zranený a nevydrží ma niesť dlho. Potom som odpadla a zobudila sa v posteli. Dodnes neviem, kto ma zachránil." dopovedala smutne.

,,Neboj," usmial som sa na ňu. ,,pomôžem ti s tým. Spýtam sa niekoho, kto bol v ten deň na love."

,,Ďakujem, ak ti nebude vadiť tak už pôjdem... pretože meškám." postavila sa.

,,V pohode. Zatiaľ ahoj." zakýval som jej a ona odišla. Nechala ma s mojimi myšlienkami.