34. Poplach.

170 6 0
                                    

Christian

Celý deň som strávil zatvorený v izbe spolu s Montym. Nemali sme čo na práci a tak sme hráli hry na Playstation 4.

Bavilo ma to, dokým mi nezačal škriekať žalúdok a veľryby a iné stvorenia, ktoré tam žili tiež, chceli nakŕmiť.

Ospravedlňujúco som sa pozrel na Montyho a jemne sčervenal. Zasmial sa. ,,Si hladný?"

Zmohol som sa len na kývnutie. ,,Aj ja. Vstávaj, ideme niečo vykuchtiť."

,,Neviem variť." zamrmlal som.

,,Ani ja." zaškeril sa na mňa a otvoril dvere. ,,Čo sa môže stať? Pri najlepšom podpálime len kuchyňu." povzbudivo sa usmial. Zasmial som sa a bežal za ním.

,,Čo by si si dal?" pozrel na mňa.

,,Nejaký koláč." olízol som sa.

,,Ouk. Tak spravíme buchty." zaškeril sa. Nadvihol som obočie. ,,Ako?"

Mykol plecami. ,,Niečo z toho bude, keď nie buchty."

Odkýval som mu to a začali sme pripravovať veci. Kým sme čakali na vykysnutie cesta, Monty sa nudil a začal do mňa hádzať bobule z hrozna. Zavrčal som naň ho a hodil po ňom hrsť múky. Kýchol a oplatil mi to cukrom.

Okay... Ten zmrd práve rozpútal vojnu!

Hodil som po ňom ďalšiu múku a uhol sa pred letiacim hroznom. Vyplazil som mu jazyk a opäť raz ho obdaroval bielym práškom.

Zvláštne zoznámenie (nevhodné pre homofóbov) ✔️Where stories live. Discover now