Dcéra Alfy ✔

22.časť

Zobudila som sa na slnečné lúče slnka, ktoré navádzali moje viečka k tomu aby sa otvorili.

Otvorila som oči a uvedomila som si čo sa vlastne stalo.

Beh..Les..Potôčik..Vlci..Boj..Úder..Tma..

Vypleštila som oči a vyskočila som na rovné nohy. Ale to nebol zrovna najlepší nápad lebo hneď sa ozvala bolesť v nohe a následne na spánku.

Zanadávala som všetkými možnými nadávkami na toho kto to spravil a naspäť som si sadla.

Až teraz som dostala možnosť si to tu prezrieť.

Nachádzala som sa vo veľkej miestnosti s manželskou posteľou. Oproti mne bola veľká skriňa a vedľa nej boli jedni dvere a druhé boli vedľa postele. Z druhej strany postele bolo okno.

Opatrne som vstala a pozrela som sa doň. Až teraz mi to docvaklo. Do prezretej uhorky! Ja som vo svorke Železných duší!

Aaaarrh!! Čo som komu spravila?!

Z môjho nadávania na celý svet ma vytrhlo náhle otvorenie dverí.

Dnu vošla slúžka a predomnou sklonila hlavu. Nemohla mať viac ak pätnásť.

,,Dobrý deň Paní. Môj Pán mi prikázal vás vystrojiť a priviesť predneho na sálu." Povedala jemným hláskom.

,,Tak to teda nie. Ja nikam nejdem!" A čo si myslí?! Ani keby kravy lietali!

,,Ale Paní musíte ho poslúchnuť inak bude zle nedobre." Pozerala na mňa s vystrašenými očami. Viem čoho je ten psychopat schopný. Viem že by to chúďa dostalo trest keby nesplnila príkaz. A dosvedčovala tomi jazva na krku, ktorá sa tiahla až ku brade.

,,Tak fajn." Zamrmlala som. Ale robím to len preto lebo viem čo by bol schopný urobiť tomu dievčaťu.

Ona sa jemne usmiala a priniesla mi rúžové navlnené šaty. Tak to prr!! Šaty?! Ako vážne?! A ešte k tomu rúžové?! Tak to nie! Nebude si ma ešte aj obliekať! A ten výstrih...no hrúza a des!

,,Prepáč ale do toho ma nenavlečieš! Chápem že Harold je psychopat ale toto už sakra preháňa!" Nesúhlasne som kývala hlavou. Slúžka sa na mňa pozrela s hrôzou v očoach keď započula že som jej "Pána" nazvala jeho menom.

No čo nech si "Pán" zvyká.

,,Bola by som radšej keby si mi priniesla normálne tričko a džíny." Povedala som.

Znelo to trochu sebecky a povýšenecky ale tak s tým už nič nespravím.

,,Ale Paní,Pán povedal že-" Nedokončila lebo som ju prerušila.

,,Neboj sa ja si to s ním vybavím." Žmurkla som na ňu.

Ona sa na mňa len pochybovačne pozrela ale nakoniec si vzdychla a priniesla mi veci.

Ja som sa len víťazoslávne usmiala a obliekla som si ich.

Následne som sa so slúžkou premiestnila do haly kde mal byť Harold.

Keď ma zbadal tak sa usmial ale hneď na to zamračil.

,,Ešte predtým ako začnete nadávať tomu dievčaťu vás chcem upozorniť že ona za to nemôže. Donútila som ju aby mi priniesla toto." Dopovedala som.

Slúžka sa na mňa vďačne usmiala a znovu sklonila hlavu.

,,To že meníš moje príkazy, zabyla mi štyroch mužov a zmrzačila Betu teraz nebudem riešiť. Ale prejdime k veci! To že môjmu synovi zomrela spriazdnená duša vieš." Pozrel na mňa.