Dcéra Alfy ✔

2.časť

Mal blond vlasy a mal asi stoosemdesiat centimetrov! Robíš si zo mňa srandu! Bože ja som oproti nemu trpaslík! Ehm.. späť k téme.

Mal výrazné lícne kosti a na uchu obrúčku. Eh, takže frajer!

Mal biele tričko s krátkym rukávom. To tričko mu zvýrazňovalo jeho tehličky a vymakanú hruď, takže to z neho robilo strašne namakaného a dosť sexy chalana. Bohyňa ja sa tu teraz hádam nejdem roztápať!
No najviac ma zaujali jeho belaso modré oči. Nikdy som také nevidela. Bola som zaujatá jeho očami, až kým do mňa nedrgla Nina.

,,Neslintaj!" Zašepká mi a ja ju spražím pohľadom.

Ona sa len zasmeje a začne si čosi čmárať do zošita.

,,Takže trieda toto je váš nový spolužiak Mike Haward. No, povedz nám niečo o sebe." Vyzve ho učiteľ.

,,Tak, volám sa Mike ale to ste už počuli. Prisťahovali sme sa sem s rodinou z Kanady, mám dvadsaťpäť rokov a mám rád vlkov." Pri tej poslednej informácii jeho oči spadli na mňa a skúmal ma pohľadom. Ako keby čakal moju reakciu.

Keď dopovedal, prudko sa mi rozbúchalo srdce. Toto mi nejako nepasuje. Človek nie je. To viem naisto. Ale prečo to dáva tak okato najavo?? Jako hej. Ľuďom to nepríde niak divné, veď čo, je to jeho obľúbené zviera, ale my vlci to vieme rozpoznať. Preto nechápem, čo to tu skúša.

Pohol sa z pred tabule a sadol si do lavice vedľa mňa a Niny.

Ďalej som sa snažila si ho nevšímať, ale tie jeho okaté pohľady sa proste nedali prehliadnúť.

Fyzikár teda začal bľabotať tie svoje šaláty a ja som sa "pohodlne"  usadila na tej tvrdej stoličke. Zaprela som si hlavu a pomali zaspávala. Prebralo ma až zvonenie na prestávku.

Kristove hrušky! Skoro som drbla na podlahu.

No, keď sa na to tak pozerám...Tú čistili hádam za čias komunizmu.

Ohrnula som nos a pobrala sa von s triedy.

Celá škola prešla celkom ľahko až na tie pohľady od Mikea. Už mi začína liezť hore krkom a to je tu iba prvý deň.

,,Ten nový po tebe pokukuje. Tuším sa mu páčiš." Šťuchla do mňa Nina.

,,No isto!" Odfrknem si.     

,,Mne sa ten Mike nepozdáva.." Zamrmlem si pre seba.

Určite je to vlkodlak. Ale nie je moja spraznená duša. Nie som si istá, či je to nejaký vyvrheľ alebo člen svorky. Ak by bol, neviem povedať z akej. Totižto, keď vlkodlak patrí do nejakej svorky, tak nosí pach tej svorky. Tento pach však nepoznám. A to je pre mňa výstraha. Je to cudzinec a tým by sme nemali veriť. Už teraz viem, že sa mu budem vyhýbať veľkým oblúkom.

Je však rozdiel v pachu svorky a v pachu spriaznených duší. Sú to dva odlišné pachy. Spraznená duša cíti pach svojej polovičky tak ostro, že sa to nedá prehliadnuť. Neviem ako to mám inak vysvetliť. Proste pach zo svorky je oveľa slabší ako ten spraznených duší.

Ale..mám také podozrenie, že je z tej svorky, ktorá prekročila naše hranice. Inak si to neviem vysvetliť.

Ráno mi mama povedala, že prekročili hranice a zrazu príde do školy cudzinec, ešte k tomu vlk, ktorého pach nepoznám. Toto náhoda asi nebude.

,,Prečo myslíš?" Nechápavo na mňa pozrela.

,,Čo?" Prebrala som sa z mojich myšlienok.

,,No, hovorila si že sa ti ten Mike nepozdáva." Pripomenula mi.

,,Čo? Nie. Nič také som nepovedala." Proste som musela zaklamať. Je síce skoro nulová pravdepodobnosť, že by o niečom takom začala tušiť, ale radšej nechcem riskovať.

,,Muselo sa ti to zdať.." Dodala som a zapozerala sa do blba.

,,Fajn, keď myslíš." Povzdychla si.

Pred mojím domom sme sa rozlúčili. Ona býva o ulicu ďalej, tak to máme k sebe aj celkom blízko.

Otvorím dvere a zakričím.

,,Som doma!!"

Nikto nič. Nie sú doma. Hmm čo už.
Tak sa vybehnem do izby a vyvalím sa na posteľ. Zoberiem mobil a čekujem internetové siete.

Po chvíli ma to však prestane baviť a tak si idem dačo kresliť do môjho skicára "umeleckých diel".

Začala som kresliť oči. Jeho oči. Neviem prečo ma tak fascinovali.. Proste som ich kreslila. Išlo to samo od seba.

Keď som to dokreslila pozrela som sa na svoje dielo, zavrela som skicár a vložila ho späť do šuflíka.

Domom sa ozvalo otvorenie a zavretie vchodových dverí. Zbehla som schody a v predsieni stál oco. Obímem ho a dám mu pusu na líce.

Povedal mi že si mám dávať pozor, lebo sa za hranice dostala cudzia svorka a nemám sa moc túlať vonku a hlavne nie sama.

Prikývla som na to, že o tom viem a ubezpečila ho, nech sa o mňa nebojí.

Medzitým ako sme s ocom kecali som si ani nevšimla Dannyho, ktorý pred chvíľou prišiel domov. Tak som sa rozbehla za ním a poriadne ho vyobímala.

,,Sestrička ja viem že som neodolateľný, ale pusti ma už prosím, lebo ma tu udusíš." Povedal mi priškrteným hlasom. Ja som sa len zasmiala a pustila ho.

Vybrala som sa po schodoch späť do svojej izby. Akosi ma premohla únava a tak hneď ako som sa hodila do perín, som aj zaspala.