Dcéra Alfy ✔

10.časť

Prechádzam sa po chodbách domu. No ak sa to vôbec dá nazvať domom...Toto je palác!!!
Všetky chodby sú rovnaké a mne už z toho začína šibať.
Zájdem za roh ale narazím do niečijej hrude. Prutko zdvihnem zrak na osobu, ktorá sa na mňa veľmi nepekne uškŕňa...

,,Prepáčte nedávala som pozor." Povedala som a zahanbene som sklonila hlavu k zemi a chcela odísť ale tam hore ma asi niekto nemá rád! Chytil ma za zápestie a pritiahol si ma k sebe.

,,Ale, alé....Mačička nám zablúdila?" Spýta sa a ešte viac predĺžil svoj úškrn.

,,Prosím?!" Vypískla som po ňom.

Svoj úškrn mu z tváre zmizol a rýchlosťou svetla ma pritlačil o stenu.

,,Dávaj si pozor na koho zvýšuješ hlas. Mačička." Pošepkal mi do ucha a tým sa mi obtrel perami o lalôčik. Naskočili mi z toho nepríjemné zimomriavky. Len sa uškrnul s odišiel.

Arogantný idiot..

Pokračovala som v svojej prehliadke.

Neviem ako, ale dostala som sa do tmavej chodby. Bola tu zima a pozdĺž chodby boli kamenné steny.

Už som sa otáčala, že sa vrátim ale chodbou sa ozval krik až mnou trhlo. Bol to krik plný bolesti a zhrozenia.

Došlo mi, že tam bude určite mučiareň a väznice. Podľa mňa sa jedná o toho väzňa, o ktorom hovoril ten chlap.

To robia často s väzňami? Do matky! Kde som sa to dostala?!

Hodnú chvíľu som sa spamätávala ale z toho ma vytrhol hlas. No skôr zrevanie.

,,Čo tu robíš?! Povedal som ti že máš ostať v izbe!" Zhúkol na mňa, pri čom som sa mykla.

,,Ja..no..ehm... Ja som len...." Nevedela som zo seba dostať súvislú vetu.

,,Radšej poď a nič nehovor." Povzdychol si, chytil ma za ruku a ťahal chodbami, mne nevedno kde.

,,Mal by som ťa predstaviť členom našej rodiny. Tak si obleč niečo pekné, v šatníku máš šaty. Za pól hodinu pre teba prídem." Povedal a viedol ma pravdepodobne späť do izby.

,,Čo vám ten väzeň urobil?" Nedalo mi to.

,,Prekročil hranice." Odpovedal prosto.

Čakala som, kým začne pokračovať, ale to bolo všetko čo povedal.

,,A?" Nabádala som ho nech dopovie ešte niečo, čo by ho usvedčovalo zo zločinu.

,,Čo "a"? Proste prekročil hranice a to sa u nás trestá pomalou smrťou." Skonštatoval.

Ja som sa na neho len pozerala s nechápavosťou a pohoršením na tvári.

Robí si srandu, že?

,,To za takú sprostosť?!" Akože to keby sme my zabíjali každého, kto prekročí naše hranice, tak to už pokape väčšina vlkodlačieho obecenstva!

,,Akú sprostosť? Nikdy nevieš! Určite je to nejaký špeh alebo niekto, kto prišiel len kradnúť a získavať informácie!" Rozhorčoval sa.

,,A vypočuli ste ho?" Naddvihla som obočie.

,,A načo? Ja na smrť jasné že je to nejaký špeh a prišiel sliediť." Zahlásil neoblomne.

Neveriacky som krútila hlavou.

,,Ale to nemôžeš vedieť! Veď ste toho chudáka ani nevypočuli! Čo keď sa...len stratil? Alebo si hľadal spriaznenú dušu?" Namietala som.

,,Sa do toho nejako rozumieš.." Zamrmlal sarkasticky.