Dcéra Alfy ✔

13.časť

Zobral som ju do náručia a odniesol ju s Marcusom do nemocničnej časti tohoto domu.
Položil som ju do postele a prikryl perinou.
Marcus jej do žily vpichol nejakú hadičku a napojil na infúziu, vraj je dosť vyčerpaná a má horúčku tak potrebuje tekutiny a lieky.
Ja som si sadol na stoličku a rukami si pretrel tvár. Do riti! Zase som to posral!

EMIN POHĽAD

Zobudila som sa na to ako mi niekto stláča ruku. Tak som pomaly a horko ťažko otvorila oči, a poobzerala sa po miestnosti. Určite som nebola vo "svojej" izbe. Steny tu boli biele a bola som napojená na nejaké hadičky. Z vedľa bolo počuť pípajuce prístroje.
Ja som v nemocnici?! Ale čo sa... a v tom som si začala spomínať. Spustili sa mi slzy a začala som sa nekontrolovane triasť.
Až potom som si všimla vedľa mňa sediaceho Lucka.

,,Kľud Ema už je dobre. Už sa nič nedeje." Začal ma tíšiť.

,,Ono to po mne chcelo aby som ťa zabila... Mohla som ťa zabiť!!" Začala som vzlykať.

,,Čššš... už je to v poriadku.. už si v bezpečí." Chlácholil ma ďalej.

,,Nie..nie... ono sa to zase vráti...ja bojím sa Luck! Čo ak niekoho zabijem?!" Rozzvlykala som sa ešte viac.

,,Neboj sa nič sa nevráti. Nikomu neublížiš. Sľubujem. " pritiahol ma do objatia a hojdal pomaly so mnou. Mňa to neuveriteľne upokojovalo až som nakoniec zaspala v jeho objatí.

***

Opať som sa zobudila ale tentoraz vo svojej izbe a bez Lucka.
Flustrovane som si vzdychla a pretrela si oči. Išla som do kúpeľne zmyť zo seba všetkú tu nervozitu.

Po sprche som sa zabalila do osušky a išla som k umývadlu. Oprela som sa rukami o umývadlo a dívala sa na svoj odraz v zrkadle. Opäť som si vzdychla a začala si umývať zuby. Po umytí som sa jemne namaľovala. Do prdele! Zabudla som si zobrať oblečenie!.hhhh.... dúfam že doftedy sem neprišiel Luck. Opatrne otvorím dvere s úsmevom presvedčená že tam nieje. No zamrzla som v pohybe. Totiž to ten vypchatý bezmozek sedel na posteli a keď ma zbadal tak sa začal usmievať ako slniečko na hnoji! Veď ty počkaj.

Ani som si to neuvedomila ale v tom momente som bola červená ako prezretá paradajka!
Okej..kľud..ukážem mu, že mi je absolútne ukradnutý.

Bez toho aby som sa na neho pozrela, prejdem ku skrini a začnem vykúzľovať nejaký outfit. Nakoniec sa rozhodnem že ho trošku podráždim a zohnem sa pre spodné prádlo tak že naňho vystrčím zadok. A dala som si záležať na tom aby ho to upútalo dosť. Započula som mierne zavrčanie nad čím som sa len uškrnula, lebo môj plán fungoval ale aj tak mi to nedalo a musela som spraviť ešte niečo.

Vybrala som si červené čipkované spodné prádlo ale tak aby to videl. Zase zavrčal ale tento raz už výraznejšie. Ja som sa opäť len uškrnula a zo skrine som si ešte vytiahla čierne obtiahnuté legíny a biele obtiahnute tielko a zaliezla som späť do kúpelne. Tam som sa obliekla a rozčesala vlasy ktoré som nechala voľne padať na moje ramená. Červená podprsenka mi neplánovane presvítala, ale nevadilo mi to. Opäť som sa uškrnula a ešte raz si prezrela svoj odraz v zrkadle.

Vyšla som z kúpeľne a spozorovala že Luck stále sedí na posteli a hladne si ma prezerá. Ja sa nad ním len v duchu zasmejem a mierim si to k dverám s tým že idem do kuchyne ale dala som si záležať na tom aby som pri tom krútila bokmy.

Došla som do kuchyne a začala si robiť toast na raňajky.
V tom ma však niekto prudko otočil a natisol na linku. Bol to Luck.
Ja som ho len odstrčila od seba a zase som ho mala chuť dráždiť tak som sa nahla za rajčinou a s tým že som na neho opäť vystrčila zadok. Zase si ma k sebe otočil ale už sa na mňa natisol viac aby som ho znovu neodstrčila.

,,Prečo mi toto robíš?!" Spýtal sa nadržane. Tak som sa rozhodla sa hrať že o ničom neviem.

,,Neviem o čom hovoríš." Snažila som sa vyznieť zmetene.

,,Ale ty dobre vieš!" Povedal a plasol ma po zadku na čo som ja nadskočila a zvískla, lebo za prvé som to nečakala a za druhé to kurva bolelo!
Založila som si ruky na hrudi a odula spodú peru.

,,Ale nooo... maličká nehovor že sa ti no nepáčilo." Huckal ma.

,,Tak za prvé nevolaj ma maličká a za druhe nie nepáčilo!" Zhučala som naňho a odstrčila ho od seba na čo sa on len zasmial.

,,Ako myslíš.." už sa chistal odísť ale zastavil sa a načiahol sa mi pri uchu a zašepkal.

,,Maličká." Keď odchádzal som po ňom hodila uhorku ale na moje nešťastie ju chitil, zaškeril sa a odhryzol si od nej. Ja som sa len obrátila a dorábala svoje raňajky.

/Po raňajkách/

Rozhodla som sa že sa pôjdem prejsť do lesa. Predsa len už som si dlho nebola zabehať.

Moja reč!

'A ja už som že si odišla..ty vieš fakt ako človeku urobiť radosť že?!' Poznamenám ironicky..

Ale jasné že! Veď na to ma tu máš!

Svätá pravda..

No nič ide sa do lesa! (wtf?!😂)

Už som na začiatku lesa tak sa premením a rozbehnem sa.

'Ako mi chýbala tá voľnosť!'

Súhlasím!

Tá vôňa ihličia, kôry, zvierat.. proste vôňa lesa.
Cítim ako sa mi vietor hrá so srsťou. Ako sa mi pri každom dopade zabárajú laby do hliny. Ako podomnou šuští napadané lístie. Proste aaaah!

V tom zastanem. Cítim zajaca! Hm.. dala by som si.

Začala som stopovať až som ho zbadala ako tam niečo okusuje. Napriahnem sa, skočím a zahryznem doň. Počám kým umrie a potom ho zjem. Fuuu.. poviem vám.. lovenie mi tiež chýbalo. Naposledy to bolo v tedy keď ma tí vlci obkľúčili. Asi idem už naspäť než ma Lucas zoderie z kože. Ale v tom..